Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/203/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov J. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v obci Y. na X. ul. č. XX a R. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na Y. XX Z. zastúpeného JUDr. Jaromírom Štůskem advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Ocelářskej 35/1354 Praha v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom s tým, že mení splatnosť zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný dlžné výživné zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého dieťaťa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú L. Q. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu 150,- € mesačne od 1.3.2013 do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné 11,- € za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013 do 15.4.2013 matke maloletého dieťaťa. Konanie v ostatnej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 36 ods. 1, §-u 65 ods. 1,2,3, §-u 75 ods. 1 a §-u 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Konštatoval, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Rodičia maloletého dieťaťa sa v priebehu konania na súde prvého stupňa o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletej dohodli tak, že starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka a otec bude prispievať na jej výživu 150,- € mesačne. Táto skutočnosť vyplýva tak z výpovede matky na pojednávaní a výpovede otca na príslušnom dožiadanom súde v Českej republike. Matka v priebehu konania zmenila návrh o určenie výživného v časti určenia počiatku tak, že výživné žiadala určiť od 1.3.2013 do budúcna, vzhľadom k skutočnosti, že do toho času si otec vyživovaciu povinnosť plnil. Súd zistil, že priemerný mesačný zárobok otca je 14.000,- Kč a má ďalší príjem vo výške 8.500,- Kč z vedľajšej pracovnej činnosti, čo vyplynulo z jeho účastníckej výpovede. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú. Dlžné výživné za mesiac marec 11,- € zaviazal otca zaplatiť v lehote do 15.4.2013. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Napriek tomu, že otec vo svojom odvolaní nešpecifikoval proti ktorým výrokom rozsudku podáva odvolanie, z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie smeruje proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom. Preto ostatné výroky uvedeného rozsudku nadobudli právoplatnosť podľa ust. a neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní. Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

určí výživné 80,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré zaviaže otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasne žiadal aby súd určil, že je oprávnený stýkať sa s maloletou L., pričom špecifikoval spôsob úpravy styku. Uviedol, že odo dňa rozhodnutia súdu sa výrazne zmenili jeho majetkové pomery. Táto zmena spočíva v tom, že ukončil vedľajší pracovný pomer, a s tým súvisiaci príjem 8.500,- Kč. Vyslovil presvedčenie, že túto skutočnosť má odvolací súd akceptovať a vyhovieť jeho návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní aj nad rámec výživného, kupuje maloletej darčeky a snaží sa o maloletú starať tak, ako je to v jeho silách a finančných možnostiach. Zdôraznil, že spláca mesačne úver 3.204 Kč.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Vyslovila presvedčenie, že aj samotný príjem 14.000,- Kč je dostatočný na to, aby otec bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Súčasne uviedla, že úver 3.204,- Kč, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, platil aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zdôraznila, že náklady spojené s výživou maloletej na jeden mesiac, predstavujú minimálnu čiastku 300,- €, pričom túto sumu konkretizovala tak, že uviedla mesačné platby za škôlku 55,- €, priame náklady na stravu, oblečenie 150,- €, cestovné- bydlisko, škôlka a späť 38,- €, veci na osobnú hygienu, lieky, výživné doplnky a hračky 50,- € až 60,- €. Pritom ona ako matka je naďalej nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne určil rozsah výživného a dlžné výživné za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013. Pretože súd prvého stupňa správne určil aj počiatok vyživovacej povinnosti otca a pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s §-om 132 vzájomne ich vyhodnotil a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 150,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto určené výživné je primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca aj po zmene, ktorá mala nastať podľa vyjadrenia otca v odvolaní, až po rozhodnutí súdom prvého stupňa, kedy mal stratiť prácu vyhadzovača, za ktorú poberal priemernú mesačnú mzdu 8.500,- Kč. Odvolací súd dôsledne vychádzal aj z ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnenie potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné bude otec schopný platiť aj po zmene pomerov týkajúcich sa jeho príjmu a to bez akéhokoľvek finančného, resp. existenčného ohrozenia. Odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že súd prvého stupňa pri určení výšky vyživovacej povinnosti schválil dohodu rodičov, ktorí zhodne navrhli výživné 150,- € mesačne, a akceptoval tak v plnej miere názor a želanie obidvoch rodičov, ktorí si boli vedomí svojich majetkových a finančných pomerov a tiež odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na finančný záväzok otca vo výške 3.204 Kč, ktorým spláca úver, keďže tento záväzok už mal aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa a v tejto súvislosti poukazuje na ust. §-u 62 ods. 5, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa §-u 219 ods.1 ako vecne správny a zákonný a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa §-u 220 odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), alebo jeho zrušenie (). Odvolací

súd zmenil výrok o dlžnom výživnom v časti splatnosti tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 11,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že termín splatnosti tak ako určil súd prvého stupňa sa v dôsledku odvolacieho konania stal nereálnym. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami otca, kde žiadal upraviť styk s maloletou, nakoľko úprava styku nebola predmetom konania ani dokazovania na súde prvého stupňa a preto nemohol ani odvolací súd o úprave styku rozhodnúť, nakoľko by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.