Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-437-2013.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/437/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX L. N. pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.754,93 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 10835/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/453/2013-14 zo dňa 9. októbra 2013 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/453/2013-14 zo dňa 9. októbra 2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 17.06.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod č.k. SR 05385/12 zo dňa 27.11.2012. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.03.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu
Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia Dohody, ale aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odkazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES okresný súd ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak, ako to vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ustanovuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Medzi takúto neprijateľnú podmienku od 01.01.2008 patrí aj prípad, kedy sa od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požadovalo, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a skúmal, či rozhodcovská doložka nespôsobuje v rámci podmienok štandardnej zmluvy hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd uviedol, že dohoda je v danom prípade pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ z uvedených dôvodov nemal v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa zo zmluvnými podmienkami oboznámiť, a teda ani žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah.
Súd považoval rozhodcovskú doložku, ktorú obsahujú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, prehlásené zmluvnými stranami za nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, nielen za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS v spojení s Prílohou bod 1 písm. q) smernice výslovne neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná a spotrebiteľa nezväzuje. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní vyjadril názor, že pokiaľ exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky z úradnej moci (ex offo), konal mimo rozsahu svojej právomoci, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, čím sú zároveň dané aj hranice právomoci exekučného súdu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002.
Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 cit. rozhodnutia nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok). Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere, v ktorej bol dlžník spotrebiteľom uzavretá pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Postupom a rozhodovaním exekučného súdu v tomto prípade dochádza podľa oprávneného k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýmto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 26.09.2011 pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 05385/12 zo dňa 27.11.2012 vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou N. N., a.s. a povinným dňa 23.03.2007 a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011. Oprávnený a povinný si v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 21.12.2011 v čl. 4 dohodli rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktorý vzniknú z Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákona č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z dohody
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom a účinnom 17.06.2013 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 23.03.2007 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase dojednania rozhodcovskej doložky, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
Odvolací súd v súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom nielen na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacia námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však vznik nového záväzkového vzťahu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou N. N., a.s. a povinným dňa 23.03.2007 a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o splátkovom úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, zo zmluvy pritom nevyplýva, že pri jej uzatváraní povinný bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v čl. 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011 je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ju odmietnuť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Oprávnený bol pri uzatváraní Dohody podnikateľom, ktorý obsah dohody na predtlačenom formuláry vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.