Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19P-69-2013.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletú: D. F.Á., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov matky - Ľ. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. Č.. XXX, a otca - P. F., Z.. XX.X.XXXX, B. V. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný s účinnosťou od 2.10.2013 prispievať na výživu maloletej D. sumou 85,-eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlžné výživné za obdobie od 2.10.2013 do 30.12.2013 vo výške 252,26 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18C/200/00-21 zo dňa 26.3.2001 v časti bežného výživného na maloletú D..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2013 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej D..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zárobkom matky; oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/200/00-21 zo dňa 26.3.2001 a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka uviedla, že vyživovaciu povinnosť žiada zvýšiť počnúc dňom 1.9.2013 na sumu 300,-eur mesačne vzhľadom na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom zo dňa 26.3.2001 v súvislosti s rozvodom manželstva, maloletá bola zverená do jej výchovy a otec bol zaviazaný platiť na jej výživu sumu 1.500,-Sk mesačne. Odvtedy uplynula veľmi dlhá doba a podstatne sa zmenili pomery. V tom čase bola nezamestnaná, poberala sociálnu dávku spolu s prídavkom na maloletú spolu vo výške 4.070,-Sk.
Maloletá v súčasnosti navštevuje od septembra 2013 Strednú školu priemyselnú v Trnave a úmerne jej veku sa zvýšili náklady i na výživu a ošatenie, v súvislosti s návštevou školy boli výdavky na začiatku tohto školského roku jednorazové na školské potreby a pomôcky v sume 60,50 eur. Do školy denne dochádza s čím sú spojené výdavky vo výške 25,-eur mesačne. Na začiatku školského roka teda v septembri 2013 bolo nutné zakúpiť maloletej ošatenie do školy, tieto jednorazové výdavky boli vo výške 77,70 eur.
Maloletá začala navštevovať strednú školu už v septembri 2012, chodila na Poľnohospodársku školu v Trnave, od septembra 2013 zmenila školu (Stredná škola priemyselná v Trnave) takže zase navštevuje 1. ročník. S maloletou sú v ostatnom len bežné výdavky, rada športuje, najmä lyžuje, v roku 2012 jej preto kúpila lyžiarsku výbavu a oblečenie v sume 313,-eur. Maloletej bolo nutné zakúpiť i nový nábytok do izby, vymeniť podlahu, zakúpila jej písací stôl pred dvomi rokmi, keď nastúpila na strednú školu v sume 417,53 eur.
U nej došlo k zmene v tom, že od 1.1.2010 sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa, jej priemerný čistý mesačný zárobok je približne 600,-eur mesačne, v mesiaci november bol jej príjem vyšší, bola jej vyplatená vianočná odmena vo výške 700,-eur a dostala preplatené aj nadčasy. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá, nemá ani iné vyživovacie povinnosti. S maloletou býva v rodinnom dome jej rodičov spolu s rodičmi, na domácnosť im prispieva sumou 265,-eur mesačne, zabezpečujú im aj stravovanie.
Podľa jej vedomostí otec maloletej je živnostníkom, nemá iné vyživovacie povinnosti, otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, má dlh na výživnom okolo 1.000,-eur. V mesiaci október 2013 otec nezaplatil na výživnom žiadnu sumu, naposledy jej dal výživné v mesiaci september 2013 vo výške 100,-eur, neuviedol za aké obdobie je toto výživné. Otec nejaví pravidelný záujem o maloletú, keď za ňou i prišiel, tak raz za pol roka, vždy bol pod vplyvom alkoholu a maloletá sa s ním ani nechcela stretnúť.
Nevie preukázať, že by mal otec maloletej nejaký príjem.
Otec uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný od roku 2007, pracuje iba brigádnicky, chodí s bratom do domácností maľovať, je vyučený stolár, zarobí mesačne od 100,- do 200,- eur. Žije s matkou, prispieva jej na stravu sumou niekedy 100,-eur niekedy 150,-eur alebo aj 200,-eur mesačne. Platí si i odvody do zdravotnej poisťovne. Nie je pravdou, že by sa o maloletú nezaujímal, keď tam i prišiel matka mu ju nechcela dať. Teraz už ani nemá záujem chodiť, naposledy tam bol asi pred mesiacom, nikto mu ani neotvorí, nie je pravdou, že by prišiel pod vplyvom alkoholu. Mal živnosť od roku 2002 do roku 2007, vykonával stavebné práce, zamestnancov nemal, počas celého obdobia nemal veľký zisk, prvý rok bol zisk asi 60,-eur a nasledujúce roky to bolo obdobné, preto aj zrušil živnosť a odvtedy je dobrovoľne nezamestnaný. Po ukončení živnosti sa nemohol evidovať na úrade práce, pretože dostal od štátu dotácie 50.000,-Sk. V súčasnosti by sa aj mohol zaevidovať, musí sa však starať o mamu, ktorá má problémy so srdcom, preto sa ani nemôže zamestnať. Jeho mama má polovičný invalidný dôchodok, jej mesačný príjem je starobný dôchodok vo výške 160,-eur a vdovský dôchodok 222,-eur. Je mobilná, chce si na ňu vybaviť opatrovateľský príspevok. Je pravdou, že má dlh na výživnom, nie však vo výške ako uviedla matka. Je pravdou, že v mesiacoch október, november a december 2013 výživné vôbec nezaplatil. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko vôbec nemá z čoho platiť vyššie výživné, so sebou má len bežné výdavky, je zdravý.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že zvýšenie výživného je dôvodné, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, výživné navrhuje zvýšiť primerane odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam rodičov.
Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18C/200/00-21 zo dňa 26.3.2001 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej D. bolo rozvedené, maloletá D. bola na čas po rozvode zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný platiť na jej výživu sumu 1.500,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že obaja rodičia boli nezamestnaní, otec nemal žiadny príjem, matka poberala sociálnu dávku spolu s rodinným prídavkom vo výške 4.070,- Sk, rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2001.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky - UI LOGISTIC SOLUTIONS, s.r.o., Senec a výplatných pások za mesiac október a november 2013 súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie apríl až október 2013 bola 635,52 eur, v mesiaci november 2013 bola matke vyplatená čistá mzda vo výške 1.363,14 eur.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu ("vždy prihliadne") prihliadať na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už má preukázané, že je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo dohody upravujúcich vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov (zasahujúcu tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi (nárast cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samo osebe môže byť relevantnou zmenou pomerov.
V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula veľmi dlhá doba, 12 rokov a 9 mesiacov, došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej ale i u matky.
Od posledného rozhodnutia o výživnom všetky potreby maloletej D. za také dlhé obdobie vzrástli, v súčasnosti maloletá navštevuje strednú školu, do školy denne dochádza s čím sú spojené výdavky vo výške 25,-eur mesačne, v ostatnom sú s ňou len bežné výdavky.
Obaja rodičia boli v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaní, otec nemal žiadny príjem, matka poberala sociálnu dávku spolu s rodinným prídavkom vo výške 4.070,- Sk, rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti je matka od 1.1.2010 zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný zárobok je približne 635,52 eur. Otec je nezamestnaný, od roku 2002 do roku 2007 mal živnosť, vykonával stavebné práce, počas celého obdobia podľa jeho vyjadrenia nemal veľký zisk, preto aj zrušil živnosť a odvtedy je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky, pracuje brigádnicky so zárobkom 100,- až 200,- eur mesačne. Matka ani otec nemajú iné vyživovacie povinnosti.
Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec dlhodobo nepracuje, nie je evidovaný ani na úrade práce, čím si znižuje možnosť nájsť si prácu s pravidelným zárobkom, napriek tomu, že má pravidelné výdavky - výživné na maloleté dieťa. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili otcovi zamestnať sa. Otec nepreukázal, že by jeho matka bola akokoľvek odkázaná na jeho celodennú starostlivosť, čo by mu bránilo zamestnať sa. Preto súd pri určení výživného vychádzal z minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti vo výške 337,70 eur (Nariadenie vlády SR č. 326/2012 Z.z.), a ktorú by otec dosahoval v prípade ak by sa zamestnal, v čom mu nič nebráni.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej ako i zárobkovým možnostiam povinného - otca a matky.
Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 2.10.2013, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného za obdobie spätne od podania návrhu.
Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 2.10.2013, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 2.10.2013 do 30.12.2013 vo výške 252,26 eur ( pomerná časť za mesiac október 2013 a to 85,- eur deleno 31 dní krát 20 dní = 82,26 eur + 2 mesiace t.j. november 2013 až december 2013 krát 85,- eur = 170,- eur) keďže otec si v uvedenom období vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil.
Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku, súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie ktoré možno začať i bez návrhu.
Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zmenil posledné rozhodnutia súdu o výživnom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.