Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13Scud-4-2012.pdf
PDF · 137.61 KB
Case nature
Subarea
13Scud/4/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne M. A. M., prechodne bytom L. A. XX, O., zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 46, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. decembra 2011, číslo: PPZ-HCP-PO2-291-003/2011 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo dňa 26. októbra 2011, číslo: PPZ-HCP-PO8-KP-498-029/2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. decembra 2011, číslo: PPZ-HCP-PO2-291-003/2011 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo dňa 26. októbra 2011, číslo: PPZ-HCP-PO8-KP-498-029/2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 198,64 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku JUDr. Alici Petrovskej Homzovej, advokátke na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, KS: XXXX.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím dňa 30.12.2011 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo dňa 26.10.2011, číslo: PPZ-HCP-PO8-KP-498/029/2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia tak, že slová „posúdil žiadosť účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov rozhodol, že žiadosť účastníka konania v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 s poukázaním na ustanovenie § 26 ods. 2 písm. c), f), i) a § 26 ods. 2 písm. h) s poukázaním na ustanovenie § 25 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zamieta. V zmysle ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak“ a nahradil slovami: „žiadosť účastníka konania o obnovenie a povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na ustanovenie § 26 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov zamieta“. V ostatnej časti rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa (ďalej len účastník konania) si podala žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania dňa 10.6.2011. K žiadosti účastník konania priložil aj potvrdenie o tom, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu, výpis z listu vlastníctva z
katastra nehnuteľnosti a zmluvu o nájme dvojizbového bytu. K žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania predložil ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu potvrdenie o priznaní dani z príjmu právnických osôb za rok 2010, vydané Daňovým úradom Bratislava III, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť ABAN s.r.o., v ktorej je účastník konania konateľom dosiahla po zdanení zisk 2.573,29 Eur. Základné imanie spoločnosti ABAN s.r.o., je 6.638,80 Eur. Výška jeho vkladu je 1.327,76 Eur, čo predstavuje dvadsať percentný podiel. Správnym orgánom bolo zadovážené vyjadrenie Daňového úradu Bratislava III, z ktorého je zrejmé, že podiel účastníka konania na zisku spoločnosti ABAN s.r.o., za rok 2010 je 514,66 Eur. Spoločnosť ABAN s.r.o., podala na Daňový úrad Pezinok daňové priznania, v ktorých uviedla, že v roku 2008 bol základ dane 0,- Sk a daňová povinnosť 0,- Sk. Ďalej uviedla, že v roku 2009 bol základ dane 0,- Eur a daňová povinnosť 0,- Eur. V roku 2010 bol základ dane 3.176,68 Eur a daňová povinnosť 603,56 Eur. Po zdanení dosiahla spoločnosť ABAN s.r.o., zisk 2.573,29 Eur. Z uvedeného vyplýva, že podiel daňového odvodu účastníka konania je 120,71 Eur.
V zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) je cudzinec povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.
Na základe vyššie uvedeného správny orgán rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 26 ods. 2 písm. c).
K žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania predložil ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu aj výpis z účtu spoločnosti ABAN s.r.o., zo dňa 6.6.2011 so zostatkom 32.694,85 Eur. Keďže spoločnosť ABAN s.r.o, dosiahla v rokoch 2008 a 2009 zisk 0,- Eur a v roku 2010 zisk 2.573,29 Eur, správny orgán po využití správnej úvahy dospel k záveru, že finančné prostriedky na účet spoločnosti ABAN s.r.o., boli vložené účelovo, s cieľom preukázať skutočnosť, že menovaný disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou na zabezpečenie pobytu a to aj napriek skutočnosti, že jeho podiel na zisku vyššie uvedenej spoločnosti bol 644,82 Eur. Správny orgán po zhodnotení dôkazov týkajúcich sa zisku tejto spoločnosti vyhodnotil predložený výpis z účtu ako zavádzajúci údaj.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikanie v zmysle § 26 ods. 2 písm. f).
V zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, je verejný záujem definovaný ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Spoločnosť ABAN s.r.o., podala na Daňový úrad Pezinok daňové priznania v ktorých uviedla, že v roku 2008 bol základ dane 0,- Sk a daňová povinnosť 0,- Sk. Ďalej uviedla, že v roku 2009 bol základ dane 0,- Eur a daňová povinnosť 0,- Eur. V roku 2010 bol základ dane 3.176,68 Eur a daňová povinnosť 603,56 Eur. Podiel účastníka konania na tejto daňovej povinnosti je 120,71 Eur. Správny orgán mal za to, že v tomto prípade možno konštatovať, že činnosť, či skôr nečinnosť účastníka konania, nie je vo verejnom záujme.
Preto rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt Slovenskej republiky na účel podnikanie v zmysle § 26 ods. 2 písm. i).
Podľa ustanovenia § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov sa vyžaduje povinnosť cudzinca k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. V tomto ustanovení nie je uvedená podmienka, aby spoločnosť, v ktorej je účastník konania konateľom preukázala finančné prostriedky (na jej chod a jej obchodovanie) na firemnom účte, ale aby cudzinec k žiadosti o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na účel podnikania preukázal, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.
Jedna z podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt je uvedená v § 25 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a to, že cudzinec priloží k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu. Doklady predložené účastníkom konania v žiadnom prípade nepotvrdzujú jeho finančné zabezpečenie pobytu.
Na základe vyššie uvedeného správny orgán rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 26 ods. 2 písm. h).
Včas podaným odvolaním sa účastníčka konania domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhoveniu žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt. Rozhodnutie aj jeho odôvodnenie hodnotila ako nesprávne, zmätočné, tendenčné, v rozpore s vykonaným dokazovaním a namietala nesprávne aplikovanie právnych noriem. Uviedla, že správny orgán rozhodol podľa § 27 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého policajný útvar žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt zamietne okrem dôvodov uvedených v § 26 ods. 2 v prípade, ak manželia nevedú spoločný život, ak bolo povolenie na prechodný pobyt udelené na účel zlúčenia rodiny, pričom toto ustanovenie sa nevzťahuje na jej prípad. Ďalej namietala, že správny orgán neodôvodnil prečo rozhodol podľa § 26 ods.2 písm. c/, f/, h/, i/ zákona o pobyte cudzincov o zamietnutí jej žiadosti, pretože neuviedol aké nepravdivé, či falošné údaje a doklady boli ňou predložené a prečo obnovenie povolenia na jej prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Tiež namietala, že z vykonaného dokazovania je zrejmá zaujatosť správneho orgánu, ktorý vykonával dokazovanie len v takom smere, aby bola žiadosť zamietnutá. Poukázala, že v odôvodnení rozhodnutia sú úplne nelogické a nezmyselné závery, keďže správny orgán vychádzal z neaktuálnych a starých údajov o zisku spoločnosti za roky 2008, 2009, 2010, ktoré sú pre toto konanie prebiehajúce v roku 2011 irelevantné, lebo správny orgán je povinný rozhodovať podľa stavu veci aktuálneho v čase rozhodovania. Zdôraznila, že predložila výpis z účtu na ktorom sa k 6.6.2011 nachádza 32.694,- Eur a každý spoločník má podiel na tomto zisku. Správny orgán bez akejkoľvek opory v dokazovaní, či konkrétneho argumentu uviedol, že finančné prostriedky boli na účet vložené účelovo, pričom na preukázanie svojich tvrdení nevykonal žiaden dôkaz a tendenčne vyhodnotil túto skutočnosť v jej neprospech. Argumentovala, že spoločnosť ABAN s.r.o., ktorého je konateľkou si plní všetky svoje povinnosti vo vzťahu k štátnym inštitúciám, riadne platí odvody, dane, úhrady za služby a iné plnenia, nemá žiadne dlhy, a keďže postupne dosahuje stále vyšší zisk zvyšuje sa aj jej prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Ďalej namietala, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia venoval rozsiahlu pozornosť vybaveniu kancelárie spoločnosti ABAN s.r.o., používaniu pevnej linky, faxu, pričom z hľadiska posudzovania jej žiadosti podľa zákona o pobyte cudzincov sú tieto skutočnosti irelevantné. Tvrdenie správneho orgánu, že ako cudzinec bude záťažou pre systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože spoločnosť v rokoch 2008, 2009 nemala zisk a nebola záťažou pre systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia a už vôbec nebola záťažou v roku 2010, kedy spoločnosť mala zisk a v roku 2011 je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba. Správny orgán v rozhodnutí neuviedol, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k týmto záverom.
Podľa odvolacieho orgánu prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so zákonmi a podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku spoľahlivo zistil skutkový stav a s odvolacími námietkami účastníčky konania sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal takto:
K námietke účastníka konania o rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odvolací orgán správnou úvahou dospel k záveru, že žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania je tento oprávnený zamietnuť iba v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Neaplikovanie vyššie uvedeného ustanovenia bez poukázania na primerané ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov by sa dalo vysvetliť, že správny orgán žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nezamietne. Samotné ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nepojednáva o zamietnutí žiadosti o udelenie obnovenia povolenia na prechodný pobyt, ale pojednáva o zamietnutí žiadosti o
udelenie povolenia na prechodný pobyt. Neuvedenie ustanovenia § 27 ods. 4 s poukázaním na § 26 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov by sa dalo považovať za zmätočné.
K námietke účastníka konania k aplikovaniu § 26 ods. 2 písm. c), f) zákona o pobyte cudzincov odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil predložený doklad a to výpis z účtu spoločnosti ABAN s.r.o. zo dňa 6.6.2011, so zostatkom na účte vo výške 32.694,85 Eur ako zavádzajúci. Túto skutočnosť však jednoznačne nepreukázal a odôvodnil ju nedostatočne. Aj keď dal možnosť účastníkovi konania uplatniť si svoje právo v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené potrebné skutočnosti ktoré by preukázali, že tento výpis z účtu je zavádzajúci.
K námietke účastníka konania k aplikovaniu § 26 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil verejný záujem z dôvodu, že ním citované ustanovenia článku 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov účastník konania ako konateľ spoločnosti nespadá do pôsobnosti tohto zákona. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil dôvody zamietnutia žiadosti v zmysle § 26 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov.
K nesplneniu podmienok na udelenie povolenia podľa § 26 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov odvolací orgán konštatoval, že v danom prípade prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal skutočnosť, že účastník konania nespĺňa podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, kde cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. V tomto ustanovení nie je uvedená podmienka, aby spoločnosť v ktorej je účastník konania konateľom preukázala finančné prostriedky (na jej chod a jej obchodovanie) na firemnom účte, ale aby cudzinec k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázal, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.
Životné minimum je definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výška životného minima je stanovená v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 185,38 Eur na jeden mesiac, s platnosťou od 1.7.2010. Z uvedeného vyplýva, že na jeden rok pobytu účastník konania potrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu 2.224,56 Eur. Imanie spoločnosti ABAN s.r.o., je 6.638,80 Eur. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odvolací orgán zistil, že vklad účastníka konania v tejto spoločnosti je 1.327,76 Eur, čo predstavuje podiel na imaní v tejto spoločnosti vo výške 20 %. Podiel na zisku účastníka konania v spoločnosti ABAN s.r.o. je po zdanení 514,66 Eur. Aby mohol účastník konania splniť podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, musel by sa jeho podiel na zisku zvýšiť o sumu vo výške minimálne 1.709,9 Eur.
Na základe uvedeného je finančné zabezpečenie pobytu účastníka konania podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nepostačujúce. Jeho zdanený príjem vo výške 514,66 Eur je v hrubom nepomere s čiastkou potrebnou k splneniu podmienky uvedenej v ustanovení § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania potrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu vo výške 2.224,56 Eur.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri a osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
V zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov odvolací orgán prihliadal najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť ABAN s.r.o., podala na Daňový úrad Pezinok daňové priznania v ktorých uviedla, že v roku 2008 bol základ dane 0,- Sk a daňová povinnosť 0,- Sk. Ďalej uviedla, že v roku 2009 bol základ dane 0,- Eur a daňová povinnosť 0,- Eur. V roku 210 bol základ dane 3.176,68 Eur a daňová povinnosť 603,56 Eur. Po zdanení dosiahla spoločnosť ABAN s.r.o., zisk 2.573,29 Eur. Účastník konania má 20 % podiel z tohto zisku, čo predstavuje po zdanení sumu vo výške 514,66 Eur. Z uvedeného vyplýva, že podiel daňového odvodu účastníka konania je 120,71 Eur. Vykonaným šetrením Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava bolo zistené, že spoločnosť ABAN s.r.o., so sídlom na ulici Rybničnej č. 40, Bratislava nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Správnou úvahou odvolacieho orgánu je zrejmé, že prínos podnikateľskej činnosti
cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky je zanedbateľný. Samotná skutočnosť, že účastník konania platí odvody, dane, úhrady za služby a iné plnenia, nemá žiadne dlhy, nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V prípade že by účastník konania neplatil odvody, dane, úhrady za služby, neplnil iné plnenia a mal dlhy, dopustil by sa protiprávneho konania. Skutočnosť že sa účastník konania nedopúšťa protiprávneho konania nie je možné považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
K námietkam účastníka konania ktoré sa týkali venovaniu rozsiahlej pozornosti ohľadom vybavenia kancelárie spoločnosti ABAN s.r.o. odvolací orgán správnou úvahou dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku a to hodnotením všetkých dôkazov o ktorých sa dozvedel podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Záverečným štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov. Tento proces je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada v žiadnom prípade neznamená ľubovôľu zo strany správneho orgánu.
K námietke týkajúcej sa zaujatosti a diskriminácie účastníka konania prvostupňovým správnym orgánom žalovaný uviedol, že nezistil skutočnosti tomu nasvedčujúce, a to ani dôsledným preskúmaním spisového materiálu. Postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, základnými pravidlami správneho konania a z ich vyplývajúcich zásad. Správny orgán tiež správne určil a odôvodnil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 27 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Uvedenú lehotu možno považovať za dostatočne dlhé časové obdobie na vysporiadanie prípadných záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti účastníčky konania na území Slovenskej republiky a na zabezpečenie náležitostí súvisiacich s vycestovaním. Pri rozhodovaní o žiadosti prihliadal na záujmy účastníčky, osobné a rodinné pomery, jej finančnú situáciu, dĺžku jej doterajšieho a predpokladaného pobytu, poukázal na to, že účastníčka konania nemá na území Slovenskej republiky rodinu, žije sama, nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zrušenia povolenia na prechodný pobyt by boli neprimerané najmä s ohľadom na jej rodinný a súkromný život. Pri vydávaní rozhodnutia správny orgán rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné zákony. Ďalej citoval § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Namietala, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nepreskúmateľné, zmätočné, vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním, čím došlo k porušeniu § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Tendenčnosť a zaujatosť správneho orgánu sa prejavila v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, kde je uvedené, že správny orgán rozhodol podľa § 26 ods. 2 písm. c/, f/, h/ a i/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Správny orgán vykonštruoval dôvody na zamietnutie žiadosti žalobkyne, hoci žiadne nepravdivé, či falošné údaje, doklady neboli predložené, a nie je dôvod ani na tvrdenie, že povolenie pobytu nie je vo verejnom záujme. Na základe podaného odvolania došlo k čiastočnej náprave, kde ako dôvod zamietnutia zostalo už len ustanovenie § 26 ods. 2 písm. h) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.
Zaujatosť správnych orgánov je zrejmá aj z vykonaného dokazovania, ktoré vykonávali dokazovanie len v jednom smere v neprospech žiadateľa o pobyt tak, aby bola žiadosť o obnovenia povolenia na prechodný pobyt zamietnutá. Zo zistených skutočností boli už vtedy vyvodzované úplne nelogické a nezmyselné závery, čo sa premietlo aj do samotného odôvodnenia rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol pohyby na účtoch spoločnosti ABAN s.r.o. zo zrealizovaných obchodov, ich výšku, dôvod ako aj subjekty obchodu. Na záver nevysvetliteľne, bez akejkoľvek argumentácie a v rozpore s vyššie uvedeným konštatoval, že spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť. Takýmto postupom správneho orgánu odvolávajúc sa na správnu úvahu bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. v ustanovení § 32 a § 34, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. S týmto argumentom sa odvolací orgán vysporiadal spôsobom, že to nie je pravda, bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Pri hodnotení a zisťovaní hospodárskych pomerov spoločnosti pochybili oba správne orgány pretože vychádzali z neaktuálnych, starých údajov o zisku spoločnosti. Údaje o základe dane za rok 2008, 2009, 2010 sú pre toto konanie prebiehajúce v roku 2011 irelevantné. Správny orgán bol povinný rozhodovať podľa stavu aktuálneho v čase rozhodnutia. V správnom konaní bol predložený výpis z účtu, podľa ktorého sa na účtoch spoločnosti ABAN s.r.o., ku dňu 6.6.2011 nachádzalo 32.694,85 Eur. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise správnych orgánov vyplýva, že tieto prostriedky pochádzajú z preukázateľne realizovaných obchodov a sú ziskom spoločnosti. Každý spoločník spoločnosti má podiel na zisku. Podiel žalobkyne na uvedenom zisku predstavuje sumu 6.538,97 Eur, čo aj po zdanení vysoko prevyšuje správnymi orgánmi požadovaných 2.224,56 Eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že spĺňa podmienku ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z., správny orgán však na podklade neaktuálnych údajov a bez opory vo vykonanom dokazovaní dospel k opačnému záveru, čím bolo porušené vyššie uvedené ustanovenie ako aj ustanovenie § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb..
Pokiaľ ide o posudzovanie žiadosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z., teda z hľadiska prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky žalobkyňa uviedla, že spoločnosť ABAN s.r.o., si plní všetky svoje povinnosti vo vzťahu k štátnym inštitúciám ako aj ďalším subjektom, t.j. platí odvody, dane, úhrady za služby a iné plnenia, nemá žiadne dlhy, predstavuje prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť postupne dosahuje stále vyšší zisk čím sa zvyšuje aj jej prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a je predpoklad, že jej prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky sa bude s rastom zisku naďalej zvyšovať. V súčasnej dobe spoločnosť zamestnáva ďalšieho zamestnanca a jej podnikateľský výsledok za rok 2011 je nadmieru uspokojivý.
Pri posudzovaní tohto hľadiska vychádzali správne orgány opäť z neaktuálnych podkladov o zisku za minulé roky a nie aktuálne dosiahnutého zisku 32.694,85 Eur. Nesprávny je aj postup posudzovania podielu žalobkyne z daňového odvodu odvodené od jej podielu v spoločnosti. O zisk, z ktorého platí spoločnosť daň sa pričinili všetci spoločníci rovnakou mierou a žiadnym spôsobom nesúvisí s rozdelením zisku.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil opäť tými istými argumentmi ako prvostupňový orgán a síce, že skutočnosť, že si žalobkyňa plní svoje povinnosti a platí za služby nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky, pretože nedopúšťanie sa protiprávneho konania nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť ABAN s.r.o. prispieva do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky formou priamych daní z príjmu a nepriamych daní - DPH za tovary a služby, teda nepochybne prínosom v tejto oblasti je. Svojou činnosťou tiež prispieva k rozvoju hospodárstva Slovenskej republiky tým, že sa zúčastňuje na výmene tovarov a služieb.
Žalovaný sa opäť aj v otázke prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobkyne a rozhodnutie opiera o správnu úvahu bez akýchkoľvek dôkazov a argumentov. Z odôvodnenia nie je možné zistiť za akých okolností je podľa správneho orgánu podnikanie cudzinca prínosom resp. nezanedbateľným prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a prečo podnikanie žalobkyne nie je prínosom. Rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. a § 34, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb..
Správny orgán rozhodnutie odôvodnil aj skutočnosťou, že možno predpokladať, že žalobkyňa bude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky. Toto tvrdenie je opäť v rozpore s vykonaným dokazovaním. Napriek tomu, že spoločnosť nemala v rokoch 2008 - 2009 zisk, nebola záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky, nebola ňou ani v roku 2010 a už vôbec nemôže byť záťažou v čase, keď je spoločnosť vysoko zisková. Z predložených dokladov za rok 2011 je zrejmé, že do budúcna je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania sa uživiť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.).
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon č. 48/2002 Z.z.), ktorým podľa § 27 ods. 4 s poukazom na § 26 ods. 2 písm. c), f), i) a § 26 ods. 2 písm. h) s poukazom na § 25 ods. 3 písm. c) zákona č. 48/2002 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Zároveň rozhodol, že na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok (§ 26 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z.) a žalobkyni určil lehotu na vycestovanie do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Na základe odvolania žalobkyne žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) rozhodol tak, že zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu tak, že slová: „posúdil žiadosť účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov rozhodol, že žiadosť účastníka konania v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 s poukázaním na ustanovenie § 26 ods. 2 písm. c), f), i) a § 26 ods. 2 písm. h) s poukázaním na ustanovenie § 25 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zamieta. V zmysle ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak nahradil slovami: žiadosť účastníka konania o obnovenie a povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na ustanovenie § 26 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov zamieta“. V ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.
Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, ktorými žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť a zmätočnosť preskúmavaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, tendenčnosť a zaujatosť správneho orgánu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z vykonštruovaných dôvodov, nesprávne a neúplne zistený skutkový stav.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. platného a účinného ku dňu podania žiadosti (ďalej len zákona č. 48/2002 Z.z.) policajný útvar môže obnoviť povolenie povolenia na prechodný pobyt
a) najviac na 180 dní, ak bolo povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania udelené najmenej ako 180 dní a skončenie práce si vyžaduje pobyt,
b) najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt cudzinca bude trvať najmenej tri roky, alebo
c) najviac na päť rokov, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 48/2002 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt okrem dôvodov uvedených v § 26 ods. 2 aj v prípade, ak manželia nevedú spoločný rodinný život, ak bolo povolenie na prechodný pobyt udelené na účel zlúčenia rodiny.
Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 48/2002 Z.z. na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a § 26, ak nie je ustanovené inak. Policajný útvar obnoví povolenie na prechodný pobyt podľa § 21 a § 22 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
Podľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 12 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
Ustanovenia § 27 zákona č. 48/2002 Z.z. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní nevylučujú, preto aj v tomto konaní bolo povinnosťou správnych orgánov presne a úplne zistiť skutočný stav a rozhodnutie náležite odôvodniť.
V danom prípade je nepochybné, že predmetom konania pred správnymi orgánmi bolo konanie o žiadosti žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 27 zákona č. 48/2002 Z.z.. Aj keď z § 27 ods. 5 citovaného zákona vyplýva, že na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a § 26 zároveň sa v ňom uvádza, že tieto ustanovenia platia len v prípade, že nie je ustanovené inak.
Znamená to, že ustanovenia § 25 a§ 26 zákona č. 48/2002 Z.z. vzťahujúce sa na konanie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt sa aplikujú len v prípade, že osobitná úprava vzťahujúca sa na konanie o obnovenie povolenia na prechodný pobyt neupravuje inak.
Zároveň treba zdôrazniť, že § 27 v ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. ukladá cudzincovi žiadajúcemu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt povinnosť preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, to neplatí ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Úlohou správnych orgánov bolo preto prioritne sa zaoberať skúmaním splnenia povinnosti žalobkyne zakotvenej v § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. a rozhodnutia náležite odôvodniť tak, aby výrok rozhodnutí korešpondoval s odôvodnením a zároveň, aby s poukazom na § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorého správne orgány rozhodli.
Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 27 ods. 4 s poukázaním na § 26 ods. 2 písm. c), f), h), i) a § 25 ods. 3 písm. c), s prihliadnutím na § 26 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z..
Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt zamietol podľa § 27 ods. 4 s poukázaním na § 26 ods. 2 písmeno h) zákona č. 48/2002 Z.z..
Okrem toho, že žalovaný vo výroku preskúmavaného rozhodnutia neuviedol § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. podľa ktorého rozhodnutie odôvodnil (strana 7 rozhodnutia), je odôvodnenie zmätočné, nepresvedčivé a teda nepreskúmateľné, pretože v ňom aplikuje aj ustanovenia vzťahujúce sa na žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt (nie na obnovenie povolenia na prechodný pobyt) a rieši problematiku finančného zabezpečenia pobytu účastníka v zmysle § 25 ods. 3 písm. c), problematiku jeho prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky v zmysle § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z., hoci tieto ustanovenia vo výroku neuviedol, naopak zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu kde tieto ustanovenia uvedené boli.
Prečo zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu aj o tieto ustanovenia, ktorými následne odôvodňoval svoje rozhodnutie, ktoré ale nekorešponduje s výrokom preskúmavaného rozhodnutia v odôvodnení nevysvetlil.
Nesúlad medzi výrokom a odôvodnením robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre jeho nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť, patria sem aj prípady keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia tým, že reaguje na dva okruhy problémov. Na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.
Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením (komentár k správnemu poriadku).
Len v prípade že je rozhodnutie náležite odôvodnené možno posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom a či vychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci.
Keďže rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola aj iná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.), pretože aj napriek v odvolaní namietanej zaujatosti prvostupňového správneho orgánu a povinnosti žalovaného sa touto námietkou pred vydaním meritórneho rozhodnutia v zmysle § 9 až § 12 správneho poriadku v spojení s § 78 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. zaoberať a o nej rozhodnúť, žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval.
Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude prioritne sa zaoberať námietkou zaujatosti uplatnenou v odvolaní a až následne po rozhodnutí o tejto námietke opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt v súlade s § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v sume 198,64 Eur, tak ako ich vyčíslila a špecifikovala právna zástupkyňa žalobkyne. Pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 132,64 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 1, písm. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej pomoci v roku 2012: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.2.2012, spísanie a podanie žaloby dňa 13.3.2012, t.j. 2 x 58,69 Eur (spolu 117,38 Eur) a 2 x tzv. režijný paušál t.j. 2 x 7,63 Eur (spolu 15,26 Eur) spolu trovy právneho zastúpenia 132,64 Eur (117,38 + 15,26). Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobkyni JUDr. Alici Petrovskej Homzovej na účet číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXX, KS: XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.