Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/318/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, Košice, IČO: 35 556 757, proti povinnému: C. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. X, O., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom v Košiciach, Hlavná 115, pod sp.zn. EX 1196/2010, o vymoženie pohľadávky vo výške 725,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. -13, zo dňa 23.04.2011, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Uznesením Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 48,43 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O zastavení exekúcie rozhodol podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) potom, čo exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je skutočnosť, že povinný zomrel dňa 01.11.2009, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 12.11.2010.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na ich náhradu oprávneného, pretože tento podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol v čase podania návrhu mŕtvy, a teda nemal spôsobilosť nadobúdať práva a plniť si uložené povinnosti a takto jeho zavinenie spočíva už v samotnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodol vychádzajúc z vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa vyhlášky, minimálnu odmenu v sume 33, Eur, hotové výdavky podľa vyhlášky za poštovné v sume 8, Eur, a % DPH v sume 6,64 Eur.

Spolu takto priznal odmenu vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 48,43 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol ponížiť trovy exekúcie podľa úvahy súdu. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku a uviedol, že súd môže, ale nemusí v zmysle uvedeného ustanovenia uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, pričom by mal brať do úvahy konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a po ich dôkladnom zvážení rozhodnúť o priznaní, resp. nepriznaní trov exekúcie. V danom prípade došlo k nedostatočnej opatrnosti Okresného súdu Košice I, keď vydal dňa 30.12.2010 poverenie na výkon exekúcie voči nespôsobilému subjektu, čím spôsobil vznik trov exekúcie. Oprávnenému nebola známa skutočnosť, že povinný dňa 01.11.2009 zomrel, z čoho vyplýva, že oprávnený nepodal úmyselne návrh na výkon exekúcie proti nespôsobilému subjektu. Súd má na rozdiel od oprávneného k dispozícii informácie jednotlivých dedičských kancelárii. Oprávnený mal za to, že výška trov priznaná súdnej exekútorke je nadsadená s ohľadom na skutočnosť, že povinný v čase, kedy exekútorka konala vo veci už bol nebohý. Záverom poukázal na skutočnosť, že v obdobných sporoch okresné súdy rozhodujú tak, že zamietnu žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie a trovy konania vôbec nepriznávajú.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý výrok uznesenia je potrebné zmeniť.

Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti týchto výrokov (ust. ).

Súd prvého stupňa správne postupoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a správne uzavrel, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie proti nespôsobilému subjektu, avšak nezaoberal sa otázkou, či trovy a hotové výdavky vzniknuté súdnemu exekútorovi možno považovať za účelne vynaložené, teda bezprostredne smerujúce k vymáhaniu nároku.

V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle ust. § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov (odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času), za ktoré možno považovať iba trovy vzniknuté v súvislosti s vykonávaním úkonov bezprostredne smerujúcich k vykonaniu exekúcie (vymáhaniu pohľadávky). Vždy je preto povinnosťou súdu zvážiť aj účelnosť vynaložených trov exekúcie z hľadiska, či tieto mohli viesť k uspokojeniu, teda k vymoženiu pohľadávky oprávneného.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že všetky úkony súdneho exekútora boli vykonané v čase po smrti povinného, z ktorého dôvodu tieto nemožno považovať za účelné, pretože nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Z týchto dôvodov mu odmena za vykonané úkony nepatrí.

Smrť povinnej mal súdny exekútor možnosť zistiť z Centrálneho registra obyvateľov SR potom, čo mu bol doručený návrh na začatie exekúcie, keďže túto je možné viesť iba proti spôsobilému subjektu, a preto prvoradou povinnosťou súdneho exekútora bolo skúmať práve túto otázku (otázku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania). Po zistení, že povinný zomrel, už nemal žiadať o udelenie poverenia a nemal vykonávať žiadne ďalšie úkony, pretože tieto nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Ak v súvislosti s týmito neúčelne vykonanými úkonmi vznikli mu aj hotové výdavky, tieto tiež nemožno považovať za účelné trovy exekúcie a taktiež mu nie je možné priznať ich náhradu. Keďže súdnemu exekútorovi nepatria žiadne trovy exekúcie, nepatrí mu ani daň z pridanej hodnoty.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, neúspešnému súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli a ani nemá právo na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.