Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-685-2012.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/685/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. S. N. XX, o splnenie povinnosti zo zmluvy - uloženie zriadenia vodovodnej prípojky a odberu pitnej vody z verejného vodovodu, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému k domu so súpisným číslom XX stojacom na parcele CKN číslo XXX, evidovanom na LV číslo XXX k. ú. Č. S. N., okres W. S. N., zriadiť vodovodnú prípojku k verejnému vodovodu v obci Č. S. N. na vlastné náklady v zmysle zákona číslo 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu na plnenie a následne je povinný odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu a taktiež sa domáhal aj úhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v rámci projektu „Vranov - pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa“ v celkovej hodnote 42.525.800,- eur sa stal prevádzkovateľom verejného vodovodu v obci Č. S. N. a ešte pred začatím stavby (s ohľadom na jej rozsiahlosť a finančnú náročnosť - predmetom projektu bola okrem iného rekonštrukcia a výstavba obecných vodovodných sietí vodárenskej sústavy v meste Vranov a jeho priľahlých mestských častí a v obciach Vechec, Davidov, Sačurov, Zámutov, Čaklov, Rudlov, Soľ, Čierne nad Topľou, Skrabské, Bystré) oslovilo obyvateľov obce s cieľom zistiť ich záujem o napojenie sa na verejný vodovod, ktorý plánoval vybudovať. Obyvatelia o vybudovanie vodovodu prejavili záujem, z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol vybudovať tento vodovod a s týmto cieľom uzavrel so žalovaným (ako aj s ostatnými obyvateľmi obce) zmluvu o budúcej zmluve. Žalobca a žalovaný podľa žalobcu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal po začatí prevádzkovania verejného vodovodu v lehote do 90 dní odo dňa písomnej výzvy žalobcu zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady. Následne sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu s tým, že bude odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Keďže žalovaný bezdôvodne odmieta splniť povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej zmluve a žalobca má záujem mu pitnú vodu dodávať vzhľadom k tomu, že verejný vodovod je prevádzkyschopný a toho času nevyužitý, žalobca žiadal súd, aby rozhodol o povinnosti žalovaného zriadiť vodovodnú prípojku a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. K návrhu pripojil zmluvu o budúcej zmluve, výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 11. 08. 2011 ako aj výpis z listu vlastníctva číslo XXX k. ú. Č. S. N..
Žalovaný po predchádzajúcom prerušení konania tunajším súdom na základe návrhu oboch účastníkov potom, čo súd vo veci nariadil pojednávanie zaslal súdu písomné vyjadrenie k žalobe, na ktorom trval
aj na pojednávaní. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu poukazujúc, že žalobca ešte v roku 2007 v rámci realizácie projektu tak, ako uviedol vo svojom návrhu, robil prieskum obyvateľov obce o vybudovanie verejného vodovodu v obci, ktorý nebol vykonávaný odborným zamestnancom žalobcu, ale len s občanom z obce Č., s ktorým zrejme uzatvoril dohodu o vykonaní práce. Tento žalovanému podal len základné informácie a oznámil mu, že ak chce, aby bol v obci verejný vodovod, aby podpísal túto zmluvu o budúcej zmluve, ktorá však v žiadnom prípade nie je záväzná a má len podporný charakter pre realizáciu predmetného projektu a má záujem umožniť žalobcovi získať finančné prostriedky z Európskej únie na realizáciu projektu. Vzhľadom k tomu, že mal záujem, aby sa obec zveľaďovala, aby bol vybudovaný vodovod slúžiaci obyvateľov obce, v tomto duchu túto zmluvu aj podpísal. Je pravdou, že podpísal aj Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve a to dňa 03. 12. 2013 obávajúc sa sankcií, ak by tento dodatok nepodpísal. So žalobou nesúhlasil, pretože nepredpokladal, že na vodovodnú prípojku bude musieť vynaložiť pre neho nemalé finančné prostriedky a to až okolo 1.500,- eur, naviac ak zmluva o budúcej zmluve ako aj dodatok neobsahovali žiadne predpokladané kalkulácie vynaložených nákladov a neboli poskytnuté ani ďalšie potrebné informácie tohoto druhu. Vybudovať vodovodnú prípojku mu neumožňuje kvôli finančnej náročnosti jeho finančná a sociálna situácia, keďže sa stal v dôsledku úrazu invalidným dôchodcom a nemá ani dostatok zdravia, aby sa aspoň sčasti svojpomocne podieľal na vybudovaní prípojky. Okrem toho k veci podotkol, že na základe predchádzajúcich informácií mala byť v obci vybudovaná aj verejná kanalizácia, k čomu však nedošlo a aj týmto bol tak, ako aj ostatní občania, zavedený a oklamaný.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:
Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva mimo iného z článku II. Predmet zmluvy, bodu 2., že po vydaní kolaudačného rozhodnutia na vyššie uvedený verejný vodovod resp. po začatí jeho prevádzkovania predávajúcim sa kupujúci zaväzuje do 90 dní odo dňa písomnej výzvy predávajúceho zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Zmluva je datovaná dňom 22. 06. 2007, kde na mieste predávajúceho je pečiatka Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, podpis riaditeľky závodu.
Z výzvy zo dňa 11. 08. 2011, kde ako adresát je uvedený žalovaný, vyplýva, že na základe zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, ho vyzývajú, aby do 90 dní od doručenia tejto písomnej výzvy zriadil vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne so spoločnosťou žalobcu uzatvoril zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu s tým, že poukazujú na zmluvu o budúcej zmluve a uviedli, čo má k podaniu žiadosti pripojiť s tým, že ho upozornili, že v prípade nesplnenia si záväzkov žalovaným pristúpia k vymáhaniu súdnou cestou.
V zmysle žalobcom predloženého výpisu z LV číslo XXX k. ú. Č. vyplýva, že je tam zapísaná parcela číslo XX - dom bez pozemku na parcele číslo XXX, kde ako výlučný vlastník je dvakrát po 1 tohto rodinného domu zapísaný žalovaný.
Výpis ohľadne parcely číslo XXX, na ktorej je postavený dom, žalobcom predložený nebol.
Podľa § 50a OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. V prípade, že do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej strany a tým vznikne medzi subjektmi zmluva. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená
doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve.
Zákon ustanovuje podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve. Ide o tieto podmienky: a) zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne (§50a ods. 1 OZ), b) zmluva musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu (§50a ods. 1 OZ), c) v zmluve musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená budúca zmluva (§50a ods. 2 OZ), d) v zmluve musia byť dohodnuté všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy (§ 50a ods. 1 OZ).
Nedostatok písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 OZ). Kontraktačná povinnosť (záväzok uzavrieť budúcu zmluvu) môže byť v zmluve o budúcej zmluve vyjadrená rôznym spôsobom; v závislosti od toho sa líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom konaní. Podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je dojednanie o dobe, do ktorej bude zmluva uzavretá. Zmluvné strany si môžu v zmluve dojednať, od ktorého momentu začína táto doba plynúť. Pokiaľ sa tak nedohodnú, platí domnienka, že táto doba začína plynúť od doby vzniku zmluvy, t. j. od uzavretia zmluvy. Bez určenia tejto doby je zmluva neplatná. Ďalším predpokladom platnosti zmluvy o budúcej zmluve je určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorá má byť v budúcnosti uzavretá. Podstatné náležitosti jednotlivých typov zmlúv vyplývajú z právnej úpravy daného zmluvného typu a bez nich by bola zmluva neplatná. Napríklad pri kúpnej zmluve musí dohoda o budúcej kúpnej zmluve obsahovať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať kúpna zmluva podľa § 588 a násl. OZ.
Súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 OZ). Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí po obsahovej stránke vyhovovať nielen ustanoveniam OZ ale i katastrálnym predpisom. Čo sa však týka zmluvy o budúcej zmluve, stačí, aby bol predmet tejto zmluvy označený tak, aby nebol zameniteľný s iným predmetom.
Obsah budúcej zmluvy bude tvoriť súčasť petitu žaloby. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť formulovaný rôznym spôsobom a dokonca pre každého účastníka zmluvy odlišne; v závislosti od toho sa potom líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu byť uplatňované v súdnom konaní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd v danom prípade za preukázané, že listinný dôkaz predložený žalobcom označený ako zmluva o budúcej zmluve nespĺňa podstatné náležitosti nevyhnutné k tomu, aby mohol byť považovaný za zmluvu o budúcej zmluve. Chýba tu uvedenie, ku ktorému rodinnému domu, na ktorej parcele a na akom liste vlastníctva zapísanom sa žalovaný označený v listinnom dôkaze ako kupujúci zaväzuje zriadiť vodovodnú prípojku. Ďalej aj pokiaľ sa týka odberu pitnej vody, chýba bližšia špecifikácia fakturácie pre vodné, aké aspoň minimálne množstvo vody sa zaväzuje žalovaný ako odberateľ odobrať, podľa čoho bude určená cena odobratej vody, teda ako sa má vykonať fakturácia vodného a na základe čoho, čo v prípade, ak za trvania zmluvného vzťahu dôjde k zmene vodného, čo je podkladom pre zaplatenie vodného a podobne (nie je uvedený ani odkaz na cenník a taktiež nie sú uvedené ani smerné čísla, ktoré by mali byť podkladom pre fakturované množstvá dodanej pitnej vody a podobne). Taktiež napríklad pri dohode o budúcej kúpnej zmluve, ako už bolo uvedené vyššie, musí byť dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktorými sú dojednania o predmete kúpy a kúpnej cene. Prípadné ďalšie dojednania medzi kupujúcim a predávajúcim majú charakter nepodstatných vedľajších náležitostí, ktoré sú zahrnuté medzi dojednané náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, viažu účastníkov a zakladajú povinnosť zahrnúť ich do budúcej zmluvy. Účastník zmluvy o budúcej zmluve nie je však povinný uzavrieť zmluvu obsahujúcu vedľajšie náležitosti, na ktoré zmluva o budúcej zmluve nepamätala. Totiž v článku II. označenom ako Predmet zmluvy, v bode 2. iba veľmi všeobecne uvádza, že
„Kupujúci sa zaväzuje do 90 dní odo dňa písomnej výzvy predávajúceho zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu.“
Žalobca sa v petite svojej žaloby snažil napraviť tieto nedostatky, čomu nasvedčuje odlišnosť petitu žaloby od obsahu listinného dôkazu označeného ako zmluva o budúcej zmluve. Súd poukazujúc, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti, ktorej sa práva týkajú, napravovať výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35OZ).
Žalobca na pojednávaní dňa 05. 12. 2013 predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody zo dňa 22. 06. 2007 uzavretej medzi ním a žalovaným, podľa ktorého sa článok II. Predmet zmluvy mení pokiaľ sa týka bodu 2. tak, že budúci kupujúci sa zaväzuje, že do 30. 06. 2013 uzatvorí s budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu na dodávku a odber pitnej vody z verejného vodovodu vybudovaného v rámci diela „Vranov - pitná voda a kanalizácia v povodí rieka Topľa“ v obci Č. S. N. a zároveň na vlastné náklady zriadi vodovodnú prípojku od už vybudovanej časti vodovodnej prípojky k rodinnému domu so súpisným číslom XX, postavenom na parcele KN-C XXX evidovanom na LV XXX k. ú. Č. S. N., okres W. S. N. a následne sa zaväzuje odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Zároveň sa doplnil článok IV. bod 3. a to tak, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy sa vzťahujú aj na právnych nástupcov zmluvných strán s tým, že tento dodatok nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Dodatok bol podpísaný žalovaným v Č. dňa 03. 12. 2012 a žalobcom v Košiciach dňa 13. 12. 2012.
Vzhľadom k vyššie uvedenému napriek Dodatku č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve súd mal za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, pretože podľa názoru súdu žalobca vzhľadom k tomu, že nemá so žalovaným uzavretú riadnu zmluvu o zriadení vodovodnej prípojky a odbere pitnej vody, iba na základe svojho tvrdenia o platnosti zmluvy o budúcej zmluve sa nemôže domáhať uloženia povinnosti žalovanému tak, ako to uviedol v petite svojej žaloby. Bolo nepochybne preukázané, že k uzavretiu hlavnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, pretože k tejto dochádza na základe akceptácie návrhu, pričom nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany po vzájomnej dohode (nie však jednostranne) od pôvodne dohodnutého obsahu budúcej zmluvy odchýlili. Ak však v dohodnutej dobe povinná strana návrh s dohodnutým obsahom na uzavretie hlavnej zmluvy neprijme, môže sa oprávnená strana domáhať svojho práva na súde. Žalobou môže žiadať, aby súd svojím rozhodnutím nahradil chýbajúci prejav povinnej strany, teda v danom prípade žalovaného tak, ako to má na mysli ustanovenie § 161 ods. 3 OSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. V takomto prípade obsah budúcej zmluvy bude obsiahnutý v žalobnom petite alebo pripojený návrh zmluvy bude súčasťou žaloby a potom aj súčasťou rozhodnutia súdu.
Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že ak aj žalobca tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je platná, mal sa v danom prípade v petite svojej žaloby domáhať nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, čo však neurobil, ale priamo sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zriadiť vodovodnú prípojku ako aj odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Podľa názoru súdu by sa takéhoto petitu mohol domáhať až potom, ak by mal riadnu zmluvu uzavretú so žalovaným alebo v prípade, ak žalovaný odmietne uzavrieť riadnu zmluvu, musí mať právoplatný rozsudok súdu nahradzujúci prejav vôle žalovaného pokiaľ sa týka riadnej zmluvy o zriadení vodovodnej prípojky a odoberaní pitnej vody z verejného vodovodu.
Z uvedených dôvodov súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.
Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak zriekol sa práva na náhradu trov konania, preto mu tieto priznané neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.