Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-125-2012.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/125/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Obce Brzotín, Máriassyho námestie 167, zast. JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovaným v 1. rade L. S., M.. XX. XX. XXXX, Q. D., Q. XX, v 2. rade S. L., M.. XX. XX. XXXX, Q. D. XXX, obom zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, v konaní o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 12C/105/2010 - 190 zo dňa 11. januára 2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v B.. Ú.. Q. U.. Č.. XXXX/X, G. U. G. F. XXX L.2. F. K., R. Č.. X P. F. X XXX L. J. R. Č.. X P. F. XXX L.2. F. K., B. A. Č.Ť. U.. Č.. XXXX/X G. U., U. S. Y. U. Č.. XXXXXXXX-X/XX Y. D. S. U.. Č.. XXX, XXXX/X J. XXX/X M. C. Č.. XXX, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice N 439/98, NZ 424/98 zo dňa 08. 09. 1998.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 4.193,85 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných.
Tomuto konaniu predchádzalo konanie sp. zn. 12C/88/2007, v ktorom sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade formou notárskej zápisnice N 439/98, NZ 424/98 zo dňa 08. 09. 1998, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v B.. Ú.. Q. U.. Č.. XXXX/X G. U. P. F. XXX L.2. F. K., R. X P. F. X XXX L. J. R. X P. F. XXX L. F. K., B. A. Č. U.. Č.. XXXX/ X G. U., U. S. Y. U. Č.. XXXXXXXX-X/XX Y. D. S. U.. Č.. XXX, XXXX/X J. XXX/X M. C. Č.. XXX. Žalovaný v 1. rade previedol v roku 2008 predmetné nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade, preto žalobca žiadal aj vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade na totožné nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 12C/88/2007 - 169 zo dňa 30. 09. 2009 žalobu v časti neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol a vylúčil na samostatné konanie žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bola skutočnosť, že pre rozhodnutie o vyslovenie neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv nebol preukázaný naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., pretože požadované určenie malo len povahu predbežnej otázky, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť po potvrdení rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/21/2010 - 293 dňom 25. júnom 2010. Na základe právoplatného rozsudku bolo vylúčené konanie o určenie vlastníckeho práva na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 12C/105/2010.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzavretá kúpna zmluva do Notárskej zápisnice dňa 08. 09. 1998. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XX, Y. D. S. U. U.. Č.. XXX, XXXX/X, XXX/X M. C. Č.. XXX. Q. S. U.. Č.. XXXX/X G. F. XXX L.2. J. U.. Č.. XXXX/X R. X G. F.Ý. X XXX L. 2. J. R. X G. F. XXX L.. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol vykonaný vklad v katastri nehnuteľností pod č. F. XXXX/XX, Č. F. S. C. Č.. XXXX B.. Ú.. Q.n. List vlastníctva z roku 2007 už zaznamenal nižšiu výmeru v uvedených parcelách, a to konkrétne v parc. č. XXXX/X, B. G. U. F. XXX L. P. F. E. C. F. XXX L.. Ú. U. XXX L. vo vlastníctve žalovaného v 1. rade nastal na základe rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, Odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. spisu 2002/00032. V uvedenom správnom konaní, v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 229/1991 Zb. o pôde, bol žalovaný v 1. rade povinný vydať časť nadobudnutej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou o výmere XXX L. G. V. P.. V tomto konaní bola účastníkom správneho konania aj Obec Brzotín a tiež na strane povinného ako žalovaný v 1. rade, pretože časť vydaných pozemkov oprávnenej patrila aj do vlastníctva obce. Tieto zmeny boli správou katastra zaznamenané a zapísané dňom 13. 01. 2003 pod číslom zmeny 3/01. Žalovaný v 1. rade užíval uvedený pozemok najmenej od 01. 12. 1997 na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi Obcou Brzotín, zastúpenou starostom T.. N. Q. a žalovaným v 1. rade. Zmluva bola uzavretá so žalovaným v 1. rade z toho dôvodu, že odpredaj uvedených nehnuteľností mal byť realizovaný až v roku 1998, pričom súhlas na odpredaj predmetných pozemkov bol udelený na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. 11. 1997 a mal byť zaznamenaný v uznesení č. 11/97. Dňom doručenia žaloby, tzn. 31. 01. 2008, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08. 09. 1997 sa žalovaný v 1. rade dozvedel o tom, že žalobca spochybňuje s odstupom 9 rokov a troch mesiacov jeho vlastnícke právo. Žalobca vyvodzoval neplatnosť kúpnej zmluvy pôvodne uzavretej medzi obcou a žalovaným v 1. rade a následne aj ďalej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade žalovanou v 2. rade pre nesplnenie zákonnej podmienky - schválenia predaja obecným zastupiteľstvom. Keďže podmienkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností z vlastníctva obce do vlastníctva iného subjektu je schválenie takéhoto odpredaja obecným zastupiteľstvom, čo vyplýva aj z ust. § 9 ods. 1 písm. a/ č. 138/1991 Zb., súd prvého stupňa skúmal, či bola splnená uvedená zákonná podmienka. Preskúmaním pripojených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva za obdobie rokov 1997 a 1998 súd prvého stupňa konštatoval, že zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v prevažnej väčšine spĺňajú formálne náležitosti z hľadiska ich podpisu starostu, overovateľov a spravidla obsahujú aj pečiatku obce. Výnimkou, čo do formálnych náležitostí, bola práve zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28. novembra 1997, kde sa mal schváliť odpredaj nehnuteľností, čo vyplývalo jednak zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 30. septembra 1998, ale aj zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01. 12. 1997. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, a to predovšetkým zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01. 12. 1997 súd prvého stupňa konštatoval, že už táto zmluva obsahuje konkrétny dátum schválenia predaja pozemkov žalovanému v 1. rade. Zmluva bola podpísaná starostom obce, a teda z tohto pohľadu je nechybné, že žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť žiadne pochybnosti o tom, že predaj nebol schválený obecným zastupiteľstvom. Súd prvého stupňa sa dôsledne oboznámil s obsahom zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28. novembra 1997, pretože podľa zápisnice zo dňa 30. septembra 1998 mal byť odpredaj pozemkov pri čerpacej stanici (ide o pozemok nadobudnutý žalovaným v 1. rade na základe kúpnej zmluvy) schválený práve na tomto zasadnutí. V programe zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28. novembra 1997 bol uvedený bod - schválenie kúpno-predajnej zmluvy J. G.. V zápisnici sa skutočne nachádzal takýto záznam o schválení odpredaja nehnuteľností G. J., avšak sa vzťahoval na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, a to budovu a zastavanú plochu v intraviláne obce. Iný záznam o prejednaní a schválení pozemkov pri čerpacej stanici v zápisnici nie je a už vôbec nie je v uznesení č. 11/97. Uvedené je v zásadnom rozpore s obsahom zápisnice zo dňa 30. 09. 1998. Podľa názoru súdu zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28. 11. 1997 nespĺňala formálne náležitosti, pretože nebola podpísaná starostom obce, nebola podpísaná overovateľom J. P., ktorý potvrdil, že pokiaľ bol ako overovateľ určený, vždy podpísal zápisnicu. Súd prvého stupňa sa oboznámil aj s ďalšom zápisnicou, a to so zápisnicou zo dňa 30. 09. 1998. Program zo zasadnutia obsahoval v bode 10 odpredaj pozemkov - viď uznesenie č. 11 zo dňa 28. 11. 1997. V zápisnici bolo pod týmto bodom len konštatované, že odpredaj pozemkov pri čerpacej stanici bol už prejednaný a schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva v mesiaci november 1997 (viď uznesenie č. 11/97). K realizácii odpredaja pozemkov sa pristupovalo až v roku 1998. Táto zápisnica bola riadne podpísaná starostom obce, aj oboma overovateľmi, pričom jedným z overovateľov bol tiež J. P.. Porovnaním týchto dvoch záznamov v dvoch zápisniciach je nesporné, že na zasadnutí zo dňa 28. 11. 1997 bol síce schvaľovaný predaj nehnuteľností G. J., avšak z celej zápisnice ani z programu nie
je možné vyčítať, že by sa jednalo o predaj nehnuteľností pri čerpacej stanici tak, ako to vyplynulo zo zápisnice zo dňa 30. 09. 1998. Súd nespochybňuje, že na tomto zasadnutí mohol byť schválený predaj aj ďalších nehnuteľností v prospech J. G., rozhodne však nešlo o pozemky pri čerpacej stanici, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže zápisnica zo zasadnutia zo dňa 28. 11. 1997 evidentne vykazovala zásadné formálne nedostatky, ktoré mohli nepochybne ovplyvniť obsahovú stránku zápisníc, súd vypočul bývalých poslancov pôsobiacich v obecnom zastupiteľstve v rokoch 1997 a 1998. Z ich svedeckých výpovedí rozhodne vyplynulo, že predmetom rokovania bol aj odpredaj pozemkov pri čerpacej stanici v prospech žalovaného v 1. rade a J. G., dokonca si pamätali s výnimkou svedkyne V. L. aj účel, pre ktorý žiadali záujemcovia o odpredaj. Vzhľadom na časový odstup si nepamätali na to, či alebo kedy bol predaj schválený. Jedine svedkyňa I. M. jednoznačne potvrdila schválenie predaja a tiež následný príjem obce z predaja pozemkov, ktorý bol oboznamovaný na zasadnutí v roku, kedy mal byť predaj už realizovaný. Súd prvého stupňa sa oboznámil aj s ostatnými zápisnicami zo zasadnutí obecného zastupiteľstva v roku 1997 a 1998 a zistil, že súčasťou založených listín pri zápisniciach boli aj mesačné príjmy a výdavky obce, pričom jediný vyšší príjem z predaja pozemkov v uvedenom období bol zaznamenaný v októbri 1998, vo výške 182 660,- Sk, teda po realizácii odpredaja podľa uznesenia z 30. 09. 1998. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinnosťou poslancov obecného zastupiteľstva, okrem iných povinností je aj kontrolovanie nakladania s majetkom obce a hospodárenie s týmto majetkom, s touto povinnosťou korešponduje právo poslancov interpelovať starostu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho práce, požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť. Súčasný starosta obce p. Gášpár bol v tomto období a nasledujúcich rokoch až do roku 2004 poslancom obecného zastupiteľstva. Súd prvého stupňa považoval za nepredstaviteľné, že by si on ako poslanec, ale aj ostatní poslanci, počas viac ako deviatich rokov nevšimli, že niekto nakladá s majetkom obce, zvlášť pokiaľ sa pozemky pri čerpacej stanici nachádzajú hneď za obcou. Okrem toho v priebehu rokov 2002 -2003 prebiehalo reštitučné konanie, ktorého účastníkmi bola obec, ale aj žalovaný v 1. rade, kde došlo k úbytku plochy vo vlastníctve obce aj žalovaného v 1. rade v prospech oprávnenej osoby V.. P.. Pokiaľ nikto z poslancov nenamietal užívanie pozemku žalovaným v 1. rade, je možné podľa záverov súdu prvého stupňa vyvodiť, že odpredaj týchto pozemkov bol riadne schválený v roku 1997, a preto bol aj akceptovaný poslancami obecného zastupiteľstva. V tomto smere súd prvého stupňa poukázal na ďalší listinný dôkaz, a to na žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 30. 08. 2005 o udelenie súhlasu na činnosť a prevádzkovanie autobazáru v kat. úz. Brzotín. V tejto žiadosti žalovaný v 1. rade vôbec nelokalizoval ani neidentifikoval, kde konkrétne v kat. úz. Brzotín mal prevádzkovať autobazár. Následne na to mu starosta obce p. Pavol Gášpár dňa 09. 09. 2005 písomne oznámil, že obecné zastupiteľstvo prejednalo jeho žiadosť a uznesením č. 402/2005 udelilo súhlas s prevádzkovaním autobazáru v kat. úz. Q.. Opäť ani v tomto oznámení sa nevyskytovala žiadna identifikácia alebo lokalizácia pozemkov. Z toho je možné vyvodiť len jeden záver, že sa jednalo o pozemok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a teda nebola potrebná žiadna identifikácia, pretože poslanci mali vedomosti o tom, že je vlastníkom tohto pozemku. Pokiaľ by mal súd akceptovať tvrdenie žalobcu, že poslanci neboli informovaní o mnohých podstatných veciach, v danom prípade o odpredaji pozemkov, pretože sa oboznamovali s obsahom zápisníc až v rokoch 2004
- 2005 potom, čo odišiel predchádzajúci starosta, súd prvého stupňa to považoval za účelové tvrdenie. Zápisnice zo zasadnutí boli totiž podpisované overovateľmi, nielen starostom obce. Napriek tomuto tvrdeniu obecné zastupiteľstvo schválilo v roku 2005 prevádzkovanie autobazáru žalovaného v 1. rade, tzn. v období, kedy mohli nadobudnúť poznatky o tom, či bol alebo nebol predaj schválený. Súd prvého stupňa preto na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov dospel k záveru, že k schváleniu odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. novembra 1997. Pokiaľ tento odpredaj nie je obsiahnutý v zápisnici zo dňa 28. novembra 1997, je možné z toho vyvodiť, že išlo o nedôsledný záznam zo zasadnutia, v horšom prípade, o manipuláciu s uvedenou zápisnicou (evidentne iné číslovanie na strane 2 na uznesení č. 2/97, ako aj iná farebnosť listu). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval uzavretú kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, a tým aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade za platnú. Vzhľadom na to, že v priebehu vykonávaného dokazovania žalovaní namietali, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo aj vydržaním žalovaného v 1. rade, súd prvého stupňa z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01. 12. 1997 vyvodil, že touto dohodou o budúcej zmluve bolo žalovanému v 1. rade umožnené užívanie nehnuteľností, avšak v tomto období ešte žalovaný nemohol túto vec užívať v presvedčení, že mu vec vlastnícky patrí, lebo si musel byť vedomý toho, že nehnuteľnosť nadobudne do vlastníctva až uzavretím kúpnej zmluvy. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nedošlo. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že uzavreté kúpne zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a následne medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade boli uzavreté platne,
preto vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalovaná v 2. rade a žaloba o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bola zamietnutá ako nedôvodná. Právne rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 8 ods. 6, § 11 ods. 4 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a), b) a d) zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. ako aj ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ o vydržaní vlastníckeho práva.
Výrok o trovách konania zdôvodnil úspešnosťou žalovaných v konaní. Priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4 193,85 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd prvého stupňa žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zamietol z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k schváleniu odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. novembra 1997, a preto kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a následne aj kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade je platná. Pokiaľ tento odpredaj nie je obsiahnutý v zápisnici zo dňa 28. novembra 1997 súd prvého stupňa vyvodil, že v lepšom prípade išlo o nedôsledný záznam zo zasadnutia, v horšom prípade o manipuláciu s uvedenou zápisnicou. Súd prvého stupňa v konaní vypočul aj svedkov, ktorí boli v rozhodnom čase poslancami obecného zastupiteľstva. Z výpovedí svedkov (bývalých poslancov), až na jeden prípad nevyplýva, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas, resp. schválilo odpredaj sporných pozemkov žalovanému v 1. rade. V tom čase bolo poslancov deväť. Niektorí svedkovia vypovedali, že sa o pozemkoch jednalo, ale to podľa názoru žalobcu nie je dôkazom, že predaj bol schválený, keďže podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obecné zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce. Ďalším svedkom, ktorý tvrdil, že súhlas obecného zastupiteľstva bol daný, je T.. N. Q., ktorý bol v rokoch 1997 a 1998 starostom obce, ktorý okrem iného zodpovedal za stav, v akom sú zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva z tohto obdobia. Žalobca tvrdí, že obecné zastupiteľstvo nedalo súhlas na odpredaj sporných nehnuteľností žalovanému v 1. rade a že svedok T.. Q. v roku 1997 a 1998 ako starosta ani nikdy nepredložil návrh na schválenie odpredaja nehnuteľností obecnému zastupiteľstvu zámerne, lebo nehnuteľnosti boli predávané pod cenu určenú obecným zastupiteľstvom, s čím by obecné zastupiteľstvo nesúhlasilo. Žalovaný v 1. rade odkúpil nehnuteľnosti v cene 20,- Sk za m2, čo bola v tom čase cena v rozpore s uznesením obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 29. júna 1992 prijalo uznesenie č. 27/1992, na základe ktorého sa nehnuteľnosti - pozemky tak v intraviláne obce, ako aj v ostatných častiach katastrálneho územia obce budú predávať občanom obce trvale prihláseným na trvalý pobyt po 20,- Sk za m2 a cudzím občanom za 30,- Sk za m2. Ako vyplýva zo zmlúv žalovaný v 1. rade nebol osobou s trvalým pobytom v obci Brzotín a uznesenie obecného zastupiteľstva č. 27/1992 zo dňa 29. júna 1992 platilo od 1. augusta 1992 do 25. apríla 2008. Svedok T.. Q. mal o prevádzané nehnuteľnosti osobitný záujem, čo dokazuje aj geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX vyhotovený Geoplánom Rožňava zo dňa 05. 02. 1997, kde je svedok T.. Q. uvedený ako užívateľ, čo nie je v žiadnom prípade náhoda. Svedok T.. Q. vo svojej výpovedi úmyselne zavádza, keď spochybňuje pravosť zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, snažil sa vytýkaním zápisnice a obviňovaním iných zakryť nedostatky a postupy, za ktoré ako bývalý starosta nesie zodpovednosť. Práve svedok v čase, keď bol starostom, čo je aj obdobie rokov 1997 a 1998, robil svojvoľné dodatočné zásahy do zápisníc a uznesení obecného zastupiteľstva. Z tohto dôvodu v januári 2003 na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva po voľbách v roku 2002, na návrh poslanca Pavla Gášpára bolo prijaté uznesenie, že každý list zo zápisnice musí byť podpísaný poslancami prítomnými na zasadnutí. Vtedy starosta T.. Q. s tým nesúhlasil a uznesenie nepodpísal, ale jeho veto bolo prelomené kvalifikovanou väčšinou. Žalobca v tomto konaní navrhoval, aby sa súd oboznámil aj so zápisnicami z iných rokov, aby si porovnal stav zápisníc z obdobia pred rokom 2003, kedy bol
T.. Q. starostom. Svedok T.. Q. po začatí súdneho konania pri nahliadnutí do zápisníc na obecnom zastupiteľstve dodatočne podpisoval zápisnice obecného zastupiteľstva za roky 1997 a 1998. Z tohto dôvodu pri ďalšom nahliadnutí do zápisníc T.. Q. už bol prítomný zamestnanec obecného zastupiteľstva, čo svedok považoval za vytváranie prekážok zo strany žalobcu. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa poukazoval na vzťah svedka T.. N.Š. Q. k prejednávanej veci, čo je podľa žalobcu dôležité pri hodnotení jeho svedeckej výpovede ako dôkazu vykonanom v konaní. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nevyplýva, akým spôsobom sa tým súd prvého stupňa vyporiadal. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania práve naopak vyplýva, že obecné zastupiteľstvo nedalo súhlas, teda neschválilo odpredaj nehnuteľností v katastrálnom území Brzotín parc. č. XXXX/X G. U. P. F. XXX L. F. K., R. X P. F. X XXX L. J. R. X P. F. XXX L. F. K., B. A. Č. U.. Č.. XXXX/X G. U. U. S. Y. U. Č.. XXXXXXXX-X/XX Y. D. U.. Č.. XXX, XXXX/X J. XXX/X M. C. XXX.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Neúplné zistenie skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť a účastník, ktorý v konaní uplatnil tento odvolací dôvod musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade so ust. §§ 132 až 135 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú dané.
Každý právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 OZ). Súd prvého stupňa na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel k záveru, že k schváleniu odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. novembra 1997.
Zmysel ust. § 39 OZ stanovujúci veľmi prísny dôsledok absolútnej neplatnosti určitého právneho úkonu pre jeho nedovolenosť mieri na prípady zjavného porušenia zákona, ktoré všeobecne odôvodňuje záujem štátu na odopretie účinkov takéhoto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ nastáva v prípadoch, keď právny úkon je zákonom výslovne zakázaný, pritom nemusí
ísť vždy o rozpor s občianskym zákonom, ale aj s inými zákonmi, ktorým obsah alebo účel právneho úkonu odporuje.
V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. majetkoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne i meritórne náležitosti. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je starosta obce (§ 13 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov) znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva k nehnuteľnému majetku. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne, aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.
Výsledky hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení jeho rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Zhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, že k schváleniu odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. novembra 1997 a pokiaľ tento odpredaj nie je obsiahnutý v zápisnici zo dňa 28. novembra 1997, je možné z toho vyvodiť, že išlo o nedôsledný záznam zo zasadnutia, v horšom prípade o manipuláciu s uvedenou zápisnicou (evidentne iné číslovanie na strane 2 na uznesení č. 2/1997), nezodpovedá zásadám formálnej logiky a nevychádza z doposiaľ zisteného skutkového stavu.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nevzal zreteľ na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
V ustanovení § 132 O.s.p. je síce vyjadrená zásada tzv. voľného hodnotenia dôkazov, nejde však o ľubovôľu, ale o zložitý myšlienkový proces, ktorý sa opiera o formálne a určité logické pravidlá. Súd prvého stupňa teda prejudiciálne vyriešil otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade formou notárskej zápisnice N 439/98, NZ 424/98 zo dňa 08. 09. 1998, že je platná, lebo obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí zo dňa 28. novembra 1997 schválilo predaj predmetných nehnuteľností žalovanému v 1. rade, a preto aj následne kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade v priebehu konania o neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie vlastníckeho práva žalobcu je platná.
Súd prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevyhodnotil listinný dôkaz predložený po vylúčenom konaní na pojednávaní dňa 1. júna 2011 právnym zástupcom žalovaných zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú dňa 01. 12. 1997 mal uzavrieť ako predávajúci žalobca Obec Brzotín, zastúpený starostom T.. N. Q.Č. a kupujúcim L. S. (žalovaným v 1. rade), pričom z obsahu zápisnice zo dňa 1. júna 2011 vyplýva, že právny zástupca žalovaných vzhľadom k tomu, že avizoval už na predchádzajúcich pojednávaniach existenciu listiny, ktorú nechcel predložiť skôr, ako bude vypočutý svedok T.. Q., uvedenú listinu predložil s tým, že žiadal, aby sa svedok vyjadril, či má poznatky o takejto listine, či bola zmluva uzatváraná, kde sa nachádza originál tejto listiny, pričom z opätovnej výpovedi svedka na pojednávaní dňa 1. júna 2011 vyplynulo, že práve táto zmluva svedčí o tom, prečo bol predaj realizovaný až v roku 1998.
Odvolací súd poukazuje na to, že majetkoprávnym úkonom, o ktorom rozhoduje obecné zastupiteľstvo je i predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva k uskutočneniu majetkoprávneho úkonu - uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva o schválení právneho úkonu - kúpnej zmluvy, teda ak uzavretiu kúpnej zmluvy mala predchádzať zmluva o budúcej zmluve, obecné zastupiteľstvo malo schváliť aj uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne vyhodnotí všetky vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným týmto rozhodnutím, pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov a § 39 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozhodnutia tiež uvedie, prečo nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.