Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-18-2022.pdf
PDF · 158.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci navrhovateľky: Ing. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A. č. XXXX/XXB, XXX XX M. - O., zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 42 058 945, proti druhému manželovi: Ing. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenému JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 48, 036 01 Martin, IČO: 10 62 417, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom: U. Z., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale bytom I. A. č. XXXX/XXB, XXX XX M. - O., zastúpeným ustanoveným kolíznym opatrovníkom X. práce, sociálnych vecí a rodiny M., na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky a o odvolaní druhého manžela proti rozsudku U. súdu M. č. k. XP/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 7. apríla XXXX, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9P/200/2021-141 zo dňa 7. apríla 2022 v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti potvrdzuje.
II. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9P/200/2021-141 zo dňa 7. apríla 2022 v štvrtej, piatej a ôsmej vete jeho výrokovej časti zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9P/200/2021-141 zo dňa 7. apríla 2022 v prvej vete jeho výrokovej časti zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky (ďalej „matka“) a druhého manžela (ďalej „otec“) uzavreté dňa 09.08.2003 pred Matričným úradom M., zapísané v knihe manželstiev pod zväzkom XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX (prvá veta výrokovej časti). Maloleté deti G. a U. zveril do osobnej starostlivosti matky (druhá veta výrokovej časti) s tým, že obaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok (tretia veta výrokovej časti). Otcovi uložil povinnosť platiť pre maloletého G. výživné vo výške 350,- eur mesačne, z toho sumu 200,- eur ako bežné výživné na účet matky IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 150,- eur na tvorbu úspor, ktorú bude poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadeného matkou v jeho prospech, ktorého číslo oznámi matka otcovi do siedmich dní od právoplatnosti rozsudku, všetko splatné do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva (štvrtá veta výrokovej časti). Zároveň uložil otcovi povinnosť platiť pre maloletú U. výživné vo výške 550,- eur mesačne, z toho sumu 300,- eur ako bežné výživné na účet matky IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 250,- eur na tvorbu úspor, ktorú bude poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadeného matkou v jeho prospech, ktorého číslo oznámi matka otcovi do siedmich dní od právoplatnosti rozsudku, všetko splatné do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva (piata veta výrokovej časti). Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do nedele 19.30 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme od matky v stanovený deň a čas v mieste jej bydliska, kde ich po ukončení styku aj matke vráti (šiesta veta výrokovej časti). Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ich v stanovený čas otcovi (siedma veta výrokovej časti). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (ôsma veta výrokovej časti).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným dňa 23.09.2021 podala matka návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti súd zverí do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej U. vo výške 1.000,- eur mesačne (z toho 500,- eur na tvorbu úspor) a voči maloletému G. vo výške 900,- eur mesačne (z toho 500,- eur na tvorbu úspor). V návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí uzavreli manželstvo dňa 09.08.2003 a počas jeho trvania sa im narodili vyššie uvedené maloleté deti.
3. Matka a následne aj otec produkovali v rámci predložených podaní nimi vnímané okolnosti týkajúce sa ich spoločného manželstva, vrátane finančnej stránky či ich starostlivosti o domácnosť a maloleté deti.
4. Súd mal po vykonanom dokazovaní, ktorého súčasťou bol aj výsluch účastníkov konania (matka a otec), preukázané, že manželia (resp. matka a otec) súhlasia s rozvodom manželstva, keďže nevidia možnosť na obnovenie manželského spolužitia. Zhoda medzi matkou a otcom panovala aj v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, zhoda bola aj v možnosti uzavrieť rodičovskú dohodu o styku otca s maloletými deťmi.
5. Pri určovaní výživného na maloleté deti súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných skutočností, keď matka je zamestnaná na Mestskom úrade Martin s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 03/2021 do 11/2021 vo výške 1.149,- eur. Počas roka 2021 hradila výdavky do rodiny pozostávajúce z položiek ako potraviny, drogéria, školské pomôcky, oblečenie, lieky, špor a podobne. Mesačné výdavky na maloletú U. špecifikovala matka jednotlivými položkami, konkrétne obedy 30,- eur, ZRPŠ 1,- eur, školské potreby 15,- eur, MHD 15,- eur, odpad 2,60 eur, energie pomerne 53,30 eur, vodné-stočné 5,- eur, vodné pólo 45,- eur, preteky vodné pólo 30,- eur, potreby pre vodné pólo 12,50 eur, členské 4,20 eur, kredit 10,- eur, internet 5,- eur, PHM na krúžky a zápasy 25,- eur, vreckové 30,- eur, drogéria 40,- eur, lieky a vitamíny 20,- eur, zubný strojček 20,- eur, oblečenie 200,- eur, lyžovanie - skipasy 67,- eur, potraviny 200,- eur, výdavky na psa 50,- eur, stužková, venček 20,- eur a dovolenka 42,- eur. Mesačné výdavky na maloletého G. špecifikovala ako obedy 30,- eur, školné 48,50 eur, ZRPŠ 1,- eur, školské potreby 15,- eur, MHD 15,- eur, odpad 2,60 eur, energie pomerne 53,30 eur, vodné a stočné 5,- eur, futbal + členské 20,- eur, atletika 20,- eur, pomôcky na futbal 12,50 eur, parkour 40,- eur, kredit 10,- eur, internet 5,- eur, PHM na krúžky a zápasy 25,- eur, vreckové 10,- eur, drogéria 15,- eur, lieky a vitamíny 20,- eur, oblečenie 130,- eur, lyžovanie - skipasy 67,- eur, potraviny 150,- eur, letný tábor 20,- eur a dovolenka 42,- eur. Z výpisov z účtu matky za obdobie od 01.01.2022 do 28.02.2022 bolo zistené, že matka nevykonávala prevody vo vyšších sumách, na účet jej chodí výplata, z ktorej uhrádza náklady. Otec bol v období od 01.01.2021 do 18.06.2021 nezamestnaný a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol vo výške 1.011,- eur s tým, že v mesiaci jún bol pomerný za 18 dní vo výške 646,30 eur. Otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s.r.o., ktorá je v Obchodnom registri SR zapísaná od 19.06.2021. Otcovi bola obchodnou spoločnosťou EQUITY IV, s.r.o. vyplatená odmena za obdobie od 07/2021 do 12/2021 v čistej priemernej mesačnej výške 42,09 eur a za mesiac 06/2021 vo výške 15,33 eur. Cestovné náhrady od obchodnej spoločnosti mu boli vyplácané za mesiac 06/2021 vo výške 515,72 eur, za mesiac 07/2021 vo výške 1.064,01 eur, za mesiac 08/2021 vo výške 713,34 eur, za mesiac 09/2021 vo výške 369,00 eur, za mesiac 10/2021 vo výške 945,37 eur, za mesiac 11/2021 vo výške 604,30 eur a za mesiac 12/2021 vo výške 619,40 eur. K dátumu splatnosti 15.09.2021 obchodná spoločnosť EQUITY IV, s.r.o. fakturovala obchodnej spoločnosti Railtrans International, a. s. sumu 13.200,- eur a ku dňu splatnosti 15.10.2021 sumu 13.200,- eur. Z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s.r.o. ku dňu 31.12.2021 vyplýva, že majetok obchodnej spoločnosti za bežné účtovné obdobie bol 69.973,- eur, krátkodobé pohľadávky 14.028,- eur, finančný majetok 55.945,- eur, spolu vlastné imanie a záväzky 69.973,- eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 48.984,- eur, výnosy z hospodárskej činnosti 77.610,- eur, výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 62.221,- eur. Otec od 06.12.2021 do 07.02.2022 vybral z Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. sumu spolu vo výške 11.000,- eur. Z výpisov z osobného účtu manžela od 11/2021 do 02/2022 bolo zistené, že vrátil v jeden deň pôžičku svojej spoločnosti 20.000,- eur a v ten istý deň zo spoločnosti prijal sumu 20.000,- eur ako výplata dividend. Každý mesiac boli vyberané a vkladané vyššie sumy od 3.000,- do 6.000,- eur. Obchodná spoločnosť Railtrans International, a. s. vypovedala ku dňu 21.02.2022 (deň podpisu neuvedený) zmluvu so spoločnosťou otca s dvojmesačnou výpovednou lehotou.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.02.2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že matka býva s maloletými deťmi v rodičovskom rodinnom dome, v ktorom spoločne s otcom maloletých detí žili do októbra 2021. Jedná sa o dvojgeneračný dom, kde žijú i rodičia matky. Uvedená nehnuteľnosť je v spoločnom vlastníctve matkiných rodičov. Všetky výdavky súvisiace so spotrebou energie v súčasnosti uhrádzajú všetci členovia rodiny (matka, rodičia matky) rovnakým pomerom. Matka v rámci pohovoru uviedla, že tieto výdavky v poslednom období (v roku 2021) hradila výlučne ona, pričom otec v rámci pohovoru toto vyjadrenie matky namietal, že on sa taktiež na platbách v roku 2021 niekoľkokrát podieľal. Mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 160,- eur. Maloleté deti majú v domácnosti k dispozícii detskú izbu, pričom obaja rodičia prezentovali, že z hľadiska bytových pomerov majú deti v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný vývin. Otec býva v súčasnosti v Bratislave. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa Mestský úrad Martin, oddelenie školstva, mládeže a športu, ako referent pre šport s mesačným príjmom cca 900,- eur netto. Je vlastníkom garáže, ktorú prenajíma za sumu 25,- eur mesačne. Otec je od 19.06.2021 spoločníkom a konateľom spoločnosti EQUITY IV, s. r. o., pričom podniká v odvetví konzultačnej činnosti. Podľa vyjadrenia je jeho príjem z odmeny konateľa cca 60,- eur mesačne. Iný príjem neuviedol, nakoľko údajne žije z úspor a cestovných náhrad, ktoré činia spolu cca 700,- eur mesačne. Rodičia pri pohovore u kolízneho opatrovníka uviedli, že s rozvodom manželstva súhlasia a z hľadiska úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhli, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Zároveň navrhli upraviť styk otca s maloletými deťmi každý párny víkend a to od piatku 18.00 hod. do nedele 19.30 hod. Otec ďalej uviedol, že je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 150,- eur na maloletú U. a 120,- eur na maloletého G., s čím však matka nesúhlasila. Maloletá U. navštevuje 1. ročník na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine (bilingválne štúdium s vyučovacím jazykom slovenským a anglickým), dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Vo voľnom čase sa aktívne venuje vodnému pólu a od pondelka do piatku sa každý deň zúčastňuje tréningov. Je členkou športového klubu PVK Vrútky, s ktorým sa zúčastňuje i súťaží v uvedenom športovom odvetví. Maloletý G. navštevuje 5. ročník na Evanjelickej spojenej škole v M.. Zo školských predmetov ho najviac zaujíma matematika a telesná výchova. Vo voľnom čase sa venuje športu - aktívne hráva futbal, venuje sa aj atletike a parkouru. Počas týždňa sa zúčastňuje tréningov (2x futbal, 2x atletika, 1x parkour). Cez víkend sa maloletý zúčastňuje futbalových zápasov. Maloleté deti vyjadrili záujem žiť s matkou tak, ako je tomu i v súčasnosti a s otcom majú záujem stretávať sa každý druhý víkend. Dňa 20.01.2022 vykonal dožiadaný orgán ÚPSVaR Bratislava šetrenie v rodinnom prostredí otca v Bratislave. Otec býva v 2-izbovom byte, ktorý má v prenájme za 600,- eur mesačne. Maloleté deti, pokiaľ sú u neho, majú vytvorenú samostatnú izbu, resp. dcéra je v izbe sama a syn je spolu s ním. Dňa 18.10.2021 odišiel zo spoločnej domácnosti a dňa 20.10.2021 mu rodičia manželky zrušili trvalý pobyt na predchádzajúcej adrese. Do cca pol roka plánuje zmeniť svoje bývanie, chce ísť do väčšieho bytu a po rozvode by si chcel zabezpečiť svoju vlastnú nehnuteľnosť kvôli deťom. Matka maloletých detí ho v minulosti „udala“ za týranie, ktorá vec bola zastavená. Otec by sa chcel o deti starať, v jeho aktuálnom bydlisku boli jedenkrát, naposledy s nimi bol od 26. do 29.12.2021. Vzťah s deťmi má veľmi dobrý, telefonuje si s nimi, avšak deti sú vtedy v strese. Na obe deti prispieva sumou 120,- eur a keď je potrebné, kupuje oblečenie, telefóny, PC, vianočné darčeky, obom kupuje mesačne kredit, platil aj dovolenky. Dcéra nosila zubný strojček, pričom za celé obdobie (cca 2-3 roky) uhradil 2.500,- eur.
7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 1 ods. 2, § 22, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 § 38 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 6, § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoR“) a ust. § 100 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) manželstvo účastníkov rozviedol, keďže medzi manželmi existujú vážne vzťahové problémy, ktoré nie je možné prekonať. Ďalej podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine zveril na čas po rozvode maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s čím prejavili súhlas všetci účastníci konania (vrátane maloletých detí) a v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil súd prvej inštancie v zmysle vyjadrení obidvoch rodičov.
8. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd prvej inštancie prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako aj odôvodnené výdavky na maloleté deti. V konaní mal zistené, že matka je zamestnaná a jej príjem je 1.149,- eur mesačne, pričom zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Za primerané výdavky na maloletú U. považoval súd prvej inštancie výdavky týkajúce sa školy, dopravy, vodného póla, hygieny, vreckového, pomerných nákladov na domácnosť, lieky, zubný strojček a stužková v celkovej sume 380,- eur mesačne. Matkou tvrdené náklady na oblečenie uznal vo výške 50,- eur mesačne a na potraviny vo výške 100,- eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletú Oliviu tak súhrnom predstavujú sumu 530,- eur mesačne. Na maloletého G. považoval súd prvej inštancie za primerané výdavky týkajúce sa školy, dopravy, futbalu, parkouru, hygieny, vreckového, pomerných nákladov na domácnosť a lieky vo výške 338,- eur mesačne a 30,- eur mesačne na oblečenie a 70,- eur mesačne na potraviny. Celkovo teda vychádzal z výdavkov na maloletého G. vo výške 438,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka možností a schopností otca plniť vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie zohľadnil aj otcovu pracovnú históriu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že otec pracoval aj pracuje na pozíciách, ktoré sú „veľmi dobre“ ohodnotené. U posledného zamestnávateľa, kde pracoval otec do 31.12.2020, otec dosahoval priemerný hrubý mesačný príjem vo výške 6.063,- eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec jediným konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Je veľmi nepravdepodobné, že otec by sa vzdal dobre platenej práce ako u posledného zamestnávateľa a išiel by podnikať s tým, že nemá istotu možno aj lepších príjmov. Odmenu, ktorú si reálne sám stanovil zo svojej spoločnosti, považoval súd prvej inštancie za absolútne neprimeranú, dokonca až účelovú. Obchodná spoločnosť otca za polovicu roka 2021 vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 77.610,- eur, výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 62.221,- eur. Otec v rámci svojich pohybov na účte hospodári s vysokými sumami, čo len dokazuje, že má dostatok finančných prostriedkov. Zo stavebného sporenia v priebehu pár mesiacov vybral sumu vo výške 11.000,- eur. Rovnako súd prvej inštancie zohľadnil aj jeho náklady na bývanie, ktoré, ako sám uviedol, sú v nákladoch jeho spoločnosti a ktorých mesačná výška je 600,- eur. O otcových pomeroch mala vypovedať aj skutočnosť, že platil pravidelne každý rok dovolenku pri mori aj lyžovačku v zime, čo tiež pre štvorčlennú rodinu nie je lacná záležitosť. Keďže má byť životná úroveň pre maloleté deti obdobná u oboch rodičov, súd prvej inštancie považoval za primerané určené výživné vo výške podľa výrokovej časti. Keďže otcove mesačné príjmy sú značné, súd prvej inštancie dospel k záveru, že jeho majetkové pomery odôvodňujú aj tvorbu úspor pre obe maloleté deti.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CMP.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výrokoch o výživnom tým spôsobom, že otcovi odvolací súd uloží povinnosť plniť na výživné maloletého G. sumu 750,- eur mesačne (z toho 250,- eur na bežné výživné a 500,- eur na tvorbu úspor) a na maloletú U. sumu 850,- eur mesačne (z toho 350,- eur na bežné výživné a sumu 500,- eur na tvorbu úspor).
11. Matka bola toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloleté deti, otec im nič nekupuje a od septembra 2021 prispel na ich výživu sumou 700,- eur. Z hospodárskych výsledkov obchodnej spoločnosti, v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom, vyplýva, že zisk spoločnosti po zdanení predstavuje cca 8.000,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že otec „likviduje“ úspory patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podľa jej odhadov vybral zo stavebného sporenia sumu 40.000,- eur. Na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie podľa názoru matky pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom neprihliadal. Nestotožnila sa ani so závermi súdu prvej inštancie o nedôvodnosti a nepreukázaní niektorých ňou deklarovaných výdavkov na maloleté deti.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výrokoch o výživnom tak, že mu odvolací súd uloží povinnosť plniť na výživu maloletého G. sumu 170,- eur mesačne a na maloletú U. sumu 220,- eur mesačne, bez vytvárania úspor, alternatívne sa domáhal zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými dôkazmi, pričom dôkazy, z ktorých vychádzal, vyhodnotil nesprávne. Súd prvej inštancie nesprávne určil príjem otca v poslednom zamestnaní v spoločnosti Vývoj Martin od 10/2029 do 12/2020 (reálne mal otec u zamestnávateľa čistý príjem najskôr 2.300,- eur a neskôr 3.200,- eur netto) a nesprávne je aj konštatovanie súdu ohľadne toho, že je nepravdepodobné, aby sa otec dobrovoľne vzdal takto honorovanej práce dobrovoľne bez istoty lepších príjmov (prácu u daného zamestnávateľa vykonával len do času vykonania konkrétnej úlohy). Za nesprávne považoval otec aj niektoré iné skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie k jeho predchádzajúcim zamestnaniam. Vo vzťahu k príjmovej situácii v súvislosti s jeho postavením jediného spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s.r.o. uviedol, že dosahovaný príjem, resp. zisk nie je jeho osobným príjmom, ale tieto prostriedky sú používané na platenie dane, nájmu, účtovných služieb či cestovných a pracovných nákladov. Časť prostriedkov otec použil na zabezpečenie nových vecí, keďže potom, ako mu bol zrušený trvalý pobyt na predchádzajúcej adrese (rodinný dom vo vlastníctve rodičov matky maloletých detí), mu matka k jeho osobným veciam a napr. aj k jeho osobnému motorovému vozidlu znemožňuje prístup. Ďalšiu časť peňazí použil na vyplatenie pôžičiek súvisiacich s investičnou zmenkou. Po úniku dôverných informácii a údajov, ktoré matka s jej právnymi zástupcami neoprávnene distribuovala, došlo aj k ukončeniu obchodnej spolupráce obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s.r.o. so svojím niekdajším obchodným partnerom. Do pozornosti dal aj cenu pohonných hmôt a amortizáciu motorového vozidla v súvislosti so stretávaním s maloletými deťmi, keď ho 2 cesty mesačne z Bratislavy do Martina a späť stoja cca 500,- eur a prejde len na tento účel cca 2.000 km. Keďže aktuálne nemá zabezpečené bývanie, bude si musieť vysporiadať aj bytovú otázku, čo bude v Bratislave nákladné (odhadom splátka hypotekárneho úveru vo výške viac ako 1.500,- eur mesačne). Na rozdiel od neho, u matky sa jej pomery nijakým spôsobom nezmenili a poukázal na všetky ním tvrdené činnosti resp. okolnosti, v rámci ktorých matka dosahuje určitý príjem či iné finančné plnenie. Nesúhlasil ani s tvorbou úspor maloletým deťom z dôvodu vysokej inflácie, čím dochádza k znehodnoteniu uložených peňazí.
14. V rámci doplnenia podaného opravného prostriedku otec uviedol, že po nútenom ukončení obchodnej spolupráce v marci 2022 ostal bez motorového vozidla, pričom matku opakovane bezúspešne žiadal o vydanie zadržovaného motorového vozidla, aby mohol pokračovať v pracovnej činnosti a tiež pravidelne navštevovať maloleté deti. Matka mu odmieta maloleté deti na víkend odovzdávať, pravidelne mu oznamuje, že už s nimi má na víkend program. Matka neprihliada na jeho „núdzovú situáciu“, v ktorej sa vyskytol po zrušení trvalého pobytu a bez rodiny. Ďalej dal do pozornosti, že od januára 2021 do polovice júna 2021 bol bez príjmu evidovaný na Úrade práce a poberal len príspevok v nezamestnanosti, ktorý celý minul na potreby a náklady rodiny.
15. Matka v reakcii na odvolanie otca uviedla, že síce produkuje rôzne tvrdenia týkajúce sa jeho aktuálnej životnej (a aj majetkovej) situácie, tieto však nijakým relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ otec tvrdí rôzne výdavky vznikajúce spoločnosti EQUITY IV, s.r.o., jedná sa o účelové a irelevantné tvrdenia, keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal s hodnoty hospodárskeho výsledku menovanej spoločnosti „po zdanení“. Vyjadrila sa aj ku svojmu podnikaniu na základe živnostenského oprávnenia, ktorú činnosť v roku 2016 ukončila.
16. Otec aj matka reagovali na odvolania podaniami zo dňa 03.06.2022 (otec), 06.07.2022 (matka) a 12.07.2022 (matka), v rámci ktorých zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu.
17. Matka v mailovom podaní zo dňa 26.07.2022 uviedla, že otec pracuje od mája 2022 v spoločnosti Billa/Rewe na pozícii Head of sales Operation v Bratislave a v doplnení zo dňa 01.08.2022 uviedla, že v minulosti jej otec maloletých detí ukázal ponuku danej spoločnosti na uvedenú pracovnú pozíciu z júla 2021, kde mu bola ponúknutá mzda vo výške 8.500,- eur mesačne, ktorú ponuku ale nakoniec v tom čase pre „prijatie lepšie honorovanej práce“ neakceptoval.
18. V podaní zo dňa 08.08.2022 otec zotrval na svojich predchádzajúcim vyjadreniach, pričom tvrdenia matky považoval za účelové a klamlivé. Vzťah s deťmi považoval za veľmi pozitívny, niekoľkokrát boli u neho v Bratislave a každý deň si telefonujú. Aktuálnou snahou otca je zabezpečiť si slušné vlastné bývanie, od čoho sa následne bude odvíjať aj zabezpečenie príjemného a bezpečného miesta pre maloleté deti v čase, keď ich bude mať otec v starostlivosti.
19. Dňa 04.10.2022 bolo súdu doručené podanie otca, v rámci ktorého popisoval okolnosti posledných mesiacov. Maloleté deti k sebe brával počas leta aj na predĺžené víkendy či na dlhšie obdobie (aj na týždeň). Matka bola v lete bez maloletých detí na dovolenke v zahraničí, pričom o tejto skutočnosti otec nemal vedomosť a pri prevzatí detí na styk s otcom deti čakali samé. Ako účelové konanie, z dôvodu navyšovania preukazovaných nákladov, považoval správanie matky, ktorá kupuje deťom neprimerane drahé oblečenie či vybavenie do domácnosti. Zároveň mu matka zadržuje všetky osobné veci, ktoré zostali v mieste ich poslednej spoločnej domácnosti, vrátane motorového vozidla, ktorému prepadla STK a v septembri 2022 obdržal v tejto súvislosti pokutu. Napokon otec vyjadril, že chce spochybniť starostlivosť matky o deti a je pripravený s radosťou vziať deti do svojej starostlivosti.
20. Podaním zo dňa 05.01.2023 matka navrhla vykonať zisťovanie v Sociálnej poisťovni týkajúce sa aktuálnej príjmovej situácie otca. Zároveň dala do pozornosti, že otec neplní uloženú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v stanovenej výške.
21. Matka v podaní zo dňa 02.02.2023 vo vecnej rovine vedeného konania poukázala na stav, kedy si otec riadne neplní uloženú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom
a na zvýšené výdavky, ktoré v súvislosti s maloletými deťmi od času rozhodovania súdu prvej inštancie vznikli (nové krúžky, výdavky so stužkovou slávnosťou maloletej U.).
22. Dňa 23.02.2023 bolo súdu doručené podanie otca, ktorý uviedol, že si začal riešiť svoju bytovú otázku a začiatkom februára 2023 podpísal zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej je povinný splácať mesačné splátky vo výške takmer 1.800,- eur. Ďalej uviedol, že koncom apríla 2023 mu končí pracovný pomer a rieši otázku nového zamestnania. Poukázal aj na legislatívne zmeny účinné od 01.01.2023 v súvislosti so zvyšovaním detských prídavkov a daňového bonusu, ktoré si uplatňuje matka. K úprave styku s maloletými deťmi navrhol úpravu tak, že by rodičia pomerne znášali cestu maloletých detí do/ z Bratislavy, prípadne navrhoval možnosť detí cestovať do Bratislavy vlakom. Ako nepriaznivý popísal psychický stav maloletých detí, vycítil ich konflikty s matkou a tvrdil, že maloletá U. navštívila odborného psychológa. S poukazom na uvedené dôvody uviedol, že po zabezpečení vlastného bývania by rád otvoril otázku zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti. V spojení s podaním zo dňa 28.02.2023 však otec nezmenil svoj pôvodný odvolací návrh.
23. Dňa 24.04.2023 bolo súdu doručené podanie matky maloletých detí, ktorá uviedla, že otec nijaké z produkovaných tvrdení v rámci odvolacieho konania relevantným spôsobom nepreukázal.
24. Iné podania účastníkov konania v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.
25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie matky, ako aj otca proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do štvrtej a piatej vety jeho výrokovej časti bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 7 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 v spojení s ust. § 23 ods. 2 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP a § 2 ods. 1 CMP) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti ako vecne správne potvrdil a ďalej podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v štvrtej a piatej vete jeho výrokovej časti, ako aj v ôsmej vete jeho výrokovej časti ako závislom výroku [379 písm. a) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP] zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne v zmysle ust. § 65 v spojení s ust. § 93 CMP ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej vete jeho výrokovej časti nedotknuté.
26. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu otca, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Matka, ako aj otec podanými odvolaniami rozsudok súdu prvej inštancie v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti nenapadli a v tomto rozsahu nepodal opravný prostriedok ani žiaden z ostatných účastníkov. Odvolací po vykonanom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu za súladné s najlepším záujmom oboch maloletých detí a plne sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti (viď odôvodnenie napadnutého rozsudku odseky č. 32 a č. 34). Preto už bez ďalšieho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v druhej, tretej, šiestej a siedmej vete jeho výrokovej časti. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil. Pokiaľ otec po uplynutí odvolacej lehoty vzniesol určité podmienené úvahy ohľadom zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti či zmeny úpravy a podmienok realizácie jeho styku s maloletými deťmi, a to vychádzajúc z určitých nových skutkových tvrdení, odvolací súd považoval tieto jeho tvrdenia za ničím nepodložené a nepreukázané. Mimo toho otec napokon ani v poslednom svojom podaní v rámci odvolacieho konania nezmenil svoj pôvodný odvolací návrh, teda nežiadal zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v inej výrokovej časti ako v štvrtej a piatej vete.
28. V ďalšom odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v obidvoma rodičmi napadnutej časti (tretia a štvrtá veta jeho výrokovej časti), ktorou súd prvej inštancie určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému G. Z. a k maloletej U. Z., pričom dospel k záveru, že odvolania rodičov sú dôvodné.
29. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca k obidvom maloletým deťom na čiastkových skutkových zisteniach o predchádzajúcich zamestnaniach otca a na skutočnosti, že otec následne začal vykonávať svoju pracovnú činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s. r. o., ktorá pravidelne na mesačnej báze fakturovala obchodnej spoločnosti Railtrans International, a. s. sumu 13.200,- eur za poradenskú činnosť (vrátane DPH v sume 2.200,- eur, ako vyplýva z faktúr na č. l. 92 a č. 93 spisu), pričom za obdobie od júna 2021 (založenia obchodnej spoločnosti) do konca kalendárneho roka 2021 vykázala výsledok hospodárenia v sume 62.221,- eur (pozn. podľa účtovnej závierky obchodnej spoločnosti na č. l. 99 išlo o výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením). Súd prvej inštancie ďalej prihliadal na to, že otec v rámci pohybov na svojom bankovom účte hospodári s vysokými sumami (6.000,- eur, 3.000,- eur, 20.000,- eur), čo malo dokazovať, že otec má dostatok finančných prostriedkov. Zároveň súd prvej inštancie vzal do úvahy aj zistenie, že zo stavebného sporenia otec vybral v priebehu pár mesiacov sumu 11.000,- eur. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, súd prvej inštancie z hľadiska peňažnej sumy potrebnej na ich zabezpečenie ustálil tieto u maloletej U. v sume 530,- eur mesačne (vychádzajúc zrejme z tvrdení matky uvedených v tabuľke na č. l. 88 spisu, pozri odseky č. 7 a č. 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom výdavky na potraviny považoval za primerané len do výšky 100,- eur a výdavky na oblečenie - mimo oblečenia súvisiaceho so športovou činnosťou maloletej - vo výške 50,- eur) a u maloletého G. v sume 438,- eur (vychádzajúc opätovne zrejme z tvrdení matky uvedených v tabuľke na č. l. 88 spisu, pozri odseky č. 7 a č. 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom výdavky na potraviny považoval za primerané len do výšky 70,- eur a výdavky na oblečenie - mimo oblečenia súvisiaceho so športovou činnosťou maloletej - vo výške 30,- eur). Z odôvodnenia rozsudku však nemožno zistiť, ktoré matkou tvrdené výdavky súd prvej inštancie nezohľadnil vôbec, ak ich súčet u maloletej U. predstavoval sumu 946,10 eur (teda po odpočítaní sumy 100,- eur na potraviny a 150,- eur na oblečenie by mali matkou tvrdené výdavky byť v sume 696,10 eur) a u maloletého G. predstavoval sumu 756,90 eur (teda po odpočítaní sumy 80,- eur na potraviny a 100,- eur na oblečenie by mali matkou tvrdené výdavky byť v sume 576,90 eur). Na podklade uvedených záverov súd prvej inštancie považoval za primerané otcovi určiť vyživovaciu povinnosť k maloletej U. v sume 300,- eur mesačne na bežné výživné a k maloletému G. v sume 200,- eur mesačne na bežné výživné. Konštatujúc zároveň, že otcove mesačné príjmy sú značné, určil súd prvej inštancie otcovi povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých aj tvorbou úspor, a to na maloletú U. v sume 250,- eur a maloletého G. v sume 150,- eur.
30. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd za potrebné v ďalšom poukázať na to, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 ZoR) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá ZoR). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 1Cz 27/1968 zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 ZoR). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu osobnej starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
31. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá ZoR). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá ZoR, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V prípadoch, ak sú bydliská rodičov značne vzdialené, je potrebné prihliadať aj na primerané výdavky rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súvisiace s realizáciou styku rodiča s dieťaťom, aby tak boli rešpektované vzájomné práva rodiča a dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb a ich pravidelného osobného kontaktu.
32. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 ZoR), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor. (§ 63 ods. 3 ZoR). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966).
33. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je procesný súd povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 37 CMP). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní (ust. § 185 CSP).
34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca k obidvom maloletým deťom na čas po rozvode, dospel k záveru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Zároveň z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, v akej miere pri určení vyživovacej povinnosti otca zohľadnil vyživovaciu povinnosť druhého rodiča (matky).
35. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie na strane otca (povinného rodiča) primárne vychádzal zo zistenia, že obchodná spoločnosť EQUITY IV, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec, na podklade mandátnej zmluvy zo dňa 19.06.2021 pravidelne mesačne účtovala inej obchodnej spoločnosti Railtrans International, a. s. dojednanú mesačnú odmenu za poradenstvo v sume 13.200,- eur vrátane DPH a za rok 2021 vykázala výsledok hospodárenia v sume 62.221,- eur. Súd prvej inštancie však už nevzal vôbec do úvahy skutočnosť, že obchodná spoločnosť Railtrans International, a. s. dňa 21.02.2022 vypovedala obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s. r. o. mandátnu zmluvu zo dňa 19.06.2021, pričom táto mala zaniknúť uplynutím výpovednej dvojmesačnej doby, teda zrejme ku dňu 30.04.2022. Súd prvej inštancie pritom vyhlásil napadnutý rozsudok dňa 07.04.2022 a o tejto skutočnosti mal vedomosť a zároveň nevzal do úvahy ani to, že v danom prípade nemožno hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti EQUITY IV, s. r. o., či už pred zdanením alebo po zdanení (48.984,- eur), bez ďalšieho považovať za disponibilný príjem otca. Bolo potom namieste, aby sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, z akých dôvodov otec ako jediný spoločník tejto obchodnej spoločnosti rozhodol o nevyplatení podielu spoločníka na zisku tejto spoločnosti (§ 123 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Súčasne treba uviesť, že obchodný podiel otca je určitou majetkovou hodnotou (ktorá by mohla byť aj súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak k nadobudnutiu obchodného podielu otca v obchodnej spoločnosti došlo z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.03.2006 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR ročník 2007 pod č. 27), ktorú je možné oceniť a aj túto považovať za súčasť majetkových pomerov v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZoR. V posudzovanom prípade síce súd prvej inštancie postupoval správne, keď potom ako zistil, že otec z výkonu funkcie konateľa dosahuje zanedbateľnú odmenu, zaoberal sa otázkou, aké príjmy dosahoval otec v predchádzajúcich zamestnaniach, teda či sa otec bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 veta druhá ZoR), no následne už nevykonal dopyt na žiadneho predchádzajúceho zamestnávateľa otca za účelom zisťovania jeho čistého mesačného príjmu, trvania jeho pracovnoprávneho (či iného právneho) vzťahu, jeho dĺžky a dôvodu skončenia a charakteru pracovnej činnosti, ktorú vykonával. Pokiaľ ide o majetkové pomery nielen otca, ale aj matky, súd prvej inštancie neskúmal dispozíciu (ako sám konštatoval) s väčšími peňažnými čiastkami, t. j. za akým účelom bola takáto dispozícia vykonaná. Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal ani ďalšími majetkovými pomermi rodičov (vlastníctvo vecí vyššej hodnoty, napr. osobné motorové vozidlá, nehnuteľnosti, prípadne aj možnosti príjmu z prenájmu týchto vecí; podľa vyjadrenia matky, táto je vlastníkom garáže, pričom túto prenajíma s nájomným 25,- eur mesačne), aby tak získal komplexný obraz o aktuálnych majetkových pomeroch oboch rodičov (§ 75 ods. 1 ZoR).
36. V ďalšom odvolací súd poukazuje na nedostatok úvah súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu vyživovacej povinnosti matky, a to aj napriek tomu, že matka zabezpečuje a bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom na vek maloletých (maloletá U. takmer vo veku dospelosti a maloletQ. vo veku 12 rokov) podiel osobného výkonu osobnej starostlivosti na vyživovacej povinnosti matky klesá a pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je potrebné zohľadniť v určitej miere aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá už musí byť aj vo finančnej podobe a nie len v poskytovaní osobnej starostlivosti.
37. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne podložil svoju úvahu o neprimeranej výške matkou tvrdených výdavkov na zabezpečovanie potravín a ošatenia či obuvi pre maloleté deti, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že maloleté deti sa stravujú aj v školskom zariadení a že určité nákupy športového ošatenia či pomôcok boli matkou zahrnuté do iných výdavkových položiek, ktoré zohľadnil pri svojom rozhodnutí v plnej miere, a preto ich ustálil v nižšej výške. Ako už bolo vyššie uvedené, na určité výdavky tvrdené matkou, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal, pričom však neuviedol, o ktoré by malo ísť a ak ich matka aj preukázala, prečo ich nepovažoval za súvisiace so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletých detí.
38. V kontexte s vyššie zmienenými všeobecnými zásadami rozhodovania súdu o vyživovacej povinností rodičov k deťom súd prvej inštancie nevzal vôbec do úvahy výdavky otca, ktoré budú vznikať v súvislosti s realizáciou jeho styku s maloletými deťmi, a to najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že bydliská rodičov sú značne vzdialené, pričom otec má povinnosť maloleté deti na začiatku styku od matky prevziať a po skončení styku maloleté deti matke odovzdať v mieste jej bydliska. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie nepochybne vychádzal aj z ust. § 62 ods. 2 veta druhá ZoR, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak, ako už bolo uvedené, životná úroveň rodiča a dieťaťa musí byť vo vzájomnej korelácii. V napadnutom rozhodnutí sa však súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkami otca, že na jeho strane budú potrebné zvýšené výdavky na zabezpečenie adekvátnych bytových potrieb nielen pre neho, ale aj pre maloleté deti v čase ich styku s otcom. Tieto námietky otca považoval za opodstatnené aj v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie otcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletým aj vo forme tvorby úspor v nemalej výške (250,- eur na maloletú U., resp. 150,- eur na maloletého G.). Možnosť úvahy o odôvodnených potrebách dieťaťa vo forme tvorby úspor je pritom limitovaná majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 63 ods. 3 veta prvá ZoR).
39. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 v spojení s § 35 CMP) a jeho rozhodnutie súčasne spočíva v nesprávnej aplikácii aj keď správne zvolených právnych noriem, citovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP]. Keďže uvedený nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie v rodičmi napadnutej časti (v štvrtej a piatej vete výrokovej časti) nebolo možné odstrániť doplnením dokazovania v odvolacom konaní (v dôsledku značeného rozsahu neúplných skutkových zistení), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtej a piatej vete výrokovej časti, ako aj v ôsmej vete jeho výrokovej časti ako závislom výroku [§ 379 písm. a) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP] zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
40. Súčasne v zmysle ust. § 65 v spojení s ust. § 93 CMP ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej vete jeho výrokovej časti nedotknuté.
41. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na úplné zistenie skutočného stavu veci (§ 35 ZoR) spôsobom podľa ust. § 36 CMP, zamerajúc sa na komplexné objasnenie možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a odôvodnených potrieb obidvoch maloletých detí (§ 75 ods. 1 ZoR) a súčasne sa zameria aj na zisťovanie podstatných zmien, ktoré nastali po právoplatnosti jeho rozhodnutia v časti o rozvode manželstva účastníkov (ako to vyplýva z podaní účastníkov v rámci odvolacieho konania). Po zistení skutočného stavu vec opätovne právne posúdi, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň súd prvej inštancie umožní vyjadriť sa účastníkom konania ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie a vykonaným dôkazom a tiež sa v novom rozhodnutí vyporiada s a rgumentáciou účastníkov vznesenou aj v tomto odvolacom konaní (§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V súvislosti s rozhodovaním v merite veci súd prvej inštancie nanovo rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.