Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-250-2013.pdf
PDF · 71.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/250/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky R. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v O. F. na G. ul. č. XX proti odporcovi E. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v O. F. na ul. P. J. X. č. XXX za účasti maloletých detí Y. T. nar. X.X.XXXX, M. T. nar. XX.XX.XXXX a O. T. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 25.4.2013 č.k. 7P 66/2013-48 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Rozhodnutie odôvodnil §-om 18 Zákona o rodine, kedy manželia sú si manželstve rovní, v právach a povinnostiach sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie a §-om 23 ods. 1,2,3, kedy súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Zákona o rodine a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Konštatoval, že v danom prípade bolo preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti a preukázané je aj to, že v manželskom spolužití sa vyskytli nezhody, hádky a nedorozumenia, napriek tomu dospel k presvedčeniu, že ich manželstvo nie je v štádiu, kedy si neplní spoločenské funkcie v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, nakoľko manželia naďalej žijú intímnym životom a je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby boli vychovávané v manželskom zväzku. Konštatoval, že manželstvo účastníkov konania nie je tak hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a v danom prípade u účastníkov konania sú podmienky a predpoklady k tomu, aby manželské spolužitie obnovili. Preto konajúci súd návrh navrhovateľky o rozvod manželstva zamietol. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. S rozhodnutím súdu prvého stupňa vyslovila zásadný nesúhlas a uviedla, že od pojednávania sa medzi ňou a odporcom a predovšetkým v ich spolužití nič nezmenilo. Ona žije u svojich rodičov s maloletou dcérou Y. a M. a odporca žije sám s najmenšou dcérou O.. Žije už so svojim priateľom, s ktorým má v úmysle aj naďalej žiť v spoločnej domácnosti a manželstvo s odporcom je nefunkčné, formálne, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Vyslovila súčasne presvedčenie a názor, že manželstvo ani naďalej nebude fungovať, nakoľko ona k odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah a jej rozhodnutie nežiť s odporcom je nemenné.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou nemá v súčasnej dobe žiaden zmysel, s navrhovateľkou spolu nežijú. Táto má známosť s iným mužom, preto ani on nemá žiaden záujem na udržaní manželstva, ktoré je len formálneho charakteru.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa §-u 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že konajúci súd vykonal dokazovanie len vo všeobecnej rovine bez toho, aby dôsledne vypočul účastníkov konania, zisťoval príčiny a okolnosti ich rozvratu, názory na ich súčasne spolužitie a spolužitie v budúcnosti a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania napriek danej situácii a vyjadreniam obidvoch účastníkov konania, môže aj naďalej plniť svoje spoločenské funkcie. Bez ďalšieho dospel k záveru, že účastníci mali v čase dvoch týždňov pred pojednávaním sexuálny styk, čo svedčí o možnosti ďalšieho ich spolužitia a spolunažívania v manželstve a tiež plnenia funkcie výchovy maloletých detí. Odvolací súd preto dodáva, že povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti nemožno vynucovať, ale v prípade, že sa neplnia, možnosť sa domáhať rozvodu manželstva. Vzájomná pomoc spočíva v majetkovej, ale aj v nemajetkovej sfére. Ide najmä o prekonávanie každodenných starostí vo všetkých životných situáciách. Z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je povinnosťou súdu vždy dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť aj na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Zistenie príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manaželstva nie je iba zistením základnej alebo poslednej príčiny, ale zistením všetkých príčin, ktoré boli podnetom a ktoré sa prehlbovali a dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v §-e 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené a narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k rozvodu manželstva dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ustanoveniami §-u 23 ods. 1, 2, 3 O.s.p., nevykonal dôsledne dokazovanie v zmysle uvedenej úvahy týkajúcej sa posúdenia, či sú v danom prípade splnené podmienky na rozvod manželstva, resp. podmienky na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude opätovne vykonať dôsledné dokazovanie, predovšetkým vypočutím účastníkov konania, prípadne vykonaním ďalších dôkazov, tieto dôkazy vyhodnotí tak, že každý dôkaz zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti, posúdi súčasnú situáciu týkajúcu sa spolužitia účastníkov konania a vo veci návrhu o rozvod a s tým súvisiacim konaním o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.