Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-207-2013.pdf
PDF · 73.26 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, a.s., IČO: 31 701 914, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, právne zastúpený JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanému: C. Č., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, T., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou K. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 55,55 EUR s príslušenstvom a trov konania, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 55,55 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03.01.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy vo výške 42,43 EUR, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 24,23 EUR a suma 18,20 EUR predstavuje iné trovy konania, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 18.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 55,55 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 3.1.2012 do zaplatenia a trov konania z titulu, že žalovaný sa dňa 2.1.2012 nevedel pri vykonanej kontrole pri cestovaní dopravným prostriedkom preukázať platným cestovným lístkom.
Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p., súd ustanovil žalovanému, ktorého pobyt súdu nie je známy opatrovníčku, ktorá sa vo veci nevyjadrila.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.
Podľa služobného hlásenia pracovníka prepravnej kontroly zo dňa 2.1.2012 žalovaný toho istého dňa v čase o 17.38 hod. na trase č. 55 cestoval bez cestovného lístka. Ako ďalej vyplýva z predmetného služobného hlásenia, identifikačné údaje boli do predmetného hlásenia opísané z občianskeho preukazu žalovaného.
Z pripojenej písomnej výzvy zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.
Podľa ust. § 11 ods.1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v
rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ust. § 14 ods. 2 cit. zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave je do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V zmysle Tarify DPMK a.s. pre mestskú verejnú dopravu v Košiciach platnej k 2.1.2012, základné cestovné pre I. pásmo činí sumu 0,55 EUR.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil základnú povinnosť cestujúceho v mestskej hromadnej doprave, keď sa pri vykonanej kontrole nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Za nesplnenie tejto povinnosti je v zmysle citovanej tarify MHD ako aj v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,55 EUR a tiež sankciu vo výške 55 EUR ako prirážku k cestovnému. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu nezaplatil vôbec, dostal sa tak do omeškania s jej úhradou odo dňa 3.1.2012 a je preto povinný popri istine zaplatiť aj príslušné úroky z omeškania.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 55,55 EUR spolu s príslušným 9 % ročným úrokom z omeškania od 3.1.2012 do zaplatenia.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd zaviazal neúspešného žalovaného v tomto konaní na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi. Trovy konania na strane žalobcu predstavujú sumu 66,66 EUR, pozostávajúcu zo sumy 16,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, trov poštovného predžalobnej upomienky vo výške 1,70 EUR a sumy 48,46 EUR titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 EUR (prevzatie a príprava, žaloba) plus 2 x režijný paušál á 7,63 EUR (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov). Vzhľadom na výšku uplatnenej a prisúdenej pohľadávky 55,55 EUR v porovnaní s hodnotou trov konania, ktoré by v plnej výške predstavovali sumu 66,66 EUR má súd za to, že je namieste popri ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy konania znížiť. Uvedené ustanovenie núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, keďže jediným cieľom konania totiž musí byť a je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. Žalobca opakovane podáva žaloby založené na rovnakom skutkovom základe, teda ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú alebo zložitú. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd znížil trovy konania žalobcu, pretože sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 42,43 EUR, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 24,23 EUR (t.j. odmena za jeden úkon právnej služby a režijný paušál).
Keďže žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalovaný, povinný zaplatiť ju podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne iné trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )