Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/84/2013

Uznesenie

31tarína Palovičovávenia:Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45869464, zastúpený AK verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej: D. T., bývajúca vo A. nad D., O.. L. XX/XX, o vymoženie 294,51 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -13 zo dňa 04.04.2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.3.2013, doručenú súdu dňa 22.3.2013.

V dôvodoch tohto uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia sumy 294,51 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 05.1.2012 sp. zn. IBB12100164, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2012 a vykonateľnosť dňa 26.2.2012. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 294,51 eur, úrok vo výške 23% ročne z uvedenej sumy od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 294,51 eur od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 96,58 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.7.2010 vo výške 56,54 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 34,07 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorú táto riadne a včas neplnila. V odôvodení sa ďalej uvádzalo, že účastníci sa zmluvou o úvere dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s.. Oprávnený predložil vec pred tento rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a rozhodol. Ďalej súd citoval ustanovenia Exekučného poriadku, ust. Exekučného poriadku, ust. , o spotrebiteľských úveroch, ust. , , ust. , , ust. , ust. , ďalej čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS, čl. 2, 3 ods.1, 3 tejto Smernice, prílohu Smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora ES vo veci C-240/98, C-168/05, C-243/08. Súd ďalej preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ust. Exekučného poriadku, pričom zistil, že predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu

spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na a nasl. a na znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom na to, že predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupoval opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy, najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných obchodným podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, keď síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko bolo možné predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie a právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká ja stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd bol povinný vykonať predmetné ustanovenia Smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou Smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého ma dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolaný predchodcom oprávneného. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odobratá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. a tiež Smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve bolo neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ust. a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov vyplývajúcich z ust. , a podľa a navrhol toto rozhodnutie zmeniť a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie pokiaľ ide o dôvod uvedený v . Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde tu o žiadny nebankový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dohodnutá na základe splnenia zákonnej povinnosti banky, a ako táka nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku nevynímajúc zreteľ na zásadu zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Povinná sa vo veci nevyjadrila.

Odvolací súd podľa v spojení s prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Oprávnený v odvolaní namietal to, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Táto námietka je dôvodná a to s poukazom na tú okolnosť, že oprávnený, ktorý navrhne vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu vydaného v jeho prospech v predchádzajúcom konaní v zásade vychádza z toho, že doteraz vykonané dokazovanie v podstate preukázalo pravdivosť jeho skutkových tvrdení, ak ich aj nepreukázalo, tak aspoň ustálilo iný skutkový stav, z ktorých však jeho uplatnený nárok vyplynul rovnako ako z ním tvrdeného skutkového stavu. S týmto očakávaním, ktoré možno považovať za legitímne, oprávnený vstupuje do exekučného konania. Oprávnený preto spravidla nepredpokladá zmenu skutkového stavu, ktorý vyplýva z exekučného titulu a z ktorého podľa exekučného titulu vyplýva jeho nárok, v dôsledku čoho nevyvíja ani procesnú aktivitu v tomto smere. Oprávnený logicky očakáva, že predmetom exekučného konania bude totožná vec, ktorá už bola predmetom konania, ktoré vyústilo do vydania exekučného titulu. Vykonávaním dôkazov v exekučnom konaní hoc aj tých, ktoré už boli predtým vykonané v tomto konaní a následnou zmenou skutkového stavu, z ktorého exekučný súd vychádza pri rozhodovaní podľa Exekučného poriadku v porovnaní so skutkovým stavom zisteným v predchádzajúcom konaní a vyplývajúcim z exekučného titulu, tak zaniká totožnosť veci v zmysle článku 48 ods. 2 SR. Naopak takýto postup exekučného súdu robí v rozsahu odchýlnych skutkových zistení z už raz prerokovanej veci novú vec, ktorej oprávnenému znova patrí právo na jej prerokovanie v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom. Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy, než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť. To platí bez ohľadu na to, či sa k ním oprávnený mal šancu vyjadriť už v predchádzajúcom konaní, pretože nové posudzovanie týchto otázok exekučným súdom sa deje v čase, keď oprávnený spravidla nemôže legitímne očakávať opätovné otváranie týchto už raz otvorených otázok. Pri ich novom otvorení musí mať účastník opätovne možnosť navrhnúť jednak dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal exekučný súd, jednak prípadné dôkazy na podporu skutkového stavu v tom smere v akom je zistený v exekučnom titule. Nesprávny postup, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú, konštantná judikatúra všeobecných súdov i právna veda zhodne považujú za odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vykonal dôkaz bez toho, aby dal oprávnenému možnosť sa k nemu vyjadriť, pričom účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je možné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka rešpektovať aj tým, že súd účastníka upovedomí a dá mu možnosť vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam, napr. aj písomne. Nenariadením pojednávania na prerokovanie žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia, k porušeniu základného práva zaručeného v nedochádza. Konanie pojednávania si nevyhnutne nevyžaduje ani požiadavka, aby bola vec prerokovaná v prítomnosti účastníka. Pojem v prítomnosti účastníka je potrebné vykladať nie doslovne, ale funkčne, teda, aby spôsob a postup konania zaručoval, že účastník bude mať možnosť vnímať postup súdu a podľa toho náležite zamerať svoju procesnú aktivitu.

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd musel podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní bude postupovať vyššie naznačeným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.