Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/78/2013

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : J. S. O., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - Z.. P. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XX, D. Y., zastúpenej advokátkou : JUDr. Darina Jelínková, so sídlom Janotova 14, Bratislava a otec - Ľ. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. XX, D. Y., zastúpeného advokátom : Mgr. Martin Majerčík, so sídlom Krajinská 30, Bratislava o návrhu otca maloletého dieťaťa o zníženie výživného takto

rozhodol:

Okresný súd Dunajská Streda vyhlasuje, že v danej veci nemá právomoc a konanie vo veci zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 01.07.2013 domáhal na tunajšom súde o zníženie výživného na maloleté dieťa.

Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa ( č. l. 23 a 51 ) vyplýva, že maloleté dieťa žije od februára 2009 v Maďarsku, kde chodí aj do školy v Budapešti. Neovláda jazyk slovenský. Venuje sa tam krúžkom a športu. Ona taktiež žije a pracuje v Maďarsku. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je tak v Maďarsku. Preto navrhla, aby tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodovať.

Otec maloletého dieťaťa uviedol ( č. l. 63 ), že matka podala už predtým návrh na zvýšenie výživného ( v konaní ) na tunajšom súde, čím sama uznala právomoc tunajšieho súdu a to aj napriek tomu, že s maloletým dieťaťom žila s maloletým v Budapešti. Uviedol, že matka aj maloletý sú občanmi SR. Trvalé bydlisko majú v Mliečanoch. Ich súčasný pobyt v Maďarsku je len dočasný.

Následne matka opakovane navrhla konanie pre nedostatok právomoci zastaviť ( č.l. 86 ).

Podľa čl. 7/ SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty ES a EÚ majú prednosť pred zákonmi SR.

Podľa ust. / kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).

-2-

Podľa ust. / ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa čl. 1 ods. 1/ Nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18.12.2008 v znení korigenda ( Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. januára 2009 a Úradný vestník Európskej únie L 131/26 zo dňa 18.05.2011 ) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Podľa čl. 3 písm. a/ Nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18.12.2008 v znení korigenda ( Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. januára 2009 a Úradný vestník Európskej únie L 131/26 zo dňa 18.05.2011 ) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu ( pôvodne bolo uvedené povinného ).

Podľa čl. 3 písm. b/ Nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18.12.2008 v znení korigenda ( Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. januára 2009 a Úradný vestník Európskej únie L 131/26 zo dňa 18.05.2011 ) ) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa čl. 10/ Nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18.12.2008 v znení korigenda ( Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. januára 2009 a Úradný vestník Európskej únie L 131/26 zo dňa 18.05.2011 ) ) ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťaťa a jeho obaja rodičia majú štátnu príslušnosť Slovenskej republiky. Otec býva na území Slovenskej republiky. Matka maloletého dieťaťa a tiež maloleté dieťa, ktoré bolo právoplatným rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky, bývajú už od februára 2009 v Budapešti, v Maďarskej republike. Maloleté dieťa tam chodí aj do základnej školy. Matka tam pracuje a žije aj s maloletým. Je to už viac ako 4 a polroka. Ako vyplýva z obsahu doterajších rozhodnutí, o zmene pobytu maloletého dieťaťa otec maloletého dieťaťa vedel od počiatku, teda od februára 2009. Nemožno tvrdiť, že by išlo o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, pretože uplynula už zákonom daná ročná lehota, v ktorej bolo možné neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie riešiť žiadosťou o návrat, ale nestalo sa tak. Maloleté dieťa takto medzičasom získalo obvyklý pobyt na území Maďarskej republiky, má teda obvyklý pobyt na území členského štátu. Na tomto, v dôsledku uplynutia ročnej lehoty nemení nič ani skutočnosť, že rodičia sa na zmene pobytu maloletého dieťaťa nedohodli spoločne. Nie je rozhodujúce, kde má maloleté dieťa trvalý pobyt. Je rozhodujúce kde má pobyt obvyklý. Tento má maloleté dieťa tam, kde býva prevážnu časť roka, kde chodí do školy, kde má svoju záujmovú činnosť, teda v Maďarskej republike. Z tohto dôvodu ako aj s poukazom na námietku matky maloletého dieťaťa bolo potrebné skúmať, či tunajší súd má ale nie právomoc vo veci konať. Právomoc vo veci konať, je totiž jednou z prvých podmienok konania. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k nutnosti konania zastaviť. Právomoc súdov, podľa tohto nariadenia, sa neposudzuje podľa štátnej príslušnosti, ale podľa obvyklého pobytu dieťaťa, ktorým je momentálne Maďarská republika.

Obaja rodičia maloletého dieťaťa sa odvolávali na Nariadenie Rady ( ES ) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V tomto smere je nutné uviesť, že uvedené nariadenie by bolo možné aplikovať jedine, ak by sa konalo aj o iných rodičovských právach a povinnostiach rodičov ( napr. zverení maloletého dieťaťa, alebo zmene zverenia

-3-

maloletého dieťaťa, úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom a pod ) a s tým konaním by bolo spojené aj konanie o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ( kam patrí aj návrh o zníženie výživného ). V takom prípade by bolo potrebné aplikovať vyššie uvedené nariadenie, tak ako bolo aplikované aj v súdnych konaniach, na ktoré sa matka maloletého dieťaťa odvoláva ( - úprava styku a o zmene umiestnenia maloletého dieťaťa ). V danej veci je však predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu len pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, keď návrh podal povinný rodič - otec voči maloletému dieťaťu ako oprávnenému a domáhal sa o zníženie stanovenej výšky výživného. Z tohto dôvodu sa na danú vec nevzťahuje Nariadenie Rady ( ES ) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, ale sa musí vzťahovať vyššie uvedené Nariadenie Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18.12.2008 v znení korigenda ( Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. januára 2009 ), pretože toto nariadenie sa podľa čl. 1 ods. 1/ tohto nariadenia vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, čo je aj vzťah otca ako rodiča, povinného a maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby v tejto konkrétnej veci. Pokiaľ sa týka vyššie uvedeného nariadenia, ako Slovenská republika tak aj Maďarská republika sú členskými štátmi EÚ a ako také sú viazané aj vyššie uvedeným nariadením.

Okresný súd Dunajská Streda si nemohol podľa článku čl. 3 písm. a/ ani písm. b/ nariadenia zachovať právomoc, lebo dieťa získalo ku dňu začatia konania v tejto veci obvyklý pobyt v Maďarskej republike. Podľa čl. 3 písm. a/ je právomoc daná podľa miesta obvyklého pobytu odporcu. Pôvodne bolo uvedené v preklade tohto nariadenia nesprávne - podľa obvyklého pobytu povinného ( čo by bol v danom prípade otec maloletého dieťaťa, lebo je povinný platiť výživné na maloleté dieťa ako oprávnenú osobu. ). Korigendum nariadenia hovorí o obvyklom pobyte odporcu. Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté dieťa zo strany otca. Konanie o výživnom na maloleté dieťa je konaním nesporovým, preto nemôžeme hovoriť o procesnom postavení účastníkov z tohto konania ako o navrhovateľovi ( žalobcovi ) a odporcovi ( žalovanom ). Preto neprichádza do úvahy skúmať právomoc súdu podľa čl. 3 písm. a/ nariadenia, teda podľa obvyklého pobytu odporcu ( ak by to aj prípustné bolo a postavenie maloletého dieťaťa by bolo postavením odporcu, zasa by to bol súd podľa obvyklého pobytu odporcu - dieťaťa, teda v MR ). Z tohto dôvodu tak je možné posudzovať právomoc tunajšieho súdu výlučne podľa ust. čl. 3 písm. b/ tohto nariadenia a teda podľa obvyklého pobytu oprávnenej osoby, ktorou je maloleté dieťa. Podľa čl. 2 bod 10 nariadenia je oprávnenou osobou pre účely nariadenia každý fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Maloleté dieťa, ktoré je svojou výživou odkázané na svojich rodičov aj z tohto konania je potom takouto oprávnenou osobou. Táto oprávnená osoba má obvyklý pobyt v Maďarskej republike, ako už bolo uvedené vyššie. Právomoc konať má preto príslušný súd v Maďarskej republike, v ktorom štáte má maloleté dieťa ako oprávnená osoba obvyklý pobyt. Otec tak podal návrh na súd v štáte, ktorý právomoc konať nemá a to s poukazom na ust. čl. 3 písm. b/ vyššie cit. nariadenia. Nie je možné aplikovať na toto konanie čl. 4 - voľbu súdu, pretože tento článok sa podľa jeho ods. 3/ tohto nariadenia nevzťahuje na spor o vyživovacej povinnosti na dieťa vo veku do 18 rokov. V tejto veci maloleté dieťa má totiž menej ako 18 rokov. Nie je možné založenie právomoci ani podľa čl. 5 nariadenia, pretože uvedené sa môže týkať iba konaní sporových, kde je procesné postavenie účastníkov - navrhovateľ a odporca. To však nie je prípad nesporových konaní o výživnom na maloleté deti, teda aj tento prípad. Nie je rozhodujúce, či matka v konaní o zvýšenie výživného podala návrh v roku 2010 na tunajšom súde. Tým právomoc konať v tejto veci ( o návrhu otca na zníženie výživného ) nezaložila. Z týchto dôvodov preto s poukazom na ust. čl. 10 súd vyhlásil, že na konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa nemá právomoc a konanie ako také pre nedostatok podmienok konania musel s poukazom na ust. a 104 ods. 1/ zastaviť, lebo ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.

-4-

O trovách konania rozhodol podľa ust. a , lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, pričom konanie bolo zastavené.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( / ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( / ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.