Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-271-2013.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/271/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov X. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v J. na S. T. č. XX zastúpenej H. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcou vo I. na ul. X. K. XXX/X a C. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J.Š. na N. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.6.2013 č.k. 27P 9/2013-38 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. A. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.6.2008 č.k. 42C 162/2007-73 zo 100 € na 120 € mesačne od 11.1.2013 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy k prvému dňu v mesiaci vopred. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.1.2013 do 10.1.2013 zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 11.1.2013 do 30.6.2013 vo výške 113 € zaviazal otca uhradiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom bude výživné zvýšené zo 100 € na 400 € mesačne od 11.1.2013 do budúcna. Zároveň namietala predpojatosť sudkyne JUDr. Dariny Dobošovej z dôvodu jej bezohľadného, ako aj arogantného správania sa na pojednávaní a žiadala, aby vec bola tejto sudkyni odobratá a pridelená inému sudcovi, resp. predložená na iný súd na rozhodnutie. Namietala, že súd prvého stupňa neobjektívne skúmal a posúdil otcove schopnosti, možnosti a majetkové pomery, keď od neho nežiadal, aby všetky svoje mesačné výdavky zdokladoval tak, ako ona. Vyjadrila názor, že otec nepreukázal mesačné platby za nájom 240 €, pričom súd neskúmal, či je táto platba reálna vzhľadom na skutočné výdavky na bývanie, ďalej či je prihlásený ako nájomca na daňovom úrade. V roku 2007 dokladoval sumu 133 € a v roku 2013 sumu 240 €, teda nárast o 107 €. Domnieva sa, že pokiaľ by trpel takou finančnou krízou, ako uviedol na pojednávaní, našiel by si oveľa lacnejšie ubytovanie a stačila by mu aj garsónka. Poukázala na svoje náklady na bývanie v roku 2007, ktoré boli 106 € a v roku 2013 130 €. Ďalej otec zobral úver vo výške 39.060 €, pričom mesačná splátka činí 230 €. Súd prvého stupňa sa uspokojil len so zmluvou o úvere, pričom vôbec nepožiadal zdokladovanie sumy, na čo tieto peniaze použil. Otec vlastní luxusné auto, možno aj byt, nejaké priestory. Odporca nepreukázal napríklad účet za telefón. Súd prvého stupňa uviedol, že otec musel zaplatiť za školné dvakrát 700 €, pretože si chcel zvýšiť kvalifikáciu, pričom vôbec nepožadoval potvrdenie školy o zaplatení školného, ďalej neskúmal ten fakt, že študuje tú istú školu od roku 2000 a nedokáže prejsť do druhého ročníka, čiže to boli zbytočne vyhodené peniaze. Súd vôbec nebral do úvahy potvrdenie triednej učiteľky maloletého syna, ktorá potvrdila jeho nadanosť v škole. Súd teda dostatočne nerešpektuje zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa. Takisto súd nebral do úvahy jej povinné mesačné výdaje napriek tomu, že ich do spisu poctivo doložila. Tento postup súdu považuje za nesprávny, pretože nesmie zvýhodňovať ani jedného z účastníkov konania. Opäť uviedla podrobný rozpis jej mesačných nákladov na maloletého spočívajúcich v úhrade poistky, obedov v škole, družiny, mesačníka, stravy, polovice nájmu, krúžkov, oblečenia, drogérie, školských potrieb, spolu 300 € a jej mesačných výdavkov na poistku, mesačník, polovicu nájmu, splátky študentskej pôžičky, pôžičky na auto, mobil a internet a VŠzP, spolu 436 €. Poukázala na to, že poberá štipendium 644 € a príspevok na bývanie 108 €, keďže podľa Zákona o životnom minime sa štipendium nepovažuje za príjem, ako aj rodinné prídavky 23 €. Namietala, že súd prvého stupňa vôbec neprihliadal na to, že sa v plnej miere stará o dieťa osobne. Ďalej uviedla, že aj v predchádzajúcom konaní o výživnom rozhodovala tá istá sudkyňa v roku 2007. V tom čase bol príjem otca 29.500 Sk, nájomné za byt 4.000 Sk a splátky hypotekárneho úveru pre matku 5.200 Sk. Jej príjem tvoril rodičovský príspevok 4.980 Sk, nájomné za byt 3.200 Sk a ďalšie potreby ako sunar, oblečenie, hygienické potreby, lekárske prehliadky 200 €. Ďalej uviedla, že v priebehu celého pojednávania sa k nej sudkyňa správala drzo a jej zaujaté správanie sa odzrkadlilo v tom, že zvýšila výživné o 20 € mesačne. Takým istým spôsobom sa sudkyňa voči nej správala už v roku 2007, keď určila výživné iba 100 € mesačne z príjmu otca 29.500 Sk, čím značne znížila jej životnú úroveň, ako aj životnú úroveň jej syna. Toho času je študentkou 3. ročníka doktorandského štúdia na SAV v Košiciach a v súčasnej dobe je na študijnej pracovnej ceste vo Francúzsku. V priebehu celého konania sudkyňu nezaujímalo, kto sa stará o dieťa a či má možnosť ovplyvniť svoj príjem. Maloletý A. končí 1. ročník základnej školy, o jeho výchovu sa stará sama, po večeroch sa s ním pripravuje na vyučovanie, vozí ho na krúžky, stará sa, aby mal vždy večeru, čisté oblečenie, takže nemá možnosť zarobiť si iným spôsobom finančné prostriedky. Otec dieťaťu nekupuje žiadne oblečenie ani hračky, nestará sa o jeho výsledky v škole a preto má možnosť zarábať si popri hlavnom pracovnom pomere a prispievať vyšším výživným na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Domnieva sa, že ani sudkyňa ani kolízna opatrovníčka nemajú žiaden záujem na tom, aby životná úroveň jej syna sa trochu zvýšila.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že trvá na svojej písomnej správe z 5.4.2013. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. V konaní o zvýšenie výživného navrhuje stanoviť výživné primerane veku a potrebám dieťaťa s ohľadom na majetkové a príjmové pomery otca.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že jeho životné podmienky a pomery sa nezlepšili, pričom matka maloletého žiada výživné, ktoré nie je schopný platiť, pretože mu na to nestačia jeho príjmy. Pracuje ako obchodný referent, zarába mesačne okolo 650 €. Jeho priemerný príjem za posledných šesť mesiacov bol 724 € z dôvodu vyplatenia 13. platu. Jeho náklady na bývanie v matkinom byte sú 240 €. Rodinný dom spomenutý v odvolaní nachádzajúci sa 80 km od Košíc je zaťažený a neobývaný. Hypotekárny úver je z roku 2003, kedy sa s matkou maloletého ani nepoznal. Auto je predmetom riešenia doposiaľ nevysporiadaného BSM s druhou manželkou, ktorá ho využíva sama. Spôsob života, ktorý viedla matka maloletého počas ich manželstva viedol k rozvodu, keď ho po druhýkrát vyhodila z bytu po tom, ako sa dozvedel o jej opakovanej nevere. Táto skúsenosť ho traumatizuje dodnes a veľmi to poznačilo aj jeho druhé neúspešné manželstvo. Počas manželstva s matkou maloletého zarábal takmer 1.000 € vďaka práci nadčas a v sťažených pracovných podmienkach. Po rozvode zmenil pracovnú pozíciu, aby si mohol zvýšiť kvalifikáciu a mohol si opäť založiť rodinu. Matka napadla rozsudok v niekoľkých bodoch týkajúcich sa jeho osobných výdavkov. Je mu známe, že výšku výživného by nemali ovplyvňovať iné skutočnosti ako je jeho príjem, náklady na bývanie a životné minimum. Ostatné výdavky ako je napríklad úverové zaťaženie uvádzal len z dôvodu objasnenia likvidačného charakteru návrhu matky o vysoké výživné. Skutočnosť je taká, že chodí oblečený v starých veciach a cestuje do práce MHD, nechodieva na žiadne dovolenky ani pracovné stáže do zahraničia, musí si často požičiavať na živobytie a aj napriek tomu sa voči rozsudku neodvolal. Usiluje sa zo všetkých síl zlepšiť svoje pomery a byť oporou svojmu synovi. Tento prístup matky je pre neho veľkou prekážkou. Popiera všetko, čo pre svojho syna robí mimo platenia výživného. Vysvetlil jej svoju životnú situáciu a snažil sa nájsť spôsob, ako jej pomôcť a vytvoriť pre syna lepšie podmienky. Matka to však odmieta a neustále hovorí iba o peniazoch.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, počiatku plnenia takto stanoveného výživného, ako aj dlžnom výživnom a jeho splatnosti, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Miera uspokojovania týchto potrieb dieťaťa je však vždy ovplyvňovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, prípadne životným štandardom rodičov, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov ich uspokojovať. Výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ako aj aktuálne príjmy rodičov. V tomto prípade je nesporné, že u maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou a došlo aj k zmenám pomerov u oboch rodičov, pričom matka v čase prechádzajúcej úpravy výživného bola na materskej dovolenke, toho času je študentkou 3. ročníka doktorandského štúdia na SAV a poberá štipendium 644 € mesačne, príspevok na bývanie 108 € mesačne a rodinné prídavky 23 €. U otca naopak došlo k zníženiu príjmu z 29.473 Sk (978,33 €) na 739,80 €. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom neprihliadal na výdavky otca na splátky úveru a školné, ako sa mylne domnieva matka maloletého, inak by musel určiť výživné nižšie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky je potrebné uviesť, že otec svoje mesačné platby spojené s bývaním preukázal jednak inkasným lístkom, ako aj mesačným zálohovým predpisom platieb Stavebného bytového družstva I v Košiciach. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec nadobudol nehnuteľnosť darovacou zmluvou od svojej matky, je potrebné uviesť, že k tejto skutočnosti došlo ešte v roku 2003, teda pred narodením maloletého dieťaťa, preto uvedená okolnosť nemôže byť posudzovaná ako zmena pomerov od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, keďže otec bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Navyše otec odôvodnil nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti výpomocou svojej matke, ktorá chcela čerpať úver, ktorý nakoniec čerpal otec dieťaťa s tým, že splátky úveru spláca jeho matka. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť nie je možné momentálne speňažiť, nakoľko je zaťažená úverom, nemôže táto skutočnosť ovplyvňovať majetkové pomery otca v pozitívnom smere tak, že by prichádzalo do úvahy určenie výživného z toho dôvodu vo väčšom rozsahu. Rovnako bezpodielové spoluvlastníctvo osobného motorového vozidla, ktoré otec vlastní spolu s druhou bývalou manželkou, neovplyvňuje pozitívne jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže je predmetom vyporiadania medzi bývalými manželmi. Úvahy matky o potencionálnych možnostiach otca zvýšiť si príjem ďalším pracovným pomerom sú len v rovine hypotetickej, nakoľko otec je v riadnom pracovnom pomere, teda pracuje na plný úväzok.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 2 účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa ods. 3 v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 5, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Vzhľadom na to, že matka v odvolaní, v ktorom zároveň namietala zaujatosť konajúcej sudkyne neuviedla žiadne okolnosti relevantné pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci uvedené v ust. § 14 ods. 1 O.s.p., pričom namietala len okolnosti spočívajúce v údajnom postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci, resp. v jej rozhodovaní v predchádzajúcej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, ktoré nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 3 O.s.p., odvolací súd na námietku zaujatosti v súlade s ust. § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadal a teda o nej ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.