Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3585-2000.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-0Er/3585/2000
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: V. I. X., T..Q.., so sídlom v B., F. XX, pobočka Č., X. XX, proti povinnému: Q., Q.. Q. J..H.., Q., K., okres Č., IČO: XXX XX XXX, o vymoženie pohľadávky 2952,03 € (88933,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.
Súd exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaného dňa 24.10.2000 na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Rišiana v konaní EX 808/2000 a na základe poverenia č. 5502 010416* vydaného dňa 14.11.2000 Okresným súdom Čadca v konaní Er 3585/00 vyhlasuje za neprípustnú.
Exekúciu z a s t a v u j e .
II.
Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca na návrh oprávneného podaného dňa 24.10.200 vydaným poverením č. 5502 010416* zo dňa 14.11.2000 v konaní Er 3585/00 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, súdneho exekútora, aktuálne so sídlom Pivovarská ul. Žilina. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný platobný výmer oprávneného číslo XXXX/XXXXX/C V. X. Č. zo dňa 9.6.2000.
Dňa 22.10.2012 bol exekučnému súdu predložený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 53,50 € a na ich úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Súd za účelom rozhodnutia preskúmal skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom v podnete na zastavenie exekúcie a z predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. XCbR XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2009, ktorým bola obchodná spoločnosť Q., Q.. Q. J..H.. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom Q., Q.. Q. J..H.., so sídlom Q., XXX XX K., IČO: XX XXX XXX v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 12.08.2009 vymazala.
Nakoľko povinný bol dňa 12.8.2009 vymazaný z obchodného registra, čím, stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko ide o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje právna úprava exekučného poriadku účinná do 1.2.2002 a táto právna úprava nepoznala dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného /podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP/.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil od oprávneného odmenu pri zastavené exekúcie v celkovej výške 53,50 €.
V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (tj. v znení Exekučného poriadku účinnom do 31. januára 2002).
V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 24.10.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, a preto bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie aplikovať Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania, t.j. v znení účinnom do 31.01.2002.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (ďalej len EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 EP určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne - ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nadväzne možno uzavrieť, že na základe § 203 EP nie je oprávnený povinný znášať trovy exekúcie. Nakoľko povinný už ako subjekt právnych vzťahov neexistuje, nastáva situácia, kedy niet účastníka konania/subjektu, ktorý by mal súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie. Je potrebné uviesť, že vykonávanie činnosti súdneho exekútora je podnikateľskou činnosťou, hoci štátom výrazne regulovanou, a súdny exekútor znáša i určité podnikateľské riziko. Pokiaľ by malo platiť, že vždy súdnemu exekútorovi musia byť (niekým) jeho trovy zaplatené, právna úprava by musela zahŕňať aj situáciu, keď by v priebehu exekúcie došlo k zániku bez právneho nástupníctva tak oprávneného, ako i povinného. V predmetnej súvislosti sú významné tiež závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 27/08, v zmysle ktorých "samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko z výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
V tomto prípade dospel súd k záveru, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dôvod jej zastavenia ani pri náležitej opatrnosti predvídať nemohol, a to s prihliadnutím na to, že k výmazu povinného z obchodného registra došlo až dňa 28.7.2009, a to na základe uznesenia registrového súdu
- Okresného súdu Žilina č, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie, a návrh na začatie exekúcie podal oprávnený ešte dňa 24.10.2000. Nakoľko vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o výmaze povinného z obchodného registra, oprávnený podľa názoru súdu ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať uvedený dôvod zastavenia exekúcie, preto súd exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil, s poukazom na vyššie cit. ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu - výroku I. odvolanie je prípustné. (§ 58 ods. 4 EP § 202 ods. 2 O.s.p.) Proti tomuto uzneseniu - výroku II. odvolanie prípustné nie je.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.3 písm. l/ OSP, § 43 ods.1 OSP v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.