Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/228/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnej: F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K. XX, o zaplatenie 550,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 26. apríla 2013 č. k. -38, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na prerušenie konania oprávneného z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 26. apríla 2013 č. k. -38 vyhlásil Okresný súd Levice (exekučný súd) exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 02. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 550,81eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 3833/2004, NZ 77717/2004 zo dňa 23. 10. 2004 spísaná na notárskom úrade JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave. Notárskou zápisnicou bol uznaný dlh prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, AK Bratislava, Pajštúnska 5, a to úver a poplatok vo výške 16.594,- Sk, z toho úver a poplatok vo výške 12.960,- Sk a 0,25 % úrok z omeškania zo sumy 12.960,- Sk od 13. 06. 2004 do zaplatenia. V zmysle zmluvy o úvere č. 4280421 uzavretej medzi oprávneným a povinnou zo dňa 25. 03. 2004 bol povinnej poskytnutý úver vo výške 8.000,- Sk a zároveň sa zaviazala poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 6.400,- Sk (t. j. celkovo vrátiť sumu 14.400,- Sk) v 10 mesačných splátkach po 1.440,- Sk. V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného súdu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Poverením súdu prvého stupňa č. k. -10 zo dňa 28. 02. 2005 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy so sídlom v Galante. Súd prvého stupňa k veci ďalej uviedol, že právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo k uznaniu záväzku povinnej ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnej nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titulu. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd preskúmaním listinných dôkazov zistil, že notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, čo spôsobuje neprípustnosť vykonávanej exekúcie, keďže absentuje v konaní riady exekučný titul, na ktorého podklade by bolo možné exekúciu

vykonávať, súd exekúciu zastavil. Uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky. Uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( v spojení s ust. ), rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. ), súd odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Exekučný súd mu neumožnil konať pred súdom a viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohol uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom súvisiacich s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. V dôsledku takéhoto konania nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Tvrdil, že ak exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie bez zreteľa na ust. Exekučného poriadku a nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tým porušil právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Všeobecný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako keby bol exekučný titul zrušený. Poukázal na to, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú starostlivosť. Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi podľa Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi povinnosť konať a uvádza, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na Notárskeho poriadku upravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí súčasť princípov právneho štátu. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinná sa mohla domáhať opravy zrušením zápisnice de iure alebo sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak nepostupovala, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom. Tvrdil, že súd svojím konaním porušil zásadu rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou Exekučného poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta . Ďalej uviedol, že súd konal mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania

na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie, ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa , nakoľko vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinná na seba neprevzala žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp. jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinná mohla plnomocenstvo podľa odvolať a v takomto úkone jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v . Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o budúce právo, ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať a udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca nehájil záujmy povinnej. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročil udelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným aj povinnou. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci . Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie. Uviedol, že žiada alternatívne prerušiť konanie a predložiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. V závere uviedol, že žiada odvolací súd, aby prerušil konanie v zmysle a predložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v znení: 1. či je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa a a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa potvrdil. Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 17. 02. 2005 sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 550,81 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3833/2004, NZ

77717/2004 zo dňa 23. 10. 2004 napísanú na notárskom úrade JUDr. Jarmila Kováčová so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho dňa 28. 02. 2005 výkonom exekúcie. Následne oprávnený požiadal o zmenu exekútora a poverením súdu zo dňa 06. 07. 2007 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením, ktorým exekúciu zastavil. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 25. 03. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. , podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v , v zmysle spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bol zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za správny a zastavil ju, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. , v ktorom ústavný súd uviedol, že z ustanovení a o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) v spojení s ustanovením vyplýva, že prerušenie konania je procesným predpokladom pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania. Iný spôsob preukázania tejto procesnej podmienky (napríklad iba tvrdenie o prerušení konania) nie je prípustný. Pretože od prijatia tohto záveru () nedošlo k zmene právnej úpravy, ústavný súd zotrváva na tomto stanovisku jeho rozhodovacej praxe ( zo dňa 20. 05. 2002). Ústavný súd je toho názoru, že možnosť exekučného súdu podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov nevyplýva priamo z . Podľa tohto článku ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Tento článok je však vykonaný obyčajnými zákonmi, tak ako to vyplýva z a . Ak niet takejto zákonnej úpravy (a to je prípad civilnej exekúcie podľa Exekučného poriadku), nemožno splniť predpoklad uvedený v , t. j. konanie prerušiť a až potom podať návrh na konanie pred ústavným súdom. Je potrebné ešte dodať, že na prerušenie konania všeobecný súd nemôže oprávniť iba text ústavnej normy. Jedným z dôvodov na obligatórne prerušenie súdneho konania je situácia, keď súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V takomto prípade súd podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa a nasl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov. Predchádzajúce platí pre občianske súdne konanie, v ktorom sú plne aplikovateľné tie časti , ktoré možnosť prerušiť konanie rozhodnutím súdu, ktorý vo veci koná, umožňujú. V zmysle ust. sú v exekučnom konaní použiteľné ustanovenia jednotlivých častí v prípade, ak úpravu príslušných otázok neupravuje. Možnosť súdne konanie prerušiť rozhodnutím súdu obligatórne, či fakultatívne vyplýva z ust. . V exekučnom poriadku však z možnosti v exekučnom konaní, konanie prerušiť, vylučuje uplatnenie zásady „lex specialis, derogat lex generali“, pretože osobitný zákon - , ktorý je zákonom špeciálnym k všeobecnému zákonu () stanovuje v ust. EP, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie nemožno prerušiť rozhodnutím súdu tak ako to predpokladá . Rozhodnutím súdu možno súdne konanie (a teda aj exekučné konanie) prerušiť podľa podmienok Čl. 11 ods. 5 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Uvedeným nie je dotknuté napríklad ani , resp. , o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sa nejedná ani o možnosť, kedy o prerušení súdneho - exekučného konania môže rozhodnúť svojím rozhodnutím súd, ani prípad, kedy sa exekučné konanie prerušuje zo zákona, je potrebné sa riadiť zákonným ust. EP. Z obdobných dôvodov neprichádza v exekučnom konaní do úvahy ani možnosť prerušenia konania podľa za účelom predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Odvolací súd dodáva, že je vecou členských štátov Európskej únie, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08).

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne právne predpisy (, a ). S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolnosti prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a s tým, že ich náhradu povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.