Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-453-2012.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/453/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnej: R. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XX/XX, X., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom, so sídlom v Košiciach, Čajakova 1, pod sp.zn. EX 606/2003, o vymoženie pohľadávky vo výške 2508,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 39Er/879/2003-18, zo dňa 27.09.2012, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 23,11 Eur.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením: 1) vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, Čajakova 1, 040 01 Košice a vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana pod sp. zn. Ex 606/2003 a na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39Er/879/2003, 2) poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú, Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorej túto exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie a 3) priznal pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 45,87 Eur.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že dňa 24.02.2012 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, a to z JUDr. Miroslava Zahorjana na súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú.
Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku a uviedol, že súd výzvami zo dňa 05.06.2012 a zo dňa 14.08.2012 vyzval súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k návrhu oprávneného. Súdny exekútor dňa 21.09.2012 predložil súdu prvého stupňa vyčíslenie exekučných trov vo výške 90,83 Eur, spolu s kompletným exekučným spisom, na základe čoho mal súd prvého stupňa za to, že s navrhovanou zmenou súdneho exekútora súhlasí, resp. k nej nemá výhrady. Pretože súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovieť rozhodol, tak že žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a zároveň poveril novú súdnu exekútorku vykonaním predmetnej exekúcie.
Súd prvého stupňa následne citoval ustanovenia § 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, § 3, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 2, § 25, § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a uviedol, že preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že súdnym exekútorom uplatňované položky boli vyčíslené v súlade s vyhláškou. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,87 Eur za odmenu podľa časovej špecifikácie 45 min. za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu vo výške 26,56 Eur (4 x 6,64 Eur), paušálnu sumu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného spolu vo výške 9,96 Eur (3 x 3,32 Eur), poštovné vo výške 8,35 Eur a 20 % DPH zo sumy 38,23 Eur, t.j. vo výške 7,64 Eur.
Súd prvého stupňa sa však nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa časovej špecifikácie úkonov exekučnej činnosti „spracovanie návrhu na začatie exekúcie“, „vypracovanie špecifikácie úkonov“, „vrátenie poverenia, archivácia spisu“ považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, resp. vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku, preto krátil súdnemu exekútorovi čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o 135 min. Súd tiež nepovažuje za účelne vynaložený čas 45 min. na „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“, ako aj čas 45 min. na „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, nakoľko ide o úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú v zmysle § 15 vyhlášky paušálnou sumou a je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, za úkony podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Úkony „získanie poverenia na vykonanie exekúcie„ a „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie). Úkony exekučnej činnosti „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ a „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ v sebe nesporne zahŕňajú aj ich samotné spracovanie. Preto súd prvého stupňa krátil súdnemu exekútorovi čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o ďalších 90 minút.
Súd prvého stupňa sa rovnako nestotožnil ani s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom vo výške 1,66 Eur za kancelárske potreby, pretože tieto výdavky považuje len za administratívne náklady a výdavky, ktoré má znášať súdny exekútor a ktoré sú už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je možné priznať ich duplicitne. Rovnako súd prvého stupňa nezistil, že by súdny exekútor absolvoval pracovnú cestu, resp. využil pri výkone svojej exekučnej činnosti motorové vozidlo, preto krátil náhradu použitia motorového vozidla vo výške 11,10 Eur.
Súd prvého stupňa na záver uviedol, že keďže v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie, súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku. Vzhľadom na uvedené, budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej súdnym exekútorom povereným pokračovať vo výkone exekúcie č. Ex 606/2003.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený („ďalej len odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel v celom rozsahu.
Odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že napriek skutočnosti, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ešte naviac oprávnený namieta priznanie trov za nasledovné úkony. Oprávnený namietal priznanie úkonu „vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie“, pretože tento úkon nepozná Exekučný poriadok ani vyhláška č. 288/1995 Z.z. a tento predstavuje dohodu medzi súdnym exekútorom a oprávneným o zložení preddavku. Taktiež namietal priznanie poštovného vo výške 8,35 Eur, pričom oprávnený prebral osobne na pracovisku súdneho exekútora iba upovedomenie o začatí exekúcie, žiadne iné podanie ani správu o stave nepreberal. Namietal tiež priznanie DPH z priznaného poštovného, nakoľko v zmysle ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 o DPH sú univerzálne poštové služby od dane oslobodené.
K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor ani povinný nevyjadrili.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel úplne, a preto postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vec predložil odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zmeniť.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov a náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa stanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len “vyhláška”), preto odvolací súd bez ohľadu na odvolacie dôvody je povinný preskúmať, či náhrada trov exekúcie bola priznaná opodstatnene a v správnej výške.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie účelnosti vykonaných úkonov súdneho exekútora a výšky priznanej náhrady trov exekúcie súdneho exekútora podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18. 12. 2003 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
V zmysle § 14 ods. 1 a 3 vyhlášky v uvedenom znení ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Znamená to, že na účely odmeňovania súdneho exekútora je potrebné rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony v § 15 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne, za úkony odmeňované časovou odmenou nie je možné priznať paušálnu sumu. Preto pokiaľ exekučný súd odmenu exekútora za „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, „vypracovanie príkazu na
začatie exekúcie“ a „vypracovanie exekučného príkazu“ určil časovou odmenou, nepostupoval správne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ vyhlášky v uvedenom znení ide o úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkon „vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie“ v rozsahu 3 hodiny v sume 6,64 Eur, za ktorý súd prvého stupňa priznal tzv. hodinovú odmenu, nie je činnosťou vedúcou k vymoženiu pohľadávky a ani čas vynaložený na jeho vykonanie nie je časom účelne vynaloženým na exekúciu, a preto nemohol byť priznaný v odmene súdneho exekútora. Nakoľko pri ostatných úkonoch, pri ktorých žiadal súdny exekútor priznať tzv. časovú odmenu v zmysle jeho vyúčtovania vyhodnotil súd prvého stupňa účelnosť uvedených úkonov správne, z uvedeného je potom zrejmé, že súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí v predmetnej veci tzv. časová odmena.
Odvolací súd sa stotožnil s posúdením účelnosti priznaných úkonov súdneho exekútora za úkony podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou a to za „získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie platiteľa mzdy povinného“, vo výške 3 x 3,32 Eur, t.j. 9,96 Eur, nakoľko ide o úkony, ktoré vyplývajú zo spisu, boli účelne vykonané súdnym exekútorom a sú v súlade s citovaným ustanovením § 15 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi však v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 vyhlášky v uvedenom znení patrí tiež paušálna odmena za „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, a „doručenie exekučného príkazu“ a 100,- Sk (3,32 Eur), teda spolu paušálna odmena predstavuje sumu 5 x 3,32 Eur, t.j. 16,60 Eur.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Exekútor v zmysle tohto ustanovenia požadoval náhradu poštovných a telekomunikačných výdavkov spolu v sume 8,35 Eur za doručenie piatich písomností, ktorú mu exekučný súd v plnom rozsahu (8,35 €) priznal. Odvolací súd z obsahu exekučného spisu sp. zn. Ex 606/2003 zistil, že exekútor preukázane na poštovné účelne vynaložil 2 x 40,- Sk, t.j. 2,66 Eur (zásielka adresovaná povinnej daná na prepravu dňa 09.02.2004 a zásielka adresovaná oprávnenému daná na prepravu dňa 12.02.2004), zvyšné 2 zásielky, ktorých doručenie vyplýva z exekučného spisu boli doručované formou osobného doručovania, a teda z uvedeného spôsobu doručovania nevyplývali žiadne náklady súdneho exekútora. Vynaloženie ďalších poštovných alebo telekomunikačných výdavkov z predloženého spisového materiálu nevyplýva. Preto výška preukázateľne vynaloženého poštovného je 2,66 Eur (1,33 Eur za jednu zásielku x 2), a nie 8,35 Eur priznaných súdom prvého stupňa.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Odvolací súd v súvislosti s námietkou odvolateľa na priznanie DPH aj z poštovného konštatuje, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platné a účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov (a z náhrady za stratu času) bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v posudzovanej exekučnej veci určil trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice tak, že upravenú odmenu súdneho exekútora vo výške 16,60 Eur a náhradu jeho hotových výdavkov vo výške 2,66 Eur, zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (vo výške 3,85 Eur) na sumu 23,11 Eur a v tomto zmysle zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 220 O.s.p.). Trovy exekúcie vo výške 23,11 Eur bude v ďalšom priebehu exekúcie vymáhať súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová, so sídlom v Košiciach, Hlavná 115.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ostatným účastníkom preukázateľne trovy tohto konania nevznikli, preto rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.