Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/125/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne I. A.L., C.. XX.X.XXXX, D. S. Q. Č..XX, t.č. B., B..V. X/XX, , proti žalovaným: v rade 1/ M. Š., C.. XX.X.XXXX, S. C. Č..XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v Martine, Kollárova 35, v rade 2/ maloletému C. A., C.. X.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, takto

rozhodol:

Maloletý C. A., C..X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Žalovaný v rade 1/ je povinný prispievať na výživu maloletého žalovaného v rade 2/ C. A. s účinnosťou od 24.5.2013 výživným v sume 70,-eur mesačne, zročných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám žalobkyne.

Dlh na výživnom za obdobie od 24.5.2013 do 31.12.2013 v sume 465,32 eur je žalovaný v rade 1/ povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur, zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalobkyni sa proti žalovanému v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.5.2013 sa žalobkyňa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhala určenia, že žalovaný v rade 1/ je biologickým otcom mal. žalovaného v rade 2/, ktorý sa jej narodil dňa X.XX.XXXX. Súčasne žiadala, aby bol maloletý žalovaný v rade 2/ zverený do jej osobnej starostlivosti a žalovaný v rade 1/, aby bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 100,- € mesačne s účinnosťou od marca 2013.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že so žalovaným v rade 1/ od apríla 2010 mala vzťah a tehotenstvo zistila v decembri 2010. Po konfliktoch so žalovaným v rade 1/ sa však s ním rozišla a napriek narodeniu dieťaťa žalovaný v rade 1/ odmietol dobrovoľne otcovstvo k mal. žalovanému v rade 2/ uznať.

V priebehu konania došlo k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov a to tak žalobkyne, ako aj žalovaného v rade 1/ a to najskôr v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.10.2013 a následne aj na súdnom

pojednávaní dňa 24.10.2013 k uznaniu otcovstva žalovaným v rade 1/ k mal. žalovanému v rade 2/. V dôsledku tejto skutočnosti súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 24.10.2013 konanie o určení otcovstva k mal. C. A., C.. X.XX.XXXX matky - žalobkyne I. A. zastavil a to v zmysle ustanovenia a ďalej pokračoval v konaní o určenie rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, teda v konaní o výchove a výžive maloletého dieťa, ktoré bolo v zmysle so zákona spojené s konaním o určenie otcovstva k mal.dieťaťu.

V rámci dokazovania, vykonaného v tomto konaní súd vypočul obidvoch účastníkov konania, prečítal správu kolízneho opatrovníka mal. žalovaného v rade 2/ o prešetrení jeho výchovného prostredia a listinné dôkazy, preukazujúce životné náklady a príjmy účastníkov konania, teda žalobkyne a žalovaného v rade 1/.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ sú rodičmi maloletého žalovaného v rade 2/ C. A., ktorý sa narodil X.XX.XXXX. Súhlasným vyhlásením rodičov o uznaní otcovstva žalovaného v rade 1/ k tomuto dieťaťu bolo určené otcovstvo žalovaného v rade 1/ k maloletému dieťaťu v priebehu konania pred súdom.

Od svojho narodenia maloleté dieťa žije so svojou matkou žalobkyňou a to v domácnosti s matkou žalobkyne a bratom žalobkyne. V tejto domácnosti žije aj ďalšie dieťa žalobkyne a to mal. W. A., C.. XX.X.XXXX, ktoré má žalobkyňa zo vzťahu s iným mužom, pričom toto dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu bola jeho otcovi W. I.L., C.. XX.X.XXXX určená vo výške 70,-€ mesačne s účinnosťou od 1.3.2013. Žalobkyňa je v súčasnosti s maloletým C. na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, ktoré poberá v sume cca 250,-€ mesačne. Iný príjem žalobkyňa nemá. Svojej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti prispieva žalobkyňa sumou 100,- € na stravu, nájomné za prenajatý byt hradí plnoletý brat žalobkyne, ktorý je zamestnaný a má vyšší príjem. Nájomné je uhrádzané vo výške 600,-€ mesačne, ale s jeho refundáciou bratovi zatiaľ žalobkyňa výdavky nemá. Rodina žalobkyne takto užíva trojizbový byt. K osobným výdavkom žalobkyne patria dve životné poistky detí v poisťovni Generali, ktoré predstavujú náklad cca 40,-€ mesačne. Plienky pre mal. C. vyžadujú mesačný výdavok 20,-€ mesačne a mlieko, ktorým je dieťa prikrmované predstavuje náklad okolo 20,-€ mesačne. Inak v súvislosti so starostlivosťou o toto dieťa vznikajú len bežné výdavky na ďalšiu stravu, hygienu a podobne. Dieťa netrpí ochorením, ktoré by si vyžadovalo nákladnejšiu lekársku starostlivosť a pravidelný nákup liekov. Žalobkyňa je vlastníčkou mobilného telefónu, ale náklady na tento telefón predstavujú za kredit cca 3,-€ mesačne.

Žalovaný v rade 1/, ktorý uznal svoje otcovstvo k mal. C. A. uviedol, že do 11.6.2013, kedy sa vrátil na územie SR pracoval v Anglicku, a po odpočítaní výdavkov, ktoré mu vznikli na stravu, nájomné a cestovné z miesta bydliska do miesta zamestnania mu mesačne k dispozícií zostalo 450,- až mesačne. Výdavky žalovaného predstavovalo cca 70,-libier týždenne na nájomné za užívanie domu, ktorý mal prenajatý s kolegom, cca 40,-libier týždenne mal výdavky na nákup stravu a okolo 30,-libier týždenne precestoval pri ceste do zamestnania a späť. Mzda žalovaného v rade 1/ závisela najmä od počtu odpracovaných hodín, pretože jeho pracovný čas kolísal. V súčasnosti žalovaný v rade 1/ býva v rodinnom dome spolu so svojou matkou a dospelým bratom a jeho manželkou, ktorí sú bezdetní. Čiže rodinný dom včetne žalovaného v rade 1/ obývajú 4.dospelé osoby. Žalovaný v rade 1/ sa so svojou matkou dohodol, že jej bude prispievať sumou 120,-€ na stravu a cca sumou 20,-€ mesačne bude prispievať na svoj podiel na nákladoch na inkaso a sumou 50,-€ mesačne bude prispievať na ďalšie náklady spojené s bývaním, kam patria náklady na kúpu pece, tuhého paliva a podobne. Poplatky za komunálny odpad, ktoré žalovaný v rade 1/ platí predstavujú sumu 18,-€ mesačne. Žalovaný v rade 1/ spolu s bratom používa na cestu do zamestnania z Martina do Priekopy osobné motorové vozidlo a to z toho dôvodu, že jeho pracovný čas začína často v skorých ranných hodinách okolo 3,00 hod. rannej a vtedy nie je možné používať na presun do zamestnania MHD. Podiel žalovaného v rade 1/ na pohonných hmotách potom predstavuje náklad okolo 60,-€ mesačne. Žalovaný v rade 1/ ďalej uviedol, že má viacero pôžičiek u bánk, ale aj nebankových subjektov, pričom niektoré z nich a to tri pôžičky v SLSP spláca za žalovaného v rade 1/ jeho matka. Žalovaný v rade 1/ spláca stavebný úver, ktorý

si síce oficiálne zobrala jeho sestra, avšak peniaze z tejto pôžičky použil práve žalovaný v rade 1/ na prerábku bytu, ktorý nadobudol s manželkou vo svojom prvom manželstve, čiže tento úver za sestru spláca práve žalovaný v rade 1/ a takto spláca stavebnú pôžičku v sume 90,-€ mesačne a stavebný úver, ktorý si zobrala jeho sestra v sume 68,-€ mesačne. Súčasne spláca dlh obchodnej spoločnosti Profi Credit splátkou 50,-€ mesačne. Žalovaný mimo maloletého C. A. má tri deti z prvého manželstva s bývalou manželkou K. Š., C.. XX.X.XXXX, pričom manželstvo žalovaného v rade 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 18.2.2010 a tri maloleté deti žalovaného v rade 1/ - M. Š.I., C.. XX.XX.XXXX, D. Š., C.. X.XX.XXXX X. R. Š., C.. XX.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matke K. Š.. Žalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu týchto detí výživným v sume 100,- € na M., 83,-€ na D. a sumou 66,-€ na R.. Šlo o poslednú úpravu vyživovacej povinnosti žalovaného v rade 1/ k jeho deťom z prvého manželstva. Žalovaný v súčasnosti pracuje a to v obchodnej spoločnosti Normal s.r.o. so sídlom v Martine, kde dosiahol priemernú čistú mzdu v sume 577,24 eur mesačne. Zamestnávateľ mu však v týchto mesiacoch august až november 2013 strhol menšie sumy za chýbajúci tovar, zrejme titulom náhrady škody, za ktorú žalovaný v rade 1/ ako zamestnanec zodpovedá. Podľa vysvetlenia žalovaného v rade 1/ šlo často o tovar, ktorý žalovaný v rade 1/ pre svojho zamestnávateľa už prevzal pokazený a preto bol určený k odpisu. Takto boli žalovanému v rade 1/ v auguste strnutá suma 34,97 eur, v septembri 2013 suma 49,47 eur, v októbri 2013 sumu 31,34 eur a v novembri 2013 suma 45,16 eur.

Predtým, ako žalovaný v rade 1/ išiel pracovať do Anglicka, ukončil dohodou svoj pracovný pomer v obchodnej spoločnosti Kia Motors Slovakia s.r.o. ku dňu 26.4.2011. V tejto obchodnej spoločnosti žalovaný v rade 1/ zastával riadiacu pozíciu, avšak psychicky túto funkciu nezvládal z dôvodu tlaku, ktorý na neho vyvíjal zamestnávateľ vo vzťahu k jeho podriadeným a z toho dôvodu sa rozhodol tento pracovný pomer ukončiť. Súčasne však podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne v tomto období požiadal aj o odbornú lekársku pomoc a to v súvislosti s depresiami, ktorými v tomto období trpel.

Nároky dieťaťa a práva a povinnosti účastníkov súd posudzoval podľa ustanovení § 36 Zákona o rodine, § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.

Podľa Zákona o rodine () rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Ako bolo konštatované vyššie, žalobkyňa pôvodne podala na súd žalobu o určenie otcovstva žalovaného v rade 1/ k maloletému dieťaťu - žalovanému v rade 2/, avšak s týmto konaním zo zákona bolo spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Po zastavení konania o určenie otcovstva súd upravil len výkon rodičovských práv a povinností k maloletému C. A. a určil, ktorý z rodičov sa bude o maloleté dieťa starať a ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu.

V súlade so správou kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril výchovné prostredie dieťaťa a v tomto prostredí u matky nezistil žiadne nedostatky, v súlade so zhodným názorom rodičov maloletého dieťaťa, súd zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Žalobkyňa ako matka mal.dieťaťa sa o dieťa od narodenia starala, dieťa je zvyknuté na domácnosť, ktorú s ňou zdieľa a na jej osobu a preto nie je dôvod výchovné prostredie dieťaťa, v ktorom nedostatky zistené neboli, meniť.

Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu súd určil v zmysle ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.

Podľa Zákona o rodine (), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd aj na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkazy, o skutočnostiach hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali narušenie zásady, uvedenej v ustanovení § 77 ods.1 prvá veta Zákona o rodine, čiže že by existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ktoré by sa výživné malo priznať na čas spätne od začatia súdneho konania.

Podľa presvedčenia súdu žalobkyni nebránilo nič skôr podať predmetnú žalobu a to už potom, čo sa stretla s prvým negatívnym stanoviskom žalovaného v rade 1/ k uznaniu otcovstva maloletého C.. Keďže sa tak rozhodla urobiť až jeden a pol roka po narodení dieťaťa, podľa presvedčenia súdu nebol dôvod určovať výživné na dieťa skôr. U žalobkyne súd zohľadňoval jej nízky príjem a vyživovaciu povinnosť k dvom deťom ako aj skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. si plnila doteraz a aj v budúcnosti si bude plniť najmä osobnou starostlivosťou, ktorú dieťa vzhľadom na svoj vek vyžaduje, starostlivosťou o domácnosť, ktorú s dieťaťom vedie a prispievaním na úhradu nákladov z tejto domácnosti.

Žalovaný v rade 1/, ktorý má príjem vyšší ako žalobkyňa, avšak má aj väčší počet vyživovacích povinností bude musieť na výživu maloletého C. prispievať predovšetkým finančných príspevkami. Pri zohľadnení pomerne nízkeho príjmu žalovaného v rade 1/ a pri výške ďalších vyživovacích povinností uvádzaných vyššie súd dospel k presvedčeniu, že aj s prihliadnutím na dlhy, ktoré žalovaný v rade 1/ má, nie je v jeho silách splácať vyššie výživné než je suma 70,-€ mesačne. Práve k plateniu výživného v tejto výške súd žalovaného v rade 1/ zaviazal vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S prihliadnutím na deň podania žaloby na súd a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný v sledovanom období od podania žaloby na súd, to znamená od 24.5.2013 do konca decembra 2013, ku ktorému dátumu súd vyčísľoval dlh na výživnom zaplatil na maloletého C. len dvakrát menšiu sumu, a to sumu 15,- € v júli 2013, a sumu 30,-€ v auguste 2013, čo vyplynulo zo zhodného vyjadrenia žalobkyne a aj žalovaného v rade 1/ súd vyčíslil dlh na výživnom od 24.5.2013 do 31.12.2013, to znamená za 8 dní mesiaca máj 2013, a za mesiace jún až december 2013 v sume 510,32 eur, od ktorej potom odpočítal sumu 15,- a sumu 30,-€, ktorú žalovaný zaplatil v priebehu tohto obdobia a dospel k sume 465,32 eur. Súd žalovanému v rade 1/ umožnil dlh splácať v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku, keďže žalobkyňa uplatňovala za dieťa nárok na vyššie výživné a za dlhšie obdobie, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Žalobkyňa bola v konaní proti žalovaným v rade 1/ a 2/ prevažne úspešná, a preto by mala proti žalovanému v rade 1/ i 2/ nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalobkyňa proti žalovaným náhradu trov konania nepožadovala, súd o trovách konania rozhodol tak, že sa jej proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.