Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-44-2013.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673 proti žalovanej: Y. M., W.. X.XX.XXXX, F. Č. XXX o zaplatenie 171,68 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 72,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 25.5.2012 do zaplatenia a to v mesačných splátkach 30 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 171,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.5.2012 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu Č.. E. dňa 27.12.2011 spolu s dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa a v zmysle uvedenej zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal jej mobilný telefón za akciovú cenu 1 euro.
Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 99 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné, a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v súlade so zákonom sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie zn. Huawei E367 USB modem , a to vo výške 99 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Ďalej uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla
vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná v dodatku vyhlásila, že si je vedomá, že telekomunikačné zariadenie jej je predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 100 eur v sume 99 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 72,68 eur vyfakturovaných v období od januára do marca 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 10.5.2012 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 25.5.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 72,68 eur aj nárok na zaplatenie sumy 99 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Žalovaná ponechala rozhodnutie na zváženie súdu a požiadala o možnosť úhrady v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom predmetnú zmluvu uzavrela a bolo jej poskytnuté zariadenie na užívanie internetu. Platiť žalobcovi prestala z dôvodu že s manželom sú nezamestnaní, starajú sa spoločne o tri mal. deti. Ich príjem je len 260 eur mesačne, iný príjem nemajú. Toho času bývajú u svokrovcov, ktorí im zabezpečujú bývanie aj úhradu nákladov spojených s bývaním. Je ochotná žalovanú sumu splácať v splátkach po 30 eur mesačne. Trovy konania si neuplatňuje.
Zo zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 27.12.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Internet na doma Premium za poplatok 22,99 eur mesačne.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 10.5.2012 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace január až marec 2012 v sume 72,68 eur. Na základe dodatku k zmluve
o pripojení ju vyzval aj na náhradu škody za telekomunikačné zariadenie vo výške 99 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet žalobcu najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste dňa 24.5.2012, bude nútený dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, resp. následným exekučným konaním.
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru
Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2012 na sumu 44,38 eur s dátumom splatnosti 30.1.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX . zo dňa 15.2.2012 na sumu 22,99 eur s dátumom splatnosti dňa 29.2.2012, faktúru č. XXXXXXXXX4 zo dňa 15.3.2012 na sumu 1,33 eur s dátumom splatnosti dňa 29.3.2012 a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2012 na sumu 3,98 eur s dátumom splatnosti dňa 29.3.2012.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení Č.. E. predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro.
V čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.
Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretými medzi žalobcom a žalovanou v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť , či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 99 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.
Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 ) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT ).
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 72,68 eur je opodstatnený.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády, a to vo výške 9 % ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie v pokuse o pokonávku.
Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 99 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.
Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 OZ, podľa ktorého
predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu ( výške ) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 99 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalovaná mala úspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a takto jej úspech predstavuje 58% a žalobcu 42%, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Teda žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 16%. Žalovaná však náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.