Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Er/1160/2001

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Dolný Kubín, Aleja Slobody č. 1878, Dolný Kubín ako právny nástupca Národného úradu práce, Okresný úrad práce, so sídlom v Dolnom Kubíne, Námestie slobody č. 2, proti povinnému: Požiarna ochrana - DŽUBEK, spol. s r. o., naposledy so sídlom v Krivej, Ilieš 164, IČO: 36 378 780 (vymazaný z obchodného registra dňom 01.03.2013 - ex offo výmaz), v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 831,57 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi vo výške 21,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 25.10.2013 na tunajší súd osobne podal súdny exekútor podanie označené ako „č - návrh na zastavenie exekúcie“. Z predmetného podania vyplýva, že súdny exekútor podáva podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a to z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si tiež uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením vo výške 45,68 eur. Uvedené trovy žiadal súdny exekútor priznať v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.03.2007, sp.zn. , sp.zn zo dňa 19.01.2012.

Súd má z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 11002/L preukázané, že dňom 01.03.2013 došlo k výmazu povinného - Požiarna ochrana - DŽUBEK, spol. s r. o., naposledy so sídlom v Krivej, Ilieš 164, IČO: 36 378 780, z obchodného registra, a to na základe uznesenia a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. -49 zo dňa 16.10.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť Požiarna ochrana - DŽUBEK, spol. s r. o., zrušená bez likvidácie. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti Požiarna ochrana - DŽUBEK, spol. s r. o., bola skutočnosť, že táto nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ust. § 68 ods. 9 Obch. zákonníka).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa prvá veta - (ďalej už len „“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 01.03.2013 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný Požiarna ochrana - DŽUBEK, spol. s r. o., zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Aj keď v Exekučnom poriadku účinnom do 31.01.2002 absentuje ustanovenie, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas exekučného konania stratí právnu subjektivitu, súd musí pri rozhodovaní dbať, na to aby nebolo porušené právo súdneho exekútora vlastniť majetok, na čo poukazuje nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 17.12.2004: „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“ Podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v tomto exekučnom konaní v prospech oprávneného preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza „každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“

V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, zomrel nezanechajúc žiadny majetok, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnosti súd nesmie medzeru v právnej úprave vykladať v neprospech účastníka (v tomto prípade súdneho exekútora), ktorého garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 203 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi.

Súd sa následne zaoberal uplatnenou výškou trov exekúcie. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené v celkovej sume 45,68 eur.

Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „“).

Podľa , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa , základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eur (100 Sk).

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdom priznané trovy pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa , vo výške 6, eur (výzva na poskytnutie súčinnosti - 30 min., t.j. 1 začatá hodina), z odmeny súdneho exekútora podľa , a , a vo výške 9, eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), ďalej z náhrady hotových výdavkov podľa

vo výške 1,86 eur (poštovné) a 20 % DPH z odmeny, teda vo výške 3,32 eur (súd mal podľa priloženej fotokópie Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH od 19.02.2009).

Súd zároveň pri posudzovaní odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti prihliadal aj na to, či nejde o duplicitne uplatnenú náhradu. Teda v súvislosti s úkonom „upovedomenie o začatí exekúcie“ neprislúcha exekútorovi odmena podľa , ak už bola za tento úkon súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena podľa , v spojení s paušálnou sumou vo výške 3, eur. Keďže si súdny exekútor túto paušálnu odmenu skutočne uplatnil, nemá už nárok aj na časovú odmenu, keďže odmena by za tento úkon bola priznaná duplicitne. Preto súd súdnemu exekútorovi za tento úkon časovú odmenu už nepriznal. Obdobne súd postupoval aj pri úkone vyúčtovanom pod označením „príkaz na začatie exekúcie - L.“, keďže za tento úkon súd súdnemu exekútorovi už priznal odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver k tejto otázke uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska .

V zmysle ustanovenia platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za úkon exekučnej činnosti úkon označený ako „zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie“, a preto zaň časovú odmenu nepriznal.

Súd zároveň posudzoval či úkony, za ktoré súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu, bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdnym exekútorom uplatnený úkon označený ako „návrh na zastavenie a vyúčtovanie“ nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, takže podľa posúdenia súdu neprináleží súdnemu exekútorovi odmena za takto uplatnený úkon, a preto zaň časovú odmenu nepriznal.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 21,78 eur (6,64 eur + 9,96 eur + 1,86 eur + 3,32 eur), ktorú má povinnosť oprávnený uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é ( ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.