Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Er-678-2013.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Subarea
14Er/678/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: 1.) U.. U. P., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Č. M. Č.. XXX, 2.) U.. M. P., nar. X.X.XXXX, XXX XX Č. M. Č.. XXX, obaja zast. matkou: Katarína Páleniková, 953 05 Čierne Kľačany č. 312, v neprospech povinného: U. P., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Č. M. Č.. XXX, právne zast.: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, J.Kalinčiaka 13, Volkovce, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinného voči exekúcii v y h o v u j e v časti výšky vyčísleného zročného výživného presahujúceho sumu 240 eur.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.5.2013 spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom požiadal zákonný zástupca maloletých oprávnených súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.4.2013 Exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 26P/191/2012-24 zo dňa 25.7.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej „súd“) dňa 17.6.2013 pod číslom 5403 137863*.
Poverený súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 11.7.2013 postúpil námietky povinného proti exekúcii na rozhodnutie. Súdny exekútor v exekučnom konaní vydal dňa 26.6.2013 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 26.6.2013. Povinný vzniesol námietky proti exekúcii, ktoré boli podané na poštovú prepravu dňa 8.7.2013. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že námietky boli podané v zákonnej lehote. Súdny exekútor tiež predložil súdu opravné Upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej iba Upovedomenie) zo dňa 10.7.2013, v ktorom opravil výšku vymáhaného nároku oprávneného.
Povinný prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku voči exekúcii, v ktorom uviedol, že matka maloletých detí vymáha cestou súdneho exekútora sumu 390 eur ako zročné výživné a ďalej tiež bežné výživné v zmysle označeného exekučného titulu. Výška zročného výživného nie je správna, nakoľko ku dňu 31.5.2013 dlhoval na výživnom sumu 240 eur, a to za mesiac apríl 2013- 120 eur a mesiac máj- 120 eur spolu na obe deti, pričom znížené výživné riadne platil, t.j. matke posielal mesačne 150 eur. V mesiaci jún 2013 podal návrh na zníženie výživné, v rámci ktorého bude žiadať výživné znížiť za sporné obdobie, nakoľko na jeho strane došlo k zmene pomerov z hľadiska jeho dosahovaného príjmu, rovnako tak došlo k zmene pomerov aj na strane matky maloletých detí. Doposiaľ si vždy riadne plnil vyživovaciu povinnosť a teda nie je dôvod ani na výkon rozhodnutia na bežné výživné. Pokiaľ by súd rozhodol o znížení výživného už spotrebované výživné by sa nevracalo. Upovedomenie súdneho exekútora nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko je zameškané výživné vo výške 390 eur + 22,42 trovy exekučného
konania a následne exekútor vymáha voči povinnému ku dňu 15.6.2013 sumu 567,42 eur v prospech oprávnenej. K uvedenému dňu povinný dlhoval zročné výživné vo výške, ktorú už matke zaplatil. Bežné výživné matke riadne a včas platí.
K námietkam povinného poskytol vyjadrenie zákonný zástupca maloletých oprávnených - matka. Nesúhlasí s námietkami povinného, nakoľko sa jedná o účelové tvrdenia nezakladajúce sa na pravde, ktoré nepredstavujú dôvod na zastavenie exekúcie. Exekúcia bola začatá dôvodne. Podľa vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 26P/191/2012-24 zo dňa 25.7.2012 mal povinný platiť na obe deti mesačne 270 eur, z toho 150 eur na mal. v 1. rade a 120 eur na mal. v 2. rade. Povinný od 15.4.2013 do 20.9.2013 neplatí výživné riadne a včas. Ku dňu podania návrhu dlhoval sumu 240 eur, čo bol dostatočný dôvod na začatie exekúcie. Dôvodom na exekúciu aj bežného výživného je skutočnosť, že povinný doteraz neplatí výživné riadne a včas. Námietka povinného o nesprávnej výške zročného výživného v upovedomení je irelevantná. Povinný mal nedoplatok ku dňu podania návrhu vo výške 240 eur, ku dňu vydania upovedomenia vo výške 360 eur ku dňu 20.9.2013 už 630 eur. Svojvoľne si znížil platby výživného od apríla 2013 a v takýchto znížených platbách po 150 eur pokračoval od augusta 2013. Napriek tomu, že súd o jeho návrh nerozhodol a je si vedomý skutočnosti, že samotné podanie návrhu na súd na zníženie výživného ho neoprávňuje poukazovať výživné v nižšej výške ako určil súd vo právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Podľa námietok zasielal sumu 150 eur na obe deti, avšak vôbec nebolo uvedené, koľko zo 150 eur predstavuje výživné na konkrétne dieťa. K vyjadreniu doložila fotokópie výpisov z účtu za obdobie 4/13- 8/13 za účelom preukázania platovej disciplíny povinného pri platení výživného.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v námietkach musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
Účelom konania o námietkach proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, je zastavenie exekúcie, ktorá je neprípustná v dôsledku zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, alebo ak nejaká okolnosť bráni jeho vymáhateľnosti, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.
V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku resp., bránili by jeho
vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom v čase podania návrhu, na základe ktorého bol exekučný titul následne vydaný ich povinný neuvádzal. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že námietky povinného sú čiastočne opodstatnené, nakoľko návrh na vykonanie bol podaný pre nezaplatenie zročného výživného na mal. oprávnených vo výške 390 eur za obdobie apríl 2013 a máj 2013, pričom súd z vyjadrenia povinného, matky oprávnených a predložených fotokópii výpisov z účtu zistil, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie skutočná výška zameškaného výživného na oboch oprávnených predstavovala sumu 240 eur. V ostatnej časti súd námietkam povinného voči exekúcii nevyhovuje. Povinný sám v námietkach uviedol, že za mesiace apríl 2013 a máj 2013 dlhoval na výživnom sumu 240 eur. Keďže došlo k omeškaniu v plnení výživného zo strany otca maloletých detí, bola matka ako ich zákonný zástupca oprávnená podať návrh na začatie exekúcie. Súd tak konštatuje, že exekúcia sa začala oprávnene. V čase začatia exekučného konania dlh povinného na výživnom nezanikol plnením zo strany povinného, rovnako tak neboli súdu povinným preukázané skutočnosti, ktoré by v čase po vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania bránili jej vymáhateľnosti alebo by inak spôsobili, že exekučné konanie by sa stalo neprípustným. K skutočnostiam povinného podľa ktorých si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas a skutočnostiam ohľadne podaného návrhu na zníženie výživného, súd uvádza, že pokiaľ právoplatným rozhodnutím súdu nebola vyživovacia povinnosť zrušená resp. znížená, povinnosť povinného plniť si vyživovaciu povinnosť naďalej trvá, pokiaľ oprávnený nie je schopný sa sám živiť (§ 62 ods. 1 ZoR), a to vo výške v akom bol v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku zaviazaný, teda vo výške 150 eur v prospech mal. oprávneného v 1. Rade a vo výške 120 eur v prospech mal. oprávneného v 2. rade vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Samotné podanie návrhu na zníženie výživného neopodstatňuje plnenie si vyživovacej povinnosti v inej výške než v ktorej bola exekučným titulom určená. Z predložených fotokópií výpisov z účtu je zrejmé, že povinný na výživné v mesiaci jún 2013 - august 2012 vždy uhradil iba sumu 150 eur, miesto určených 270 eur, teda si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne ani po začatí exekučného konania. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má plnenie si vyživovacej prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že námietky povinného sú dôvodné len v časti namietanej výšky zročného výživného, nakoľko suma zročného výživného mala byť v návrhu vyčíslená v sume o 150 eur nižšej, teda vo výške 240 eur. V ostatnej časti súd námietky zamietol, nakoľko povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vykonateľnosti, ani relevantné dôvody, pre ktoré by mohla byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú.
Podľa § 57 ods. 1 Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť, aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd posúdil návrh na zastavenie exekúcie zakomponovaný v námietkach povinného vzhľadom na skutočnosť, že súd námietkam povinného vyhovel iba čiastočne a aj vzhľadom k charakteru nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní, a teda tomu, že sa v predmetnom exekučnom konaní vymáha pohľadávka na výživnom, za neopodstatnený a má za to, že nie je možné vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko existuje dôvodná obava, že v prípade zastavenia exekúcie by povinný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v 1. a 2. rade riadne a včas, a preto rozhodol tak ako je uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinný sa takisto domáhal, aby súd rozhodol odklade vykonateľnosti exekučného titulu do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zníženie výživného. Vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom a nenahrádza súd v jeho rozhodovacej činnosti. Je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučnému súdu neprináleží rozhodovať o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný poriadok exekučnému súdu v žiadnom ustanovení neumožňuje rozhodnúť o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Z uvedených dôvodov súd o tomto návrhu rozhodovať nebude.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.