Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-520-2013.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/520/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa K. E. V., s.r.o., so sídlom K., Š. XX, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom, Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi E. I., bytom M. G. K., Č.. Q. Č.. X./X, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Košice, Sofijská 13, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Košice, Stará Baštová č. 2, o zaplatenie 331,94 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku 14C 83/2012-68 z 29.5.2013 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník.
Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 21,09 € a navrhovateľ je povinný ju zaplatiť JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 102,57 € na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že uplatnený nárok žalobcu je nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € a to zo spotrebiteľskej zmluvy, preto nárok posudzoval podľa § 52 a nasl. OZ, ako aj § 544 ods. 1 OZ a vzhľadom na žalovanou stranou uplatnenej námietky premlčania posudzoval vec aj podľa § 100 ods. 1, 2 a § 106 ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo zistených skutkových zistení dospel k záveru, že nárok (právo) navrhovateľa je premlčaný, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, by úspešnému odporcovi prislúchala náhrada trov konania a z tohto titulu aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Tento bol zastúpený právnym zástupcom, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, keď uzavrel, že vedľajší účastník pri obrane odporcu splnil svoje poslanie. Náhrada priznaných trov pozostáva z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby - prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe a písomné podanie z 31.12.2012, t.j. 3 x po 26,56 € (tarifná odmena) a k tomu 3 x režijný paušál po 7,63 €, spolu 102,57 €.
Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a uviedol predovšetkým, že trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli podľa jeho názoru nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrice 17 Co 91/2012 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave 5 Co 375/2013. Konštatoval, že vedľajší účastník v tomto prípade Združenie je založené za účelom ochrany spotrebiteľov, že výkonom ochrany spotrebiteľských práv Združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené a že zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní, z čoho vyplýva,
že Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti poukázal na už spomínané uznesenie Krajského súdu v Bratislave. Uviedol, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť ním vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého a znalého danej problematiky. Poukázal na to, že tým, že vedľajší účastník žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním a v uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiadal VÚ priznať trovy právneho zastúpenia, z čoho tak vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu VÚ do konania. Ďalej uviedol, že v súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni VÚ, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu. V súvislosti s hromadným vstupom Združení na ochranu spotrebiteľa ako VÚ do súdnych konaní poukázal opäť na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 375/2013, z ktorého odôvodnenia ohľadne paušálneho vstupu občianskych združení do konaní citoval. Ďalej uviedol, že VÚ do konania nepriniesol žiaden prínos, najmä tým, že vo svojom vyjadrení k žalobe nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti - neprijateľnosť zmluvných podmienok a premlčanie nároku. Konštatoval ďalej, že podstatnou podmienkou vstupu VÚ do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého VÚ chce vystupovať, čo v danom prípade súd tiež nevzal do úvahy. S poukazom ďalej na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať a zaviazať ho na nahradenie trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo v danom prípade nanajvýš účelné, pretože žaloba navrhovateľa bola nedôvodná a preto dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľom sú neopodstatnené a nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach. Mal za to, že len sústavnou kontrolou v podobe vstupov občianskych združení do konania na ochranu práv spotrebiteľov a sankciou v podobe trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka si dodávateľ a postupca uvedomí svoje nezákonné praktiky a je predpoklad, že tieto si v budúcnosti proti spotrebiteľom nebude uplatňovať. S poukazom na nález sp. zn. I.ÚS 2862/07 uviedol, že pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. S poukazom na ďalšie dôvody konštatoval, že v danom prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním a právny úkon - vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Zdôraznil, že účelnosť úkonov právnej služby sa posudzuje iba cez objektívne kritériá, teda či v konečnom dôsledku úkonom právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu, čo v danom prípade bolo naplnené. Konštatoval, že je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, a nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo VÚ vstúpiť do spotrebiteľských sporov je dané aj článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ. Uviedol ďalej, že ak navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje nároky, ktoré sú v rozpore s právom, nie je žiaden rozumný dôvod pri rozhodnutí o trovách konania, navrhovateľa od trov konania odbremeniť. Podľa jeho názoru ak bude existovať reálna hrozba pre žalobcu, že bude znášať trovy takého konania, ktoré sám spôsobil, bude ho to automaticky odrádzať od súvislého uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa naplní jeden z hlavných cieľov EÚ, vytvorenie zdravého trhu bez neprijateľných zmluvných podmienok. Ak však navrhovateľ neriskuje proti VÚ ani náhradu trov konania, resp. jej zníženú náhradu, bude si naďalej uplatňovať nároky takéhoto charakteru, pretože sa mu takéto podávanie žalôb ekonomicky vyplatí. Navyše žaloba podľa zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorou nadobudol v tomto konaní žalovanú pohľadávku, má zabezpečenú návratnosť prípadnej náhrady trov konania do istého percenta od postupcu. Nie je preto v tejto situácii žiaden rozumný a legitímny dôvod krátiť vynaloženú náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,09 na účet právneho zástupcu.
Rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol preto právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Z cit. ustanovení vyplýva, že postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Toto postavenie mu zásadne dáva právo aj dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa dal zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov takto vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Takto vynaložené náklady (trovy) je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), však musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť aj z čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, lebo každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu právnym zastúpením vedľajšieho účastníka nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať jeho oprávnené záujmy, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade vyvodzovať, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta. Vedľajší účastník zastúpený advokátom si uplatnil náhradu trov konania a súd prvého stupňa
rozhodol správne, pokiaľ mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, lebo úkony právnej služby, ktorú poskytol vedľajší účastník prostredníctvom zástupcu - advokáta boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu konania. Vynaložením trov sa dosiahlo sledované procesné presadzovanie obrany odporcu proti nároku uplatnenému navrhovateľom. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny.
Vedľajší účastník bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej služby poskytnutej advokátom podaním vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa a to podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., teda v sume 13,28 € (zníženej o jednu polovicu podľa § 14 ods. 3 písm. b/ cit.vyhl.). S pripočítaním režijného paušálu 7,81 € je výška priznanej náhrady trov konania spolu 21,09 €.
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.