Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-203-2013.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/203/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov J. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v obci Y. na X. ul. č. XX a R. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na Y. XX Z. zastúpeného JUDr. Jaromírom Štůskem advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Ocelářskej 35/1354 Praha v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom s tým, že mení splatnosť zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný dlžné výživné zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého dieťaťa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú L. Q. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu 150,- € mesačne od 1.3.2013 do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné 11,- € za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013 do 15.4.2013 matke maloletého dieťaťa. Konanie v ostatnej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 36 ods. 1, §-u 65 ods. 1,2,3, §-u 75 ods. 1 a §-u 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Konštatoval, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Rodičia maloletého dieťaťa sa v priebehu konania na súde prvého stupňa o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletej dohodli tak, že starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka a otec bude prispievať na jej výživu 150,- € mesačne. Táto skutočnosť vyplýva tak z výpovede matky na pojednávaní a výpovede otca na príslušnom dožiadanom súde v Českej republike. Matka v priebehu konania zmenila návrh o určenie výživného v časti určenia počiatku tak, že výživné žiadala určiť od 1.3.2013 do budúcna, vzhľadom k skutočnosti, že do toho času si otec vyživovaciu povinnosť plnil. Súd zistil, že priemerný mesačný zárobok otca je 14.000,- Kč a má ďalší príjem vo výške 8.500,- Kč z vedľajšej pracovnej činnosti, čo vyplynulo z jeho účastníckej výpovede. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú. Dlžné výživné za mesiac marec 11,- € zaviazal otca zaplatiť v lehote do 15.4.2013. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Napriek tomu, že otec vo svojom odvolaní nešpecifikoval proti ktorým výrokom rozsudku podáva odvolanie, z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie smeruje proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom. Preto ostatné výroky uvedeného rozsudku nadobudli právoplatnosť podľa ust. § 206 ods. 2 O.s.p. a neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní. Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
určí výživné 80,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré zaviaže otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasne žiadal aby súd určil, že je oprávnený stýkať sa s maloletou L., pričom špecifikoval spôsob úpravy styku. Uviedol, že odo dňa rozhodnutia súdu sa výrazne zmenili jeho majetkové pomery. Táto zmena spočíva v tom, že ukončil vedľajší pracovný pomer, a s tým súvisiaci príjem 8.500,- Kč. Vyslovil presvedčenie, že túto skutočnosť má odvolací súd akceptovať a vyhovieť jeho návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní aj nad rámec výživného, kupuje maloletej darčeky a snaží sa o maloletú starať tak, ako je to v jeho silách a finančných možnostiach. Zdôraznil, že spláca mesačne úver 3.204 Kč.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Vyslovila presvedčenie, že aj samotný príjem 14.000,- Kč je dostatočný na to, aby otec bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Súčasne uviedla, že úver 3.204,- Kč, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, platil aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zdôraznila, že náklady spojené s výživou maloletej na jeden mesiac, predstavujú minimálnu čiastku 300,- €, pričom túto sumu konkretizovala tak, že uviedla mesačné platby za škôlku 55,- €, priame náklady na stravu, oblečenie 150,- €, cestovné- bydlisko, škôlka a späť 38,- €, veci na osobnú hygienu, lieky, výživné doplnky a hračky 50,- € až 60,- €. Pritom ona ako matka je naďalej nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne určil rozsah výživného a dlžné výživné za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013. Pretože súd prvého stupňa správne určil aj počiatok vyživovacej povinnosti otca a pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s §-om 132 O.s.p. vzájomne ich vyhodnotil a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 150,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto určené výživné je primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca aj po zmene, ktorá mala nastať podľa vyjadrenia otca v odvolaní, až po rozhodnutí súdom prvého stupňa, kedy mal stratiť prácu vyhadzovača, za ktorú poberal priemernú mesačnú mzdu 8.500,- Kč. Odvolací súd dôsledne vychádzal aj z ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnenie potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné bude otec schopný platiť aj po zmene pomerov týkajúcich sa jeho príjmu a to bez akéhokoľvek finančného, resp. existenčného ohrozenia. Odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že súd prvého stupňa pri určení výšky vyživovacej povinnosti schválil dohodu rodičov, ktorí zhodne navrhli výživné 150,- € mesačne, a akceptoval tak v plnej miere názor a želanie obidvoch rodičov, ktorí si boli vedomí svojich majetkových a finančných pomerov a tiež odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na finančný záväzok otca vo výške 3.204 Kč, ktorým spláca úver, keďže tento záväzok už mal aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa a v tejto súvislosti poukazuje na ust. §-u 62 ods. 5, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa §-u 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny a zákonný a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§219), alebo jeho zrušenie (§ 221 ods.1). Odvolací
súd zmenil výrok o dlžnom výživnom v časti splatnosti tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 11,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že termín splatnosti tak ako určil súd prvého stupňa sa v dôsledku odvolacieho konania stal nereálnym. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami otca, kde žiadal upraviť styk s maloletou, nakoľko úprava styku nebola predmetom konania ani dokazovania na súde prvého stupňa a preto nemohol ani odvolací súd o úprave styku rozhodnúť, nakoľko by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.