Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3P/74/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti o mal. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXa, XXX XX S., W. republika K., zast. Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Advokátska kancelária Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 42130743 a X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, J. R., zast. Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom, Advokátska kancelária Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, v konaní o návrhu matky na určenie výživného na mal. dieťa spätne, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2013 prostredníctvom svojho PZ domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť výživné na mal. J. O. vo výške 250 eur mesačne za obdobie od podania návrhu 3 roky spätne k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka uviedla, že je bývalou družkou otca maloletej. Rodičia mal. v minulosti boli partnermi. Počas ich vzťahu sa dňa 12.12.2005 v meste Rozenheim v Spolkovej republike Nemecko narodila mal. J.. Vzťah rodičov mal. sa po vzájomných nezhodách a názorových rozporoch a ochladnutí citov skončil. Rodičia mal. nie sú ani neboli manželmi počas existencie ich vzťahu, či po narodení mal. J. nežili v spoločnej domácnosti. Mal. J.a je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa v plnej miere stará o jej výchovu, zdravie a všestranný vývoj bez akejkoľvek pomoci príbuzných a otca. Otec od narodenia mal. nejavil o ňu takmer žiadny záujem, len sporadicky navštevoval matku a maloletú. Spočiatku odmietol uznať aj svoje otcovstvo k mal. J.i. Matka bola z tohto dôvodu v evidencii príslušných úradov v SRN vedená ako slobodná matka s dieťaťom, ktorého otec je neznámy. Otec uznal svoje otcovstvo k mal. J.i až dňa 16.4.2013 pred príslušnými orgánmi v meste Rozenheim v SRN. Matka uviedla, že mal. J.a trpí ekzémovým ochorením neuro dermitis, ktoré si vyžaduje medikáciu predstavujúcu nemalé výdavky na lieky, či ozdravné pobyty pri mori. Okrem iného v dôsledku konania otca mal. došlo k značnému zadĺženiu matky a tá je nútená sama tieto dlhy splácať, čo vo výraznej miere znižuje finančné zázemie domácnosti, v ktorej žije matka s mal. J.ou. Mzda matky predstavuje sumu vo výške 1 900 eur brutto, t.j. 1 350,62 eur netto. Matka poberá na mal. J.u detské prídavky vo výške 184 eur. Otec na výživu mal. od jej narodenia nijakým spôsobom neprispieva. Mesačné výdavky na domácnosť, v ktorej mal. J.a vyrastá predstavujú sumu cca 1 840 eur, z čoho vyplýva, že mesačné výdavky matky presahujú jej príjmy. Vzhľadom na uvedené nepochybne existujú dôvody osobitného zreteľa, aby súd priznal mal. J.i výživné od otca za obdobie od podania návrhu 3 roky spätne. Matka zdôraznila, že k uznaniu otcovstva došlo až po niekoľkých rokoch, pričom musí spätne mesačne vracať výživné, ktoré namiesto otca jej platil štát (Nemecko).

Právomoc súdu SR na konanie v tejto veci je daná s poukazom na ustanovenie článku 3 písm. a) Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veci a vyživovacej povinnosti, nakoľko povinný t.j. otec mal. dieťaťa má miesto obvyklého pobytu v obvode tunajšieho súdu. S poukazom na Haagsky protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť článok 4 bod 4. rozhodným právom je právny poriadok SR, nakoľko oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného a podľa právneho poriadku SR oprávnenému možno priznať výživné od povinného.

PZ matky vo svojom prednese na pojednávaní dňa 5.11.2013 zotrval na podanom návrhu. Poukázal, že dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti súdov je samotný fakt, že otec už od narodenia dieťaťa neplatil výživné naň. Matka nežiadala o určenie výživného skôr s poukazom na listinu o uznaní otcovstva z roku 2013, dovtedy bol otec mal. J.e neznámy a výživné za neznámeho otca poberala matka od mesta Rozenheim. Navrhovateľka vedela od počiatku, že otcom je odporca, ten však na ňu naliehal, aby nebola taká hlúpa, aby požiadala o výživné mesto Rozenheim, čo pod tlakom okolností aj urobila. Rodičia prestali byť partnermi v minulom roku, nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Odporca žil v miestnosti u svojho zamestnávateľa a mal. len navštevoval, čo odôvodňoval tým, prečo by mal platiť nájomné, keď mal dostupné ubytovanie u zamestnávateľa. To spôsobilo, že matka musela platiť nájomné, aby zabezpečila bývanie aj pre svoju dcéru sama. Nie je pravdou, že matka nejakým spôsobom mala brániť uznaniu otcovstva. Situácia, že mesto Rozenheim platilo výživné za odporcu vyhovovala najmä jemu. Pod tlakom všetkých okolností, zhoršenia vzťahu rodičov, nezhôd ohľadom stretávania otca s mal., čo malo aj negatívny vplyv na mal. dieťa sa matka rozhodla, že výjde s pravdou von a to s tým, že otcom dieťaťa je odporca a súhlasila s tým, že bude vracať výživné zaplatené mestom Rozenheim späť, čo nastalo aj z pričinenia odporcu, ktorý naliehal na uznaní otcovstva zrazu po 7 rokoch. Preto mesto Rozenheim zaviazalo matku vracať výživné vo výške 50 eur mesačne za obdobie spätne, za ktoré odporca neplatil a ktoré je predmetom tohto konania. Matka by nemala niesť sama zodpovednosť za to, že súhlasila s uznaním otcovstva po 7 rokoch, že bude sama vracať mestu Rozenheim vyplatené výživné. Mal. J.a trpí ochorením neuro dermitis od narodenia, liečba ktorej si vyžadovala a vyžaduje vysoké výdavky. Matka žije v Nemecku ďaleko od svojej rodiny, stará sa o mal. výlučne sama, nemá žiadnu podporu. Jej príjmy nepostačujú na vykrytie základných životných nákladov. Otec na výživu mal. za uplatňované obdobie neprispieval vôbec. Odporca tlačil na matku, aby nebol uznaný za otca, ona využila možnosť žiadať o výživné mesto, to sú okolnosti hodné mimoriadneho zreteľa.

PZ otca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedol, že návrh nie je dôvodný. Nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, nie je pravdou tvrdenie matky, že otec od narodenia mal. J.e o ňu nejaví záujem. Boli predložené fotografie, ktoré preukazujú, že rodičia spoločne žili všetci traja v spoločnej domácnosti od narodenia mal. až do marca roku 2012. To, že otec odchádzal za prácou do inej krajiny ešte neznamená, že neviedli s matkou a s mal. spoločnú domácnosť, chodili spolu na dovolenky, navštevovali spoločne rodinu, starali sa o chod domácnosti z finančného a materiálneho hľadiska, prispievali na výživu dieťaťa. Otec každý mesiac dal nejakú peňažnú sumu k rukám matky a otec sa o dieťa staral. V tom čase nebolo formálne uznané otcovstvo a teda otec nemohol platiť výživné na mal. v takej forme ako si to matka predstavuje. Nie je pravdou, že by otec naliehal na matku, aby otcovstvo uznané nebolo kvôli výživnému od mesta Rozenheim. Ako vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Rozenheim zo dňa 14.1.2013 matka tvrdila, že odporca nie je otcom dieťaťa a návrhom v uvedenom konaní sa snažila zabrániť otcovi domôcť sa styku s mal.. Nie je pravdou, že by to bola vôľa matky uznať to otcovstvo, naopak otec v záujme toho, aby sa mohol stretávať s dieťaťom oficiálnou cestou nemeckých súdov, musel sa domôcť určenia otcovstva. Otec má vedomosť, že mal. od narodenia trpí ochorením neurodermitída, nakoľko sa o ňu od narodenia staral a poskytoval všetku súčinnosť súvisiacu s liečbou. Tvrdenie matky, že sa o mal. J.u starala sama nie je pravdivé. Do marca 2012 sa staral o mal. aj otec. K tvrdeniu matky, že na ňu zo strany otca bol vyvíjaný nátlak, aby otcovstvo uznané nebolo z dôvodu uplatňovania výživného od mesta Rozenheim poukázal na rozhodnutie mesta Rozenheim o povinnosti vrátiť vyplatené výživné matkou mestu Rozenheim zo dňa 2.5.2013, kde sú podrobne uvedené okolnosti, za ktorých matka vyhlásila, že odporca nie je otcom dieťaťa. Od roku 2006 do roku 2010 matka opakovane a pri niekoľkých úkonoch dobrovoľne potvrdila, že nie je známy otec mal. Je to pomerne dlhý časový úsek, v ktorom keby na ňu bol vyvíjaný nátlak, mala možnosť domôcť

sa rozhodnutia. Je absurdné, ak sa otec musel domáhať určenia otcovstva, aby sa mohol stretávať s maloletou.

Pojednávania konaného dňa 30.12.2013 sa nezúčastnila matka ani jej PZ. PZ vzal termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 5.11.2013, keď zároveň vyhlásil, že počas vianočných sviatkov dňa 30.12.2013 matka sa bude nachádzať na území SR a dostaví sa na pojednávanie. Dňa 27.12.2013 elektronicky doručil PZ matky žiadosť o zrušenie pojednávania vzhľadom na nepredvídateľné osobné a rodinné dôvody na strane matky, v dôsledku ktorých nie je ani nebude prítomná v Ružomberku v čase pojednávania. Poukázal, že matka má obmedzené možnosti uvoľnenia sa pre účely osobnej prítomnosti na pojednávaní v SR, keďže trvalo žije v Nemecku, kde je riadne zamestnaná a stará sa sama o svoju mal. dcéru, pričom bude sa nachádzať u svojich rodičov v Ružomberku v čase od 3.3.2014 do 7.3.2014. PZ matky doručil tunajšiemu súdu elektronicky dňa 30.12.2013 podanie, ktorým navrhol vykonať dôkaz a to výsluch matky na príslušnom súde v SRN formou dožiadania, nakoľko jej osobná účasť na pojednávaní nie je možná. Súd žiadosti PZ matky na odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko nebol konkretizovaný ani preukázaný dôležitý dôvod žiadosti o odročenie pojednávania tvrdený matkou a to nepredvídateľné osobné a rodinné dôvody na strane matky, pričom súd o tomto PZ matky upovedomil elektronicky dňa 30.12.2013. Následne PZ matky k otázke odročenia pojednávania nedoplnil dôvod tejto žiadosti a ani ho nepreukázal, pojednávania sa nezúčastnil rovnako ani matka a preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie .

Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedol, že s navrhovateľkou začal chodiť v roku 2004, vtedy robil v Rakúsku a ona v Nemecku. Keď mali voľno, boli v Ružomberku, keď išli do zamestnania, brával ju na jeho aute do Nemecka, keďže pracovala asi 200 km od jeho pracoviska v Rakúsku. Následne sa narodila mal. J.a v pôrodnici v Rozenheime, vtedy žili v byte v Kiefersfeldene. Po dvoch rokoch si našli nový byt v tom istom meste, lebo prenajímatelia im chceli zvyšovať platby. Asi v roku 2011 sa dohodli, že keďže už dlhodobo pracovali v zahraničí, časom by sa vrátili na Slovensko. On odišiel na Slovensko pripraviť situáciu, začal podnikať, otvoril si bufet na pozemku, ktorý mal v Liptovskej Osade. Jedenkrát za mesiac išiel do Nemecka k navrhovateľke a dcére zabezpečiť čo budú potrebovať. Náklady na byt v Nemecku platili spoločne, rovnako aj náklady na výživu maloletej. Dával navrhovateľke peniaze koľko od neho žiadala. Na podnikanie si vzal pôžičku z banky, na ktorú ručil svojim domom. Boli dohodnutí, že keď sa bufet otvorí, príde navrhovateľka aj s dcérou sem a že budú tam spolu robiť a keby to náhodou nešlo, dá bufet do prenájmu a vráti sa naspäť do Nemecka k pôvodnému zamestnávateľovi. Jeden mesiac išiel do Nemecka za navrhovateľkou a dcérou on, druhý mesiac prišla ona sem. Jeden večer, keď prišla navrhovateľka z Nemecka, povedala mu, že ona nejde k nemu spať, že sa chce rozísť, to bolo niekedy v marci 2012. Povedala mu, že sa na Slovensko vrátiť nechce, malú mu nechala doma a navrhovateľku musel zaviezť na O. V.. Potom sa chcel aj vrátiť do Nemecka, aby udržal ich vzťah, ale zistil, že navrhovateľka má iného. Cez letné prázdniny 2012 bola jeden mesiac dcéra u neho. Navrhovateľka mu povedala, že keď jej bude platiť na dcéru bude mu ju dávať, peniaze navrhovateľke posielal cestou kolegu z východu 200 eur mesačne, potom mu ale nechcela dať malú k telefónu ani na prázdniny, tak povedal, že jej platiť nebude. Jeden mesiac v roku 2012 jej nezaplatil. Navrhovateľka zrušila svoj telefón celý kontakt na ňu z jeho strany. Obrátil sa na jej rodičov. Jej otec bol ústretový, na čo navrhovateľka povedala, že ak doplatí chýbajúci mesiac, kontakt s dcérou mu umožní. Výživné potom nosil jej otcovi. Keď sa mu stále nedarilo stretnúť sa s mal. začal riešiť vec právnou cestou. Medzitým navrhovateľka dala na neho trestné oznámenie, vraj obťažoval ju aj jej rodičov. Z Nemecka mu prišiel zákaz stretávať sa s mal., približovať sa k nej. Našiel si právničku v Nemecku. Napísalo sa odvolanie, ktorého sa zúčastnil on aj navrhovateľka. Na tom súde bola nútená priznať, že on je otcom mal. J.e. V apríli 2013 došlo k zrušeniu rozhodnutia nemeckého súdu, ktorým mu bolo zakázané priblížiť sa k mal., matke bola udelená pokuta a musela zaplatiť trovy konania. Tam ho uznala za otca maloletej. Jedna matkina kamarátka ju nahovorila, ktorá je tiež slobodnou matkou a využíva všetky výhody sociálneho systému v Nemecku, aby ho neuznala za otca mal., a k uznaniu otcovstva po narodení dieťaťa z jeho strany nedošlo vzhľadom k žiadosti matky. Následne poberala dávky z nemeckého úradu. Každý rok jej posielali výzvu, či už vie, kto je otec. Potom nemecký úrad žiadal matku vrátiť vyplatené dávky. Nebol dôvod, aby to žiadali odo mňa, keďže každý rok vyzývali matku, aby uviedla informácie o otcovi maloletej. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že nežili v spoločnej domácnosti, že nejavil takmer žiaden záujem o mal., že ju navštevoval len sporadicky a že odmietal uznať otcovstvo k maloletej. Otcovstvo chcel uznať už hneď pri narodení. Poukázal na fotografie predložené súdu. Sú tam fotky z pobytu v predmetnom

byte za prítomnosti jeho príbuzných otca, sestry ako aj príbuzných matky a známych z Ružomberka podnikateľov, ktorí sa každý rok chodili k nim v zime lyžovať. Celé leto chodili na dovolenky pokiaľ spolu žili. Keď boli na Slovensku zdržiavali sa v Liptovskej Osade u nich doma aj s navrhovateľkou. K jej rodičom na O. V. chodili len na návštevu. V domácnosti v J. R. býval s nimi aj jeho otec. V Nemecku ich navštevovali X. V., A. S., V. S., pán Q. s manželkami a deťmi. Mal. J.a sa volá po jeho mame, ktorá zomrela, keď mal 12 rokov. Na mal. teraz platí výživné 150 eur mesačne + za matku všetky jej pôžičky, kde bol uvedený ako ručiteľ.

PZ otca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedol, že odporca minimálne do času rozchodu s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti, staral sa a uspokojoval všetky potreby svojej partnerky a mal.. Bol predložený fotografický materiál a tiež označené osoby, ktoré tvrdenia odporcu v rámci jeho výpovede môžu preukázať. Takisto to môže preukázať otec odporcu aj jeho sestra. V rámci právnej cesty, ktorou sa odporca snažil domôcť svojich práv v Nemecku došlo k tomu, že odporca uznal pred nemeckým súdom otcovstvo k maloletej. Takisto poukázal na uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia vydaného OR PZ Ružomberok dňa 16.8.2013, kde bolo konštatované, že vzťahy Q. O. a X. Q. predstavujú občianskoprávny spor, ktorý vyplynul z ich osemročného partnerského vzťahu týkajúce sa vzájomného hospodárenia. Z textu samotného trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 10.6.2013 vyplynulo, že táto požiadala svojho vtedajšieho partnera X. Q., aby peniaze boli prevedené na jeho účet, keďže v tom čase mu plne dôverovala a nemala dôvod pochybovať o tom, že jej prijaté peňažné prostriedky odovzdá. Z uvedeného vyplýva, že odporca s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti a tento sa riadne staral o mal., teda nie je dôvod na priznanie výživného spätne. Taktiež vedia preukázať detailne sumy, ktoré odporca navrhovateľke odovzdal. Na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. , kde uplatňuje matka voči otcovi zaplatenie sumy 12 799 eur a kde otec predkladá dôkazy preukazujúce, že platil navrhovateľke peňažné sumy z rôznych právnych titulov. Okrem toho naďalej spláca za navrhovateľku pôžičku, ktorú si zobrala v Slovenskej sporiteľni.

KO mal. dieťaťa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedla, že v návrhu nie sú uvedené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby si uplatňovala výživné na mal. navrhovateľka spätne. Otec preukázal dôkazmi najmä fotografiami, že bol pravidelne v kontakte s maloletou. Pokiaľ matka tvrdí, že otec na jej výživu riadne neprispieval mohla si podať na súde návrh na určenie výživného v danom čase. Matka klamala v tom, že poberala príspevok od nemeckého úradu ako slobodná matka a pritom otec bol s mal. v kontakte, staral sa o ňu. V žalobe v občianskoprávnom konaní je uvedené navrhovateľkou, že v decembri 2011 si brala úver v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., kde je uvedené, že v tom čase boli s otcom mal. partnermi, teda navrhovateľka mala možnosť určiť otcovstvo a žiadať o určenie výživného na mal.. Keby jej otec to výživné neplatil, keby bola vo finančnej tiesni, tak to určite urobí.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to so súhlasom matky s uznaním otcovstva pre dieťa, so súhlasom matky s uznaním otcovstva pre matku, s listinou o uznaní otcovstva pre matku, s listinou o uznaní otcovstva pre dieťa, s dokladom od mesta Rosenheim o povinnosti splácať dlžnú sumu zo dňa 2.5.2013, so žalobou matky podanou voči otcovi mal. na tunajší súd o zaplatenie sumy 12 799,01 eur, s fotodokumentáciou predloženou otcom preukazujúcu spoločne strávené chvíle s navrhovateľkou a mal. J.ou v byte v Rosenheime aj mimo tohto bytu, s rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim, ktorým bolo uložené predbežné opatrenie, ktorým bol zakázaný styk otca s mal., s rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim, ktorým bolo zrušené toto predbežné opatrenie obsahujúcim vyhlásenie matky, že súhlasí s uznaním otcovstva zo strany otca, s trestným oznámením matky a s uznesením o odmietnutí trestného oznámenia vydaným OR PZ Ružomberok dňa 16.8.2013.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Čo sa týka mal. oprávneného, tak v týchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné spätne 3 roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa ako podmienky na priznanie výživného spätne je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre mal. dieťa spätne po začatí konania, zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd tak bude skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď potom, ako oprávnený rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

V tomto konaní uplatňovala matka voči otcovi mal. určenie výživného na mal. J.u spätne za obdobie 3 rokov od podania návrhu vo výške 250 eur mesačne, čo odôvodnila skutočnosťou, že s otcom nežili v spoločnej domácnosti a otec o mal. J.u nejavil takmer žiaden záujem, navštevoval ich len sporadicky, od narodenia mal. J.e sa matka v plnej miere starala o jej výchovu, zdravie a všestranný vývoj bez pomoci príbuzných a otca. Otec spočiatku odmietol uznať otcovstvo k mal. J.i. Na výživu mal. neprispieval nijakým spôsobom. K uznaniu otcovstva došlo až po niekoľkých rokoch v situácii, keď navrhovateľka musí spätne mesačne vracať výživné, ktoré namiesto otca jej platiť štát. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Z predloženej fotodokumentácie otcom vyplynulo, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že o mal. J.u nejavil žiaden záujem a že ich navštevoval len sporadicky, na predmetných fotografiách sú spoločné zábery otca s mal. aj s matkou, či už v byte alebo mimo bytu, v rôznych životných obdobiach maloletej. Zároveň je potrebné zdôrazniť okolnosti, za ktorých došlo k uznaniu otcovstva zo strany otca

- stalo sa tak v priebehu konania na Okresnom súde Rosenheim, ktorý na návrh matky vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal otcovi priblížiť sa k maloletej. Následne otec využil právne možnosti obrany s tým, že bol úspešný a dosiahol zrušenie tohto rozhodnutia Okresného súdu Rosenheim a zároveň v predmetnom konaní uznal otcovstvo k mal. J.i, s čím vyjadrila súhlas aj matka. V nadväznosti na to však bola matka nútená vrátiť príslušnému úradu v meste Rosenheim vyplatené dávky výživného, ktoré prijala neoprávnene, keďže napriek tomu, že bola pravidelne každoročne vyzývaná na údaje o otcovi mal., otca neoznačila, a stalo sa tak až v priebehu konania pred Okresným súdom Rosenheim v roku 2013 t.j. vo veku 7 rokov mal. J.e. Z predložených fotografií je nepochybné, že matka mala vedomosť o tom, kto je otcom mal. od narodenia, otec o mal. prejavoval záujem, staral sa o ňu. Matka mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva k mal. od jej narodenia a v tejto súvislosti žiadať o určenie výživného na mal., avšak k tomu nepristúpila, naopak čerpala dávky z nemeckého sociálneho systému. Tvrdenie matky, že to bolo z dôvodu naliehania otca nebolo ničím podložené. Názor matky, že by nemala sama niesť zodpovednosť za to, že súhlasila s uznaním otcovstva po 7 rokoch a že bude sama vracať mestu Rosenheim vyplatené výživné a otec nebude platiť nič, je zavádzajúci, keďže bola to práve matka, ktorá nikdy nežiadala určiť otcovstvo k mal., hoci vedela od narodenia kto je jej otcom a ktorá súčasne žiadala mesto Rosenheim vyplácať jej výživné, keď opakovane úradu v Nemecku oznamovala, že otec mal. nie je známy v rozpore so skutočnosťou. Podľa názoru súdu jednalo sa o slobodné rozhodnutie matky špekulatívneho charakteru a aj prípadný neformálny súhlas otca mal. s takýmto postupom nie je relevantným (sám nežiadal určiť otcovstvo do roku 2013), keďže dávky od nemeckého úradu nežiadal on, ani neboli vyplácané k jeho rukám, napokon s odstupom niekoľkých rokov si uvedomil nesprávnosť tohto prístupu a otcovstvo k mal. sa sám rozhodol uznať za účelom uplatňovania svojich rodičovských práv a povinností k maloletej.

Pre záver súdu ťažiskovými dôkazmi sú fotodokumentácia predložená otcom ako aj listinné dôkazy založené v spise týkajúce sa uznania otcovstva v konaní pred Okresným súdom Rosenheim resp. prípis nemeckého úradu vo veci povinnosti matky vrátiť vyplatené dávky. Okrem toho podporne pôsobili v tejto súvislosti aj dôkazy a to uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia matky v trestnej veci vedenej OR PZ Ružomberok, samotné trestné oznámenie matky a tiež žaloba matky podaná na tunajší súd o zaplatenie sumy 12 799,01 eur voči otcovi ako odporcovi, z ktorých je zrejmá existencia partnerského vzťahu medzi rodičmi mal. v predmetnom období. Podľa názoru súdu nebolo potrebné z hľadiska hospodárnosti konania vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by pripadalo do úvahy v zmysle prednesu PZ otca a to výsluch sestry otca resp. jeho otca a tiež známych a priateľov, ktorí ich navštívili v byte Kiefersfeldene (X. V., A. S., V. S. s rodinami) resp. k otázke úhrady jednotlivých súm vyplatených zo strany otca matke na výživu maloletej. Na vykonanie týchto dôkazov PZ otca netrval. Pokiaľ PZ matky navrhol vypočuť matku príslušným súdom v Nemecku, kde táto sa trvalo zdržiava, súd vzhľadom na dôkaznú situáciu popísanú a vyhodnotenú vyššie nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné. Preto súd návrh matky na vykonanie tohto dôkazu zamietol.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh matky zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, keďže nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného na mal. dieťa spätne.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).