Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/193/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. X, zastúpený JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom Mlynárska 19, Košice, proti povinnému AP ANDREAS, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 28, Košice, IČO: 31 710 085, zastúpený JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 40, Košice, za vedľajšej účasti Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o zaplatenie náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 38.986,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.10.2012, č. k. -408, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch V. a VI. o povinnosti žalobcu a žalovaného zaplatiť trovy štátu a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 9.336,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; II. konanie zastavil v časti o zaplatenie 20.314,- eur; III. v prevyšujúcej časti o 9.336,- eur žalobu zamietol; IV. žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu 561,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (zo sumy 9.356,- eur); V. žalobcu zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa sumu 823,- eur podľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; VI. žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 823,- eur podľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; VII. uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 7.866,96 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 31.119,30 eur, na ktorú mu vznikol nárok v súvislosti s pracovným úrazom, ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX. V tom čase pracoval u žalovaného na základe dohody o pracovnej činnosti ako pomocný robotník v lesnej pestovateľskej činnosti. Dňa XX.XX.XXXX utrpel pracovný úraz v dôsledku odletu triesky, ktorá zasiahla jeho pravé oko, čo mu následne spôsobilo vážne nereparovateľné poškodenie zdravia v podobe straty pravého oka a jeho videnia. Za toto poškodenie mu vedľajší účastník zaplatil 1.638,12 eur, žalobca sa však domáhal zvýšenia tejto náhrady.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo znaleckých posudkov zistil, že uvedený úraz bol priamou a hlavnou príčinou straty videnia pravého oka žalobcu, nie však jedinou. Znalecká inštitúcia spracovala znalecký posudok za pomoci konzultanta z medicínskeho odboru oftalmológia, ktorý vyjadril 51% podiel pracovného úrazu na strate videnia pravého oka

žalobcu po nevyhnutnej operácii. Podľa súdu prvého stupňa tak boli preukázané základné predpoklady zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, a to vznik škody v podobe straty videnia pravého oka v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

Táto zodpovednosť žalovaného sa však znížila v dôsledku použitej liberácie o 49 %. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. a , a účinného dňa XX.XX.XXXX žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 9.336,- eur, konanie o zaplatenie 20.314,- eur v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V súvislosti s vykonaním znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy konania vo výške 1.647,- eur, ktoré pozostávajú zo znaleckej odmeny MUDr. F.. X. v sume 238,99 eur, zo znaleckej odmeny X.. W.. O. W., H.. v sume 258,96 eur, zo znaleckej odmeny Inštitútu forenzných medicínskych expertíz Bratislava v sume 676,42 eur a zo znaleckej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 Inštitútu forenzných a medicínskych expertíz Bratislava v sume 375,45 eur a Doc. MUDr. O. W., Csc. v sume 97,60 eur. Súd prvého stupňa podľa ust. na náhradu týchto trov zaviazal žalobcu vo výške 823,- eur a žalovaného vo výške 823,- eur. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 561,- eur, žalobca bol podľa oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobcu zaviazal zaplatiť na účet tohto súdu sumu 823,- eur podľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a v tomto výroku žiadal rozsudok zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne napadnutý výrok zmeniť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania štátu.

Namietal, že súd prvého stupňa v tejto časti nesprávne vec právne posúdil ( ). Uviedol, že v danej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému ako zamestnávateľovi náhradu škody z pracovného úrazu titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, kde posúdenie výšky priznanej náhrady škody vychádzalo zo znaleckého posudku. Na nákladoch, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vedením tohto konania, sa žalobca nepodieľal. Už prvý znalecký posudok MUDr. F. X. jednoznačne preukazoval priamu príčinnú súvislosť pracovného úrazu s následnou operáciou. Všetky ďalšie znalecké posudky boli vyvolané žalovaným v rámci odvolacieho konania, resp. nariadením dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uloženia povinnosti účastníkom konania nahradiť štátu vzniknuté trovy konania podľa ust.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania, pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platí namiesto účastníkov trovy konania štát, ako je tomu v ust. Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi, pričom rozhodujúci je výsledok konania. V sporovom konaní sa rozumie výsledkom konania úspech účastníka vo veci. Znamená to, že účastník, ktorému bola podľa , alebo uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania druhému účastníkovi (protistrane), je povinný nahradiť takisto trovy konania štátu. Tam, kde sa náhrada trov konania pomerne rozdelila, platia trovy konania obaja účastníci, a to podľa miery neúspechu vo veci, prípadne rovným dielom, ak bol neúspech oboch účastníkov rovnaký. Súdna prax sa pritom ustálila v názore, že pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom bolo opodstatnené (porovnaj napr. rozhodnutie NS sp. zn. ).

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ). Ak je rozhodnutie o trovách konania závislé od výsledku konania vo veci samej, musí byť obsiahnuté v rozsudku, ktorým sa konanie končí. Výnimočne - keď nemožno v dobe konečného rozhodnutia vo veci samej presne určiť výšku trov konania - môže súd v rozsudku, ktorým sa konanie končí, vysloviť, či a v akom pomere je účastník povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy konania a vyhradiť dodatočnému rozhodnutiu určenie výšky týchto trov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.09.1968, sp. zn. ).

Aj keď to odôvodňuje výsledok konania, nemožno štátu priznať náhradu trov konania proti účastníkovi, u ktorého sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa Súd je povinný aj bez žiadosti účastníka skúmať podľa hľadísk uvedených v ust. , či uňho nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to či už úplne alebo sčasti. Povinnosť nahradiť trovy konania štátu môže súd uložiť účastníkovi len vtedy, ak dospeje k záveru, že predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov uvedené v ust. nie sú splnené. Skutočnosť, že konanie, v ktorom štát platil trovy, je od súdnych poplatkov oslobodené, alebo že je účastník zo zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený, nemá na rozhodovanie o náhrade trov konania štátu žiaden vplyv.

Smerodajným pre zaviazanie účastníka na náhradu trov konania štátu je teda predovšetkým pomer jeho neúspechu vo veci a skutočnosť, či uňho nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust.

Ako však vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, tento sa ani jednou z uvedených otázok nezaoberal. Podľa posledného - VII. - výroku rozsudku si rozhodnutie o trovách konania vyčlenil na samostatné rozhodnutie a žiadnym spôsobom neurčil pomer úspechu, resp. neúspechu účastníkov vo veci. Zároveň sa nevyporiadal ani s prípadnou existenciou podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov u účastníkov konania. Navyše do sumy trov konania štátu vo výške 1.647,- eur zahrnul aj znaleckú odmenu Inštitútu forenzných medicínskych expertíz Bratislava vo výške 676,42 eur, ktorá bola podľa obsahu spisu priznaná neprávoplatným uznesením zo dňa 26.07.2012, č. k. -371, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a o tomto doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na strane druhej, opomenul zahrnúť do celkových trov konania štátu znaleckú odmenu Doc. MUDr. O. W., CSc. za účasť na pojednávaní dňa 18.03.2010 vo výške 48,96 eur priznanú právoplatným uznesením zo dňa 26.04.2010, č. k. -247.

Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti účastníkom nahradiť trovy konania štátu predčasné a neodôvodnené, resp. nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. O.s.p, pretože znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je účastníkovi odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania štátu a v tejto súvislosti aj v závislom výroku, ktorým rovnakú povinnosť uložil žalovanému a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto súd prvého stupňa v prvom rade určí výšku trov, ktoré štátu v predmetnej veci vznikli. Za týmto účelom je potrebné sa predovšetkým vyporiadať s odvolaním podaným proti uzneseniu zo dňa 26.07.2012, č. k. -371, ktorým bola Inštitútu forenzných medicínskych expertíz Bratislava priznaná znalecká odmena vo výške 676,42 eur. Vec totiž na rozhodnutie o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nebola predložená odvolaciemu súdu riadnou predkladacou správou, tak ako ju predkladá ust. v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. a ust. . Ak zákonná sudkyňa vo veci tomuto odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka postupom podľa v celom rozsahu nevyhovie, predloží vec na prejednanie odvolaciemu súdu.

Až potom, čo bude o znaleckej odmene inštitútu právoplatne rozhodnuté, súd prvého stupňa ustáli výšku trov konania štátu v predmetnej veci. Následne samostatným uznesením podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu účastníkov konania vo veci rozhodne o trovách konania týchto účastníkov, ako aj o trovách štátu podľa vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, pričom posúdi, či u účastníka, u ktorého sú dané predpoklady na znášanie trov konania, nie sú zároveň dané aj podmienky odôvodňujúce jeho oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( a ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.