Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoE-318-2012.pdf
PDF · 72.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/318/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, Košice, IČO: 35 556 757, proti povinnému: C. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. X, O., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom v Košiciach, Hlavná 115, pod sp.zn. EX 1196/2010, o vymoženie pohľadávky vo výške 725,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 17Er/2395/2010-13, zo dňa 23.04.2011, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Uznesením Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 48,43 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O zastavení exekúcie rozhodol podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) potom, čo exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je skutočnosť, že povinný zomrel dňa 01.11.2009, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 12.11.2010.
O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na ich náhradu oprávneného, pretože tento podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol v čase podania návrhu mŕtvy, a teda nemal spôsobilosť nadobúdať práva a plniť si uložené povinnosti a takto jeho zavinenie spočíva už v samotnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodol vychádzajúc z vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, minimálnu odmenu v sume 33,19 Eur, hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky za poštovné v sume 8,60 Eur, a 20 % DPH v sume 6,64 Eur.
Spolu takto priznal odmenu vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 48,43 Eur.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol ponížiť trovy exekúcie podľa úvahy súdu. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a uviedol, že súd môže, ale nemusí v zmysle uvedeného ustanovenia uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, pričom by mal brať do úvahy konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a po ich dôkladnom zvážení rozhodnúť o priznaní, resp. nepriznaní trov exekúcie. V danom prípade došlo k nedostatočnej opatrnosti Okresného súdu Košice I, keď vydal dňa 30.12.2010 poverenie na výkon exekúcie voči nespôsobilému subjektu, čím spôsobil vznik trov exekúcie. Oprávnenému nebola známa skutočnosť, že povinný dňa 01.11.2009 zomrel, z čoho vyplýva, že oprávnený nepodal úmyselne návrh na výkon exekúcie proti nespôsobilému subjektu. Súd má na rozdiel od oprávneného k dispozícii informácie jednotlivých dedičských kancelárii. Oprávnený mal za to, že výška trov priznaná súdnej exekútorke je nadsadená s ohľadom na skutočnosť, že povinný v čase, kedy exekútorka konala vo veci už bol nebohý. Záverom poukázal na skutočnosť, že v obdobných sporoch okresné súdy rozhodujú tak, že zamietnu žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie a trovy konania vôbec nepriznávajú.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý výrok uznesenia je potrebné zmeniť.
Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti týchto výrokov (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa správne postupoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a správne uzavrel, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie proti nespôsobilému subjektu, avšak nezaoberal sa otázkou, či trovy a hotové výdavky vzniknuté súdnemu exekútorovi možno považovať za účelne vynaložené, teda bezprostredne smerujúce k vymáhaniu nároku.
V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle ust. § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov (odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času), za ktoré možno považovať iba trovy vzniknuté v súvislosti s vykonávaním úkonov bezprostredne smerujúcich k vykonaniu exekúcie (vymáhaniu pohľadávky). Vždy je preto povinnosťou súdu zvážiť aj účelnosť vynaložených trov exekúcie z hľadiska, či tieto mohli viesť k uspokojeniu, teda k vymoženiu pohľadávky oprávneného.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že všetky úkony súdneho exekútora boli vykonané v čase po smrti povinného, z ktorého dôvodu tieto nemožno považovať za účelné, pretože nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Z týchto dôvodov mu odmena za vykonané úkony nepatrí.
Smrť povinnej mal súdny exekútor možnosť zistiť z Centrálneho registra obyvateľov SR potom, čo mu bol doručený návrh na začatie exekúcie, keďže túto je možné viesť iba proti spôsobilému subjektu, a preto prvoradou povinnosťou súdneho exekútora bolo skúmať práve túto otázku (otázku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania). Po zistení, že povinný zomrel, už nemal žiadať o udelenie poverenia a nemal vykonávať žiadne ďalšie úkony, pretože tieto nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Ak v súvislosti s týmito neúčelne vykonanými úkonmi vznikli mu aj hotové výdavky, tieto tiež nemožno považovať za účelné trovy exekúcie a taktiež mu nie je možné priznať ich náhradu. Keďže súdnemu exekútorovi nepatria žiadne trovy exekúcie, nepatrí mu ani daň z pridanej hodnoty.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, neúspešnému súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli a ani nemá právo na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.