Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-96-2022.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/96/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: KOSIT a.s., Rastislavova 98, 043 46 Košice, IČO: 36 205 214, zastúpeného IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: P-STEEL, s.r.o., Žilinská 1, 040 11 Košice, IČO: 45 360 286, o zaplatenie 18.888,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 33Cb/85/2019-68 zo dňa 25. januára 2022, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 33Cb/85/2019-68 zo dňa 25. januára 2022 a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 18.888,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.628,- eur od 3.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.162,12 eur od 7.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.193,68 eur od 28.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.154,24 eur od 31.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.418,72 eur od 2.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.664,72 eur od 4.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.666,64 eur od 3.5.2017 do zaplatenia titulom ceny za služby, ktoré žalovanému poskytol na základe rámcovej zmluvy o dodávke plastového odpadu č. 477/2015 zo dňa 30.11.2015 (ďalej len „rámcová zmluva“), paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v rámcovej zmluve sa so žalobcom dohodol, že žalobca mu bude dodávať plastový odpad. V článku III. rámcovej zmluvy, ktorý upravoval dodávku plastového odpadu bolo dojednané, čo musí obsahovať nákupná objednávka vystavená žalovaným ako príjemcom, ktorá je záväzná pre obe zmluvné strany po jej akceptácii. Žalovaný dôvodil, že žalobca nepredložil jednotlivé písomné objednávky od neho, ale iba faktúry, pričom v skutočnosti mu žalobca v rozpore s rámcovou zmluvou a objednávkami v jednotlivých dodávkach nedodal to, čo malo byť predmetom dodávky. Argumentoval, že v dodávkach sa nachádzalo veľké množstvo iného materiálu, než aký si objednal a práve to je dôvodom, prečo žalobcovi neuhrádzal sporné faktúry. Tvrdil, že až po vysporiadaní uvedeného stavu bude možné ustáliť, ktorá časť odpadu mu bola dodaná v zmysle zmluvne dojednaných podmienok, a ktorá nie. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi navrhol, aby si odpad, ktorý mu dodal v rozpore s objednávkou odniesol a požiadal ho, aby mu dodával výhradne objednaný tovar. Triedenie objednaného a neobjednaného tovaru považoval za nákladné a neefektívne. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie. Žiadal tiež, aby žalobca predložil všetky písomné objednávky od neho ako od príjemcu odpadu a aby sa vyjadril i k spôsobu riešenia situácie, keď mu dodal aj odpad, ktorý si od neho neobjednal. Pokiaľ ide o faktúry, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, žalovaný tvrdil, že ich uviedol vo svojom kontrolnom výkaze.
4. Žalobca argumentoval, že žalovaný nepoprel, resp. nenamietal dodanie tovaru v zmysle rámcovej zmluvy, ale iba to, že v jednotlivých dodávkach sa nachádzal aj iný materiál ako dohodnutý odpad, ktorý iný materiál ale bližšie nešpecifikoval. Odmietol, že odpad, ktorý mal byť predmetom dodávok, dodal žalovanému v rozpore s rámcovou zmluvou. Tvrdil, že žalovaný neodmietol prevziať tovar a jeho prevzatie aj potvrdil. Za rozhodujúce považoval, že žalovaný mu nezaplatil riadne a včas plnenie za služby, ktoré mu poskytol na základe rámcovej zmluvy, čím sa dostal do omeškania a porušil tak svoju základnú zmluvnú povinnosť, ktorou bolo zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu riadne a včas. Dôvodil, že žalovaný nikdy nenamietal žiadnu z faktúr, ktoré mu vystavil, ani platnosť rámcovej zmluvy alebo jej časti a priamo nepoprel svoju povinnosť plniť na základe sporných faktúr. Vzhľadom na uvedené mal za to, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu nie je dostatočne vecne odôvodnený s poukazom na ust. § 12 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“), podľa ktorého musí byť každý odpor dostatočne vecne odôvodnený, inak bude odmietnutý.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako držiteľom odpadu a žalovaným ako príjemcom odpadu, ktorí obaja sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, vznikol zmluvný vzťah na základe rámcovej zmluvy, v ktorej sa strany dohodli, že v prípade potreby oznámi žalobca písomne žalovanému na expedíciu pripravený plastový odpad a zároveň ho vyzve na predloženie cenovej ponuky. V prípade akceptácie predloženej cenovej ponuky zo strany držiteľa odpadu bude o tom príjemca odpadu informovaný a súčasne bude vyzvaný na vystavenie nákupnej objednávky v lehote do 5 pracovných dní od doručenia akceptácie. Podpisom nákupnej objednávky zo strany držiteľa odpadu sa táto stáva záväznou pre obe zmluvné strany. Držiteľ odpadu si vyhradil právo požiadať príjemcu odpadu o akceptovanie zálohovej faktúry a dodávku odpadu uskutočniť až vtedy, ak suma bude pripísaná na účet držiteľa odpadu. Príjemca odpadu bol v zmysle rámcovej zmluvy povinný doručiť držiteľovi odpadu potvrdenie o konečnom zhodnotení odpadu z plastov od konečného spracovateľa, a to v lehote do 30 dní, pokiaľ týmto spracovateľom nie je on sám (článok III. ods. 1 až 5 rámcovej zmluvy). V článku III. ods. 6 rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že každá nákupná objednávka vystavená príjemcom musí obsahovať údaje uvedené v predmetnom článku. V zmysle článku IV. ods. 1, 2 rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že kúpnu cenu určia dohodou, pričom kúpna cena je určená na základe objednávky akceptovanej držiteľom odpadu na príslušný kalendárny mesiac. Príjemca odpadu sa zaväzuje zaplatiť držiteľovi odpadu kúpnu cenu za plastový odpad v lehote do 30 dní od vystavenia faktúry. Článok V. rámcovej zmluvy uvádzal, že podkladom pre fakturáciu je vážny lístok vystavený držiteľom odpadu na certifikovanom vážiacom zariadení. Rámcovú zmluvu uzavreli strany na dobu neurčitú počnúc dňom 25.11.2015 s tým, že jej zmeny alebo dodatky môžu byť vykonané iba písomnou formou.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 307/2016 Z. z., ktorý obsahuje úpravu odporu a sťažnosti proti náhrade trov konania a tiež podľa §§ 149; 153 ods. 1, 2, 3; 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, sudcovskej koncentrácie konania a zákonnej koncentrácie konania.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je na žalobcovi, aby prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť žaloby, pričom žalobca ako prílohy k žalobe predložil iba fotokópie faktúr, výzvu na zaplatenie a kontrolný výkaz. Na preukázanie dôvodnosti žaloby ale podľa súdu prvej inštancie s poukazom na článok III. rámcovej zmluvy absentujú dôkazy, a to výzva žalobcu žalovanému na predloženie cenovej ponuky; výzva na predloženie nákupnej objednávky v prípade akceptácie predloženej cenovej ponuky zo strany žalobcu; žalobcom podpísaná nákupná objednávka, ktorá je podpisom záväzná pre obe zmluvné strany; akceptácia žalobcu s kúpnou cenou na základe objednávky akceptovanej žalobcom. Súd prvej inštancie dôvodil, že mu nie je zrejmé, na základe akých podkladov vystavil žalobca žalovanému faktúry, keďže v článku V. rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že podkladom pre fakturáciu je vážny lístok vystavený držiteľom odpadu (t. j. žalobcom) na certifikovanom vážiacom zariadení.
8. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu a povinnosťou žalobcu bolo predložiť všetky listinné dôkazy vrátane objednávky, na ktorú žalovaný v odpore poukázal. Dodal, že žalovaný nespochybňoval, že mu žalobca odpad dodal, ale namietal, že mu nedodal to, čo malo byť predmetom dodávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase podania žaloby musel žalobca disponovať všetkými listinnými dôkazmi, ktorými by preukázal dôvodnosť žaloby. Argumentoval, že žalobca sa snaží preniesť zodpovednosť na žalovaného, ale práve žalobca je ten, kto musí preukázať, že splnil všetky zmluvné povinnosti, o. i. aj to, že žalovanému dodal objednaný odpad, že mu cenu za poskytnuté služby vyfakturoval na základe dohodnutých zmluvných podmienok (články III. a IV. rámcovej zmluvy), a že podkladom pre fakturovanú cenu bol vážny lístok podľa (článok V. rámcovej zmluvy). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v rámci procesného útoku nepredložil žiaden z týchto dôkazov a nepreukázal dôvodnosť fakturovanej ceny, teda nepreukázal, že žalovanému dodal dohodnutý odpad. Dodal, že žalobca je povinný pripojiť dôkazy na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby.
9. Výsluch svedkyne, ktorý žalobca navrhol, súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že svedkyňa sa na pojednávaní mohla zúčastniť a jej výsluch by si vyžadoval odročenie pojednávania. Zároveň dodal, že tento dôkaz nie je relevantný, keďže strany mali dohodnuté práva a povinnosti a žiadnym iným písomne vykonaným dodatkom neboli tieto práva a povinnosti zmenené alebo doplnené.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP. Uviedol, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale z dôvodu, že trovy konania žalovanému nevznikli, súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
12. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a odôvodnenie jeho rozsudku nezodpovedá základným ústavným a zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na spôsob, akým sa súd prvej inštancie (ne)vysporiadal s jeho tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré vyplývajú predovšetkým z návrhu na vydanie platobného rozkazu, z vyjadrenia k odporu aj z vyjadrení na pojednávaní dňa 25.1.2022. Vo vyššie uvedených podaniach, ako aj v priebehu celého konania tvrdil, že rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalovaný mu neuhradil riadne a včas cenu za objednané a riadne poskytnuté služby titulom rámcovej zmluvy. Argumentoval, že toto tvrdenie podložil relevantnými dôkazmi (rámcovou zmluvou, faktúrami a kontrolným výkazom) a poukazoval na to, že žalovaný ani raz neuplatnil reklamáciu či už z dôvodu údajných vád tovaru, alebo pre nedodržanie niektorých zmluvných podmienok. Rovnako žalovaný ani nevyužil možnosť od rámcovej zmluvy odstúpiť, tovar ani faktúry nevrátil, svoj odpor vecne neodôvodnil a svoje tvrdenia v rozpore so zákonom o upomínacom konaní neosvedčil žiadnymi listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvolával. Faktúry žalovaný riadne prevzal a uviedol ich vo svojom kontrolnom výkaze. Na pojednávaní navyše žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný v odpore uviedol dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu v rámci svojej obrany bez akéhokoľvek odôvodnenia a uceleného právneho posúdenia veci a bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Mal za to, že hlavne v prípadoch, keď sú tvrdenia a dôkazy procesných strán úplne protichodné, je súd povinný pri každom jednotlivom právnom závere uviesť, ako k nemu dospel, resp. z akých úvah a dôkazov uvedený právny záver vyplýva. Navyše súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s jeho návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
13. Ďalej žalobca v odvolaní dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a nedostatočným skutkovým zisteniam a z toho dôvodu jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že nesprávnosť skutkového zistenia bola spôsobená aj nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov. Tvrdil, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny záver, keď konštatoval, že žalovaný v odpore uviedol dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu a prijal striktne formálny záver, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že splnil všetky svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z rámcovej zmluvy, a že nepreukázal dôvodnosť fakturovanej ceny za služby poskytnuté na základe rámcovej zmluvy. S takto prijatým záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil. Poukázal v tejto súvislosti na špecifiká upomínacieho konania, keďže konanie bolo pôvodne začaté ako upomínacie konanie a na to, že na strane žalovaného neboli predovšetkým splnené už ani podmienky v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. Dôvodil, že v zmysle tzv. prejednacieho princípu vyjadreného v článku 8 CSP sú strany sporu povinné nielen uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale aj označiť a doložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný je nositeľom dôkazného bremena vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam, ktoré však absolútne neuniesol. V prejednávanom prípade žalovaný nepredložil súdu žiaden listinný alebo iný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení o tom, že mu zo strany žalobcu údajne nebolo dodané to, čo malo byť predmetom dodávky, preto doposiaľ jeho nepreukázané tvrdenia ostávajú len v rovine špekulácie. Faktom podľa žalobcu je, že tovar žalovanému dodal riadne a včas na základe jeho objednávok, čo v konaní hodnoverne preukázal faktúrami a žalovaný existenciu povinnosti plnenia ani nerozporoval. Naopak, tvrdenia žalovaného o údajnom nedodaní toho, čo malo byť predmetom dodávky a o existencii iného materiálu v dodávke, než aký si objednal, predstavujú podľa žalobcu nepodloženú špekuláciu, ktorú žalovaný v konaní nepreukázal.
14. Žalobca ďalej argumentoval, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. možno uplatňovaný nárok odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí k návrhu pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca poukázal, že k návrhu pripojil všetky faktúry, predžalobnú výzvu a vyhlásil, že uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca splnil všetky predpoklady na začatie konania podľa zákona o upomínacom konaní. Dôvodil, že ak v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5 (vyhlásenie, že ako platiteľ dane z pridanej hodnoty údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu), žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. Žalobca tvrdil, že vyššie uvedené vyhlásenie vo svojom návrhu urobil, do konania predložil kontrolné výkazy a zo žalovaného odporu priamo vyplýva, že faktúry mu boli doručené, eviduje ich vo svojom účtovníctve a uvádza v kontrolnom výkaze. Na odôvodnenie svojho odporu však už napriek svojej povinnosti vyplývajúcej z vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 307/2016 Z. z. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, ani nepredložil žiadne listinné dôkazy.
15. Žalobca v odvolaní uzavrel, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, neoznačil žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, teda neuniesol bremeno tvrdenia. Mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo striktne formálneho záveru, že tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z rámcovej zmluvy a dodanie toho, čo žalovaný objednal, nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Žalovaný začal spochybňovať formu objednávok a dodania (a samotný predmet dodania) až po troch rokoch po tom, čo žalobca bol nútený vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. Keďže súd prvej inštancie na prvom pojednávaní vyslovil záver, že žalobca mal preukázať splnenie si ďalších svojich zmluvných povinností (teda mal pochybnosť o nároku žalobcu), žalobca priamo na pojednávaní navrhol vykonať ďalší dôkaz – výsluch svedka, ktorý by vedel dosvedčiť okolnosti uskutočňovania predmetných objednávok, dodania tovaru, komunikácie a celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie ale odmietol vykonať tento dôkaz, čím podľa žalobcu prispel k skutkovým vadám rozhodnutia (vadám v skutkových zisteniach). Súd prvej inštancie nevykonaním relevantne navrhnutého dôkazu súčasne sťažil dôkaznú pozíciu žalobcu, čo nespravodlivo rezultovalo v neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu a neodôvodnene sa vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie mu bolo spolu s výzvou na vyjadrenie doručené dňa 7.4.2022.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
18. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
20. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že neuniesol dôkazné bremeno, keď súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení o tom, že mu údajne nedodal to, čo malo byť predmetom objednávky. Okrem toho dôvodil, že navrhol vykonať ďalší dôkaz – výsluch svedkyne (p. A.), ktorá by vedela dosvedčiť okolnosti uskutočňovania objednávok, dodania tovaru, komunikácie a celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami. Tento dôkaz však súd prvej inštancie odmietol vykonať, čím podľa žalobcu prispel k skutkovým vadám rozhodnutia (vadám v skutkových zisteniach) a zároveň sťažil jeho dôkaznú pozíciu, čo nespravodlivo rezultovalo v neunesení jeho dôkazného bremena. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými jeho relevantnými tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré vyplývajú predovšetkým z návrhu na vydanie platobného rozkazu, z vyjadrenia k odporu ako aj z vyjadrení na pojednávaní dňa 25.1.2022. Súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo nevyhovel jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
21. Odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný žiadne zo svojich tvrdení, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu (najmä však tvrdenie, že mu žalobca nedodal to, čo malo byť predmetom dodávky) nepodoprel dôkazom. Faktúry žalobcovi žalovaný nevrátil. V odpore naopak uviedol, že mu boli doručené, že nárok uplatňovaný žalobcom voči nemu eviduje vo svojom účtovníctve a aj v kontrolnom výkaze (čo znamená, že vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu). Ak žalovaný uviedol faktúru aj v kontrolnom výkaze, na odôvodnenie odporu mal uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musel v lehote na podanie odporu v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor považuje za vecne neodôvodnený. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.1.2022 je zrejmé, že žalobca apeloval v konaní pred súdom prvej inštancie práve na to, že pre osoby, ktoré sú účtovnými jednotkami, ustanovuje § 11 zákona č. 307/2016 Z. z. náležitosti odôvodnenia podaného odporu, ktoré v danom prípade absentovali. V odvolaním napadnutom rozhodnutí ale chýba zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu k uvedeným relevantným tvrdeniam žalobcu, čím súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
22. Odvolací súd ďalej uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany (a to nielen žalobcu, ale aj žalovaného) definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Aj žalovaný je povinný podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný tvrdenia, ktoré na svoju procesnú obranu uviedol v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní (žiadne ďalšie vyjadrenie k veci žalovaný nepodal a na pojednávaní sa nezúčastnil) podoprel akýmkoľvek listinným alebo iným dôkazom. S poukazom na uvedené nie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa snaží preniesť zodpovednosť na žalovaného, keďže dôkazná povinnosť nestíha len žalobcu, ale dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že aj žalovaný má znášať dôkaznú povinnosť vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP sú naplnené.
23. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, aj tento považoval odvolací súd za naplnený, nakoľko tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkyne, ktorá by sa vedela vyjadriť k okolnostiam uskutočňovania objednávok, okolnostiam dodania tovaru, komunikácie a celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami, zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý mohol priniesť relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné. Súčasne tým spôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalobcu a vzdialil sa želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu a to najmä s ohľadom na to, že bol to práve žalobca, komu súd prvej inštancie pričítal neunesenie dôkazného bremena.
24. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 21. až 23. tohto uznesenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť, pričom pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť, bude vychádzať zo záverov odvolacieho súdu uvedených v odseku 22. tohto uznesenia, ktorými je v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, osobitne sa vysporiada s tým, že žalovaný na jednej strane síce nárok žalobcu spochybňuje, no dodaný tovar nereklamoval, faktúry žalobcovi nevrátil a nárok uplatňovaný žalobcom voči nemu eviduje žalovaný vo svojom účtovníctve a dokonca aj v kontrolnom výkaze. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 363 ods. 3 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie prípadnému návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, z akých dôvodov takému návrhu nevyhovel.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).