Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/27/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F. G., zastúpenej splnomocneným zástupcom Centrom správnej pomoci Košice, o.z., IČO: 51847124, so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01 Košice - Sever proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8. februára 2023 č.k. -118

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom E. F. G., katastrálnym odborom E. F. G., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo 1214, parcela registra „C“ parc. číslo XXXX o výmere 366 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. , o zaplatenie 93.168,02 eur s príslušenstvom.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom E. F. G., katastrálnym odborom E. F. G., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX, parcela registra „C“ parc. číslo XXXX o výmere 366 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. , o zaplatenie 93.168,02 eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd rozhodoval vo veci opätovne po tom, čo jeho v poradí prvé uznesenie zo dňa 17.08.2022 č.k. -30, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel, bolo na základe odvolania žalovaného zrušené uznesením odvolacieho súdu z 28.09.2022 pre nedostatočné, nezrozumiteľné odôvodnenie a nesprávnu interpretáciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodnutí o vyhovení návrhu vychádzal len zo všeobecných tvrdení žalobkyne o zásahu do jej práva na bývanie, bez osvedčenia konkrétnych skutočností, ktoré by spochybňovali právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky z úveru, a teda na realizáciu záložného práva na základe o dobrovoľných dražbách.

Uložil súdu prvej inštancie, aby sa opätovne vysporiadal s predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia berúc na zreteľ, že obmedzenie práva žalovaného na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou môže existovať v situácii, ak by zo skutočností tvrdených žalobkyňou vyplývalo, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla, nie je splatná, záložné právo neexistuje alebo došlo ku skutočnostiam, ktoré zakladajú obmedzenie, či zánik práva veriteľov uspokojovať svoju pohľadávku na dobrovoľnej dražbe.

3. V opätovnom konaní žalobkyňa argumentovala tým, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je splatná, lebo nedošlo k riadnemu zosplatneniu záväzku z úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom na jej nehnuteľnostiach a tiež nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, čo odôvodňuje poskytnutie ochrany pred realizáciou dobrovoľnej dražby iniciovanej žalovaným. Na preukázanie svojich tvrdení predložila rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. septembra 2022 č.k. , ktorým bola zamietnutá žaloba EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v postavení žalobcu) proti dlžníkom (žalovaným; H. I. a C. I.) o zaplatenie sumy 93.168,02 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.03.2010, na zabezpečenie splnenia ktorej finančnej pohľadávky bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. F. G., zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne (navrhovateľky neodkladného opatrenia). Zamietavý rozsudok vo veci bolo založený na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. pre nesplnenie podmienok zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru a premlčanie nároku na splnenie pohľadávky z úveru.

4. Súd prvej inštancie v poradí druhým (preskúmavaným) uznesením návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení zopakoval doterajší priebeh konania poukazujúc tiež na argumentáciu žalobkyne a existujúce rozhodnutie vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves, citoval právnu úpravu o neodkladnom opatrení až , vymedzil teoretické predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia a po vyhodnotení skutkových tvrdení žalobkyne dospel k záveru, že žalobkyňa neopísala a nedoplnila konkrétne skutočnosti, ktorými by hodnoverne osvedčila existenciu práva, jeho ohrozenie, ako aj dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana. Poukázal na názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, že neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom, aj keď sa dotýka obydlia žalobcu, pokiaľ konkrétne skutočnosti neodôvodňujú poskytnutie takej ochrany v súdnom konaní. Súd uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený prejudikovať výsledok iného konania a že tam vydaný rozsudok nie je právoplatný a vykonateľný, keď podmienkou výkonu záložného práva nie je existencia exekučného titulu na zabezpečenú pohľadávku. O náhrade trov konania rozhodol podľa priznajúc plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešnej žalobkyni.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa podľa obsahu odvolania tvrdiac existenciu odvolacích dôvodov vymedzených , s návrhom, aby odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Odvolateľka uviedla, že v kontexte odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu preukázala existenciu konkrétnych skutočností odôvodňujúcich vyhovenie jej návrhu, lebo osvedčila obmedzenie práva žalovaného na výkon záložného práva, keď zabezpečená pohľadávka sa nestala splatnou, uplatnený nárok je premlčaný a žalovanému nesvedčí aktívna vecná legitimácia na vymáhanie nároku. V konaní tak preukázala existenciu svojho vlastníckeho práva i jeho ohrozenie výkonom záložného práva k predmetu vlastníctva, keď žalovaný inicioval začatie konania podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Realizáciou dražby dôjde k ťažko napraviteľnému stavu a vyvolaniu ďalších súdnych sporov o neplatnosť dražby. Súčasne poukázala na to, že pokiaľ by aj platila mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená 27.08.2015, od nasledujúceho dňa začínala plynúť premlčacia doba na vrátenie pôžičky, ako aj premlčacia doba záložného práva, po uplynutí ktorej sa toto stáva premlčaným, čo sa udialo 28.07.2018, pričom veriteľ podal žalobu proti dlžníkom na splnenie dlhu z úverovej zmluvy až 14.08.2018. Vydanie neodkladného opatrenia obmedzujúceho právo žalovaného na uspokojenie pohľadávky do právoplatného rozhodnutia vo veci , je proporcionálnym zásahom a nevytvára nezvratný stav, keďže neodkladné opatrenie má len dočasný charakter.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie sú osvedčené, ani pravdivé tvrdenia žalobkyne o hroziacej ujme v podobe ťažko napraviteľného stavu, keďže v prípade uskutočnenia dobrovoľnej

dražby je k dispozícii právo žalobkyne na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobkyne o premlčaní práva na plnenie pohľadávky vo väzbe na termín zosplatnenia úveru 27.08.2015, keď v zmysle ustálenej súdnej judikatúry, premlčacia lehota v prípade zosplatneného dlhu u spotrebiteľských úverov plynie od zročnosti nesplnenej splátky, pre omeškanie s úhradou ktorej veriteľ využil svoje právo na vyvolanie predčasnej splatnosti záväzku. Predčasná splatnosť dlhu sa viazala na nezaplatenie splátky splatnej 20.05.2015, pokiaľ teda žaloba bola podaná 14.08.2018, bola podaná včas, keďže premlčacia lehota by uplynula až 21.08.2018. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhoval ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov.

8. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadísk odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Svojím postupom a rozhodnutím súd prvej inštancie naplnil žalobkyňou tvrdené odvolacie dôvody, lebo zo skutočností tvrdených a preukazovaných žalobkyňou spochybňujúcich práva žalovaného na uspokojenie pohľadávky z úveru, nevyvodil správne skutkové a právne závery o osvedčení naliehavosti na požadovanej úprave právnych pomerov strán sporu. Pretože neboli splnené podmienky na zrušenie ani na potvrdenie rozhodnutia, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, tak ako vyplýva z výroku rozhodnutia a návrhu žalobkyne vyhovel ( ).

11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v až , ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie, nesprávne ich ale interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav.

12. Podľa a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. 1Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,

než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.

14. V konaní je nesporné, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom ochrany uzavrela 26.03.2010 so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0524459138 vo výške 95.000,00 eur s príslušenstvom, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dlžníkmi H. I. a C. I. a Slovenskou sporiteľňou a.s. v rovnaký deň. Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila proti dlžníkom nárok na zaplatenie celej zosplatnenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. , pričom v priebehu predmetného konania bola pohľadávka z pôvodného veriteľa postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021. Žalobkyňa uviedla, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu o plnenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny nástupca pôvodného veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o. začal konanie o dobrovoľnej dražbe podľa , keď jej doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 28.06.2022, pristúpil k ohodnoteniu nehnuteľností, ktorá dražba má byť realizovaná prostredníctvom dražobnej spoločnosti U9 a.s. Bratislava. Podľa oznámenia dražobníka o dražbe miesto konania 1. kola dražby sa bude realizovať na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 26.05.2023.

15. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom neodkladného opatrenia, ktorým sa upravujú pomery do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu, aby mohol spor začať, alebo v už začatom konaní nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť súdneho konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný, než akademický alebo nútene nerealizovateľný výsledok sporu (i), alebo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo zhoršovanie právnej pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu (ii) alebo vylúčiť vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy (iii; por. C., H., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o., 1997, str. 87).

16. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy žalobkyňou tvrdené a preukazované skutočnosti, ktoré majú bezprostredný dopad na existenciu dôvodov osvedčujúcich ohrozenie práv i naliehavú potrebu na úprave právnych pomerov sporových strán. Je potrebné rozlišovať účelovú obranu záložného dlžníka založenú na všeobecných tvrdeniach o neprípustnosti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, od hájenie práv záložného dlžníka proti subjektu, u ktorého záložný dlžník uvedením konkrétne preskúmateľných skutočností osvedčil, že tomuto subjektu nepatrí právo záložného veriteľa, resp. nie sú splnené iné zákonné podmienky uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Správne konštatovanie súdu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje výsledok súdneho sporu vo veci samej, neznamená možnosť prehliadnuť okolnosti vyplývajúce zo súdneho konania vo veci samej, ktoré osvedčujú, že hrozí neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

17. Z dôvodu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho zrýchlený charakter spravidla chýba úplnosť skutkových zistení, ktoré sú nevyhnuté pre konečné rozhodnutie, súd zohľadňuje len mieru osvedčenia nároku. Je preto nevyhnuté diferencovať medzi potrebou osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a preukázaním existencie chráneného práva, čo je nevyhnutné pre úspech žalobcu až v konaní o veci samej. Nie je preto rozhodujúce, či rozhodnutie súdu alebo iného orgánu (pokiaľ sa nejedná o celkom zjavný pakt), ktorým navrhovateľ preukazuje existenciu dôvodov pre poskytnutie neodkladnej súdnej ochrany je právoplatné, ale to, či toto rozhodnutie potvrdzuje navrhovateľom uvádzané skutočnosti o neoprávnenom zásahu do jeho práv. Podľa o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby môže byť len vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, či iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Pretože v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veci sp. zn. zo dňa 28.09.2022, súd konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, premlčanie nároku i nesplatnosť záväzku, žalobkyňa na účely konania o neodkladnom opatrení osvedčila absenciu splnenia podmienok

podľa , teda existenciu dôvodov zakladajúcich možnú nezákonnosť dobrovoľnej dražby jej majetku. Uvedené skutočnosti preto odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia obmedzujúceho právo žalovaného ako veriteľa dosiahnuť uspokojenie dlhu zo spotrebného úveru bez súdneho rozhodnutia. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do postavenia žalovaného, lebo právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu nestráca. Ak bude v konaní vo veci samej preukázané, že je oprávneným veriteľom, bude môcť svoju pohľadávku uspokojiť z majetku žalobkyne na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu žalobkyne vyhovel.

18. Výsledok sporu v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves , bude mať vplyv na právne postavenie žalobkyne ako záložného dlžníka, aj keď nie je stranou sporu v uvedenom konaní. Pretože žalobkyňa nie je sporovou stranou konania , toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia má vo vzťahu medzi stranami sporu povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, z ktorých dôvodov bolo rozhodnuté tiež o náhrade trov konania. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto v súlade s rozhodoval aj o náhrade trov celého konania, ktoré podľa priznal v celom rozsahu procesne úspešnej žalobkyni.

19. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).