Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskúpenie VLK, so sídlom v Tulčíku č. 27, 082 13 okres Prešov, IČO: 313 03 862, zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. Jurajom Lukáčom, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 042 63 Košice, proti žalovanému Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. októbra 2008, sp. zn. Ei 87/08-10 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Ei 87/08-10 zo dňa 27. októbra 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12. septembra 2009 podľa , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 296,32 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného citovaného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Bratislava zo dňa 12. septembra 2008 č. IV/1 Gn 144/08-16, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že na základe príslušných ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 27. augusta 2008 voči povinnej osobe a to Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v tom zmysle, že žiadal „ o podanie informácie, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, so sídlom Tulčík 27, 082 13 okres Prešov, zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. Jurajom Lukáčom, na ktoré poukazuje Generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka vo svojom podaní adresovanom ústavnému súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júla 2008 sp. zn. IV/1 Gn 144/08-9, ktoré bolo podané ústavnému súdu vo veci sp.zn. “. Informáciu žiadal podať faxovým podaním s poukazom na ustanovenie . Rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR pod sp. zn. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12. septembra 2008 prokurátor generálnej prokuratúry nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií podanej zo dňa 27. augusta 2008. Odvolaním žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne rozhodol Generálny prokurátor rozhodnutím pod sp. zn. Ei 87/08-10 dňa 27. októbra 2008 tak, že odvolanie žalobcu zamietol.

Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva z rozporu z ustanoveniami, ktoré žalobca cituje a to konkrétne ,, až 4 a , Zákona o správnom konaní, ako aj ustanovenia až 4, . Zároveň citoval ustanovenie , ako aj ustanovenia až 7 Zákona o prokuratúre a zároveň čl. 26 ods. 1 až 5, . Podľa žalobcu žalovaný vo svojom rozhodnutí nerešpektoval vyššie citované ustanovenia , konkrétne Správneho poriadku, pretože z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v ňom absentuje označenie účastníka konania, ktorým nesporne je Lesoochranárske zoskupenie VLK a nie jeho právna zástupkyňa a poukázal na skutočnosť, že žiadateľom o informáciu je Lesoochranárske zoskupenie VLK a táto skutočnosť je nesporná zo žiadosti o informácie, ako aj z odvolania kde je jednoznačne uvedené, kto je žiadateľom. Žalovaný podľa žalobcu nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie pre účastníčku konania JUDr. Ivetu Rajtákovú, ale o žiadosti žiadateľa žalobcu a tomu musel zodpovedať aj obsah rozhodnutia vrátane označenia účastníka. Právo byť zastúpený v konaní pred orgánmi verejnej moci vyplýva z v spojení s Správneho poriadku. Okrem iného žalobca poukázal aj na iný nedostatok náležitosti rozhodnutia žalovaného a tým je absencia výroku o potvrdení rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa Správneho poriadku. Žalovaný sa totiž obmedzil len na konštatovanie o zamietnutí odvolania, čo spôsobuje neúplnosť výroku jeho napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu ďalšou vadou rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo je nedostatok a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pričom žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu poukázal na konkrétne ustanovenia správnych predpisov, ktoré mu zaručujú právo na prístup k žiadanej informácii a vnútornú protirečivosť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalovaný podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového rozhodnutia, z ktorej však nevyplýva v nijakom prípade, aký je dôvod na nesprístupnenie informácie. Podľa žalobcu žalovaný nepriamo cituje ustanovenie Zákona o prokuratúre, poukazuje na štruktúru prokuratúry, pričom však prokuratúra nie je apriórne vyňatá z pôsobnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vzhľadom na skutočnosť, že akékoľvek obmedzenia prístupu k informáciám obsiahnuté v ustanoveniach Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedzením základného práva zaručeného v , je potrebné pri aplikácií týchto obmedzení postupovať podľa a jeho jednotlivých ods. 2,3 a 4, ktoré žalobca citoval. Žalobca ďalej argumentoval tým, že ak žalovaný tvrdí, že na žiadanú informáciu sa vzťahuje obmedzenie prístupu podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je povinný so zreteľom na konkrétnu žiadanú informáciu toto nesprístupnenie zdôvodniť. Poukazovanie na štruktúru prokuratúry nie je podľa žalobcu vo vzťahu k žiadanej informácii relevantné. V závere žaloby žalobca uviedol, že tak ako vo svojom rozhodnutí povinná osoba a ani žalovaný nijako nezdôvodnili postavenie Generálnej prokuratúry ako orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej veci a to predovšetkým zo zreteľom na ustanovenie Zákona o prokuratúre. Navyše z vyjadrenia Generálneho prokurátora SR JUDr. Dobroslava Trnku adresovaného Ústavnému súdu SR zo dňa 29. júla 2008 pod sp. zn. -9 vo veci sp. zn. , nevyplýva podľa žalobcu, žeby toto podanie - žiadaná informácia bola záväzným pokynom. Žalobca považuje za krajné nepravdepodobné, žeby práve Generálny prokurátor použil na označenie záväzného pokynu vecne a miestne príslušného prokurátora označenie „iniciovať“. Podľa žalobcu postupom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu práva žalobcu na informáciu podľa , 4 , ktorých uplatňovanie alebo realizácia je zakotvená v Zákone o slobodnom prístupe k informáciám.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12. marca 2009, s tým že navrhol návrh žalobcu uplatňovaný voči Generálnej prokuratúre SR zamietnuť. Poukázal na to, že JUDr. Rajtáková v zastúpení žiadateľa Lesoochranárske zoskupenie VLK podaním zo dňa 27. augusta 2008 doručeným Generálnej prokuratúre SR 02. septembra 2008 podľa o slobodnom prístupe k informáciám žiadala o sprístupnenie informácie: „ Podanie, ktorým Generálna prokuratúra SR v mesiaci jún 2008

iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK so sídlom v Tulčíku č. 27, 082 13 okres Prešov, zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. Jurajom Lukáčom, na ktoré poukazuje Generálny prokurátor SR JUDr. Dobroslav Trnka vo svojom podaní adresovanom Ústavnému súdu SR zo dňa 29. júla 2008 sp. zn. IV/1 Gn 144/08-9, ktoré bolo podané Ústavnému súdu vo veci sp. zn. “. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala sprístupniť túto informáciu zaslaním požadovanej listiny. Žalovaný poukázal vo vyjadrení na postup, ktorý nasledoval zo strany Generálnej prokuratúry SR vo veci žiadosti žiadateľa. Zároveň citoval ustanovenie a a zdôraznil, že druhostupňové fiktívne rozhodnutie podľa citovaného zákona je preskúmateľné súdom a žaloba musí byť podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu. Podľa žalovaného žalobcovi začala plynúť lehota na podanie návrhu na súd 12. októbra 2008. Rozhodnutia tak zo dňa 12. septembra 2008, ako aj 27. októbra 2008 sú nulitné a trpia podľa žalovaného nedostatkom právneho podkladu a ako také nemožno napadnúť žalobou, ako uviedol v závere vyjadrenia. Navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Prešove pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.04.20112 pod č.k.

- 56 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. Ei 87/08-10 zo dňa 27. októbra 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12. septembra 2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa , a priznal žalobcovi trovy konania. V odvolaní voči rozsudku žalovaný poukázal na to, že krajský súd pochybil a nesprávne označil žalovaného ako “Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky” a preto bolo jeho povinnosťou odstrániť túto vadu pred tým ako vydal rozsudok v neprospech Generálnej prokuratúry SR v zmysle . Ďalej žalovaný poukázal na prerušenie ustanovenia , ustanovenia , ako aj O prokuratúre. V závere odvolania len z opatrnosti žalovaný uviedol, že napadnutému rozsudku možno vytýkať aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť pre nedostatok dôvodov, pretože sa nevysporiadal s jeho tvrdením o nulitnosti preskúmaných rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. augusta 2013 č.k. zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu z dôvodov, že v rozsudku sa krajský súd nevyporiadal s nulitnosťou rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 12. marca 2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že prvostupňový súd nedal odpoveď na otázku prečo považoval za nedôvodný záver žalovaného, že požadovanú informáciu nie je možné žiadateľovi ( žalobcovi ) poskytnúť v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informácií, čím nezdôvodnil zrušenie rozhodnutí s poukazom na ustanovenie Na základe týchto podstatných dôvodov sa stal rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v veci opätovne konal a pred tým ako rozhodol vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa s poukazom na obsah uznesenia NS SR zo dňa 22. augusta 2013 č.k. vyjadrili či súhlasia, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. S poukazom na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 31. októbra 2013 a žalobcu zo dňa 19. decembra 2013, pritom bol viazaný právny názorom NS SR uvedeným vo vyššie citovanom uznesení, ako aj dôvodmi a rozsudkom podanej žaloby v súlade s a Žalovaný nemá vedomosť, že by žalobca takýto návrh v lehote podal.

V administratívnom spise, ktorý bol predložený žalovaným je obsiahnutá žiadosť o sprístupnenie informácie žiadateľa Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom v Tulčíku č. 27, 08 13 okres Prešov, zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. Jurajom Lukáčom, adresované Generálnej prokuratúre SR zo dňa 27. augusta 2008 bola doručená 03. septembra 2008.

Súčasťou tejto žiadosti o sprístupnenie informácie je aj splnomocnenie, ktorým Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom v Tulčíku č. 27, okres Prešov, zastúpení štatutárnym zástupcom Ing. Jurajom Lukáčom splnomocňuje JUDr. Ivetu Rajtákovú, advokátku so sídlom v Košiciach na podanie žiadosti o sprístupnenie informácie v tejto veci a to v tomto konaní a v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v tomto konaní. Splnomocnenie je vydané a podpísané dňa 26. augusta 2008.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že pod sp. zn. IV. -16 zo dňa 12. septembra 2008 Generálna prokuratúra SR rozhodnutím podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( Zákon o slobode informácií ) nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 27. augusta 2008 doručenej 03. septembra 2008, žiadateľa JUDr. Ivety Rajtákovej, splnomocnenej zástupkyne Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Výrok rozhodnutia odôvodnila Generálna prokuratúra SR tým, že dňa 03. septembra 2008 jej bolo doručené podanie zo dňa 27. augusta 2008 - žiadosť o sprístupnenie informácií splnomocnenej zástupkyne Lesoochranárske zoskupenie VLK JUDr. Ivety Rajtákovej, ktorým sa domáhala sprístupnenia informácie: „podania, ktorým Generálna prokuratúra SR v mesiaci jún iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, tak ako to bolo uvedené vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. “. Trestný odbor Generálnej prokuratúry SR ( ďalej povinná osoba ) pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácii postupoval podľa podľa príkazu Generálneho prokuratúra SR zo dňa 01. januára 2007 por. č. 19/2006 na vykonanie o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých ( ), ako aj o prokuratúre. Generálna prokuratúra SR ďalej dôvodila tým, že žiadateľ podal písomnú žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorá spĺňa náležitosti ustanovenia citovaného zákona. Podľa príkazu Generálneho prokurátora SR prokuratúra na žiadosť sprístupní všetky informácie, ku ktorým nie je prístup obmedzený, každému kto o ňu požiada, a to aj bez právneho dôvodu, alebo iného dôvodu, alebo záujmu, pričom dbá o dodržanie zákonov a ostatných právnych predpisov. Zároveň povinná osoba citovala ustanovenie zákona, podľa ktorého každá povinná osoba podľa a zákona je povinná zverejniť informáciu taxatívne ustanovenú zákonom ( písm. a) až f) ). Na nepovinné zverejňovanie sa vzťahuje zákona. Ďalej dôvodila tým, že v zmysle ustanovenia povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgán, alebo orgánu činnom v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo výsledkoch konania, ak je sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Týmito osobitnými predpismi v danom prípade sú a . Zároveň poukázala na to, že ustanovenie ani ustanovenie Zákona o prokuratúre neukladajú povinnosť doručovať tieto rozhodnutia účastníkom konania, ide o opatrenia interného charakteru, ktorým sa upravuje postup konania podriadeným zložiek prokuratúry, resp. orgánov činných v trestnom konaní. V závere rozhodnutia argumentovala povinná osoba tým, že nakoľko žiadateľ nie je subjektom trestného konania, ktoré sa vedie a nie je ani oprávnený na prístup k požadovaným informáciám, dospela k záveru, že požadovanú informáciu sprístupnenia informácie - podania, ktorým Generálna prokuratúra SR v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, nie je možné žiadateľovi poskytnúť pretože prístup k týmto údajom je v zmysle a zákona obmedzený.

O odvolaní žalobcu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe, žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 27. októbra 2008 pod sp. zn. Ei 87/08-10 tak, že podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákon zamietol odvolanie žiadateľky JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky podané dňa 13. októbra 2008 proti rozhodnutiu sp. zn. IV./1 Gn 144/08 z 12. septembra 2008. Žalovaný ako povinná osoba výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žiadateľka JUDr. Iveta Rajtáková podala 27. augusta 2008 žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorou sa domáhala sprístupniť podanie Generálnej prokuratúry SR, ktorým v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, so sídlom v Tulčíku, tak ako to bolo uvedené vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. . Vo svojom podaní žalobca argumentuje tým, že nežiada informáciu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti povinnej osoby a to od vecne a miestne príslušného prokurátora, ale od orgánu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, za ktorý považuje Generálnu prokuratúru SR.

Na podklade podaného odvolania Generálny prokurátor SR preskúmal postup rozhodujúceho prokurátora a zistil že tento postupoval v súlade so zákonom a dôvodne, keď nevyhovel žiadosti žiadateľky o sprístupnenie informácie. Prokurátor rozhodujúci v prvom stupni dostatočne, zrozumiteľne a právne správne vysvetlil žiadateľke dôvody pre ktoré nemohol vyhovieť jej žiadosti s ktorou argumentáciou sa v plnom rozsahu žalovaný stotožnil. Zároveň poukázal na to, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom do pôsobnosti ktorej patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu. V rámci tejto hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov pôsobia prokuratúry vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Z toho potom vyplýva aj ustanovenie Zákona o prokuratúre, ktoré v spojitosti s ustanovením , ktoré použil prokurátor rozhodujúci v prvom stupni ako dôvod nevyhovenia sprístupnenia informácie. Odrazom hierarchického usporiadania prokuratúry je oprávnený nadriadený prokurátora a tým prokurátor Generálnej prokuratúry nesporne je, vydávať podriadenému prokurátorovi pokyny ako má postupovať v konaní pri plnení úloh. V zmysle toho je potom záver žiadateľky o tom, že generálna prokuratúra v tomto konaní nie je orgánom činným v trestnom konaní mylný a nezodpovedá zákonu. Z týchto dôvodov nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť, nakoľko prístup k týmto údajom je v zmysle citovaných predpisov a s poukazom na ustanovenie obmedzený.

Predmetom preskúmania predmetnej veci je teda opätovne rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám v zmysle príslušných ustanovení a nasledujúcich .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom a dôvodmi žaloby je súd viazaný ( ).

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o slobode informácií ), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

Ustanovenie § 11 citovaného zákona vymedzuje ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám ( okrem ochrany utajovaných skutočností, ochrany osobnosti a osobných údajov a ochrany obchodného tajomstva ).

Podľa ods. 1 citovaného ustanovenia, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, b) ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas,

d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov24) okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, e) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie, f) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, g) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa § 12 citovaného zákona, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Čo sa týka ustanovení , tieto o žiadosti, ako aj o vybavení žiadosti a vydaní rozhodnutia spolu s lehotou na vybavenie žiadosti sú obsiahnuté v ustanovení až 18 citovaného zákona.

Už z vyššie citovaných ustanovení Zákona o slobode informácií vyplýva, že o zákonom stanovenej povinnosti sprístupniť požadované informácie sú vylúčené informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorými sú napr. informácie o postupe vyšetrovania jednotlivých úkonov v trestnom konaní a podobne. O trestnom konaní informujú tieto orgány v zmysle ustanovenia , z ktorého vyplýva s poukazom na ustanovenie tohto zákona, že orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 citovaného zákona, pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona, ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo 2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.

Ako vyššie vyplýva z citovaných ustanovení , tento zákon výslovne stanovuje, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné poskytnúť informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. , ktorý v predmetnej veci osobitným predpisom je, neobsahuje všeobecný zákaz sprístupňovať informácie o rozhodnutiach. Informácie o rozhodnutí sa nesprístupnia, iba ak by išlo o utajované skutočnosti alebo iné chránené informácie vylúčené zo sprístupnenia, ktorými sú obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

Súd argumentuje tým, že žiadosť, ktorú podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne sa týkala trestného konania, resp. podnetu na trestné konanie, ktorý mal byť podaný zo strany Generálnej prokuratúry SR na konanie žalobcu práve súvisiace s činnosťou žalobcu v oblasti výkonu jeho aktivít ako Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a to konkrétne v oblasti ochrany prírody (išlo o Tichú a Kôprovú dolinu v Podbánskom v súvislosti s premnožením podkôrneho hmyzu).

Podľa názoru súdu preto informácia, ktorú požadoval žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne neobsahovala takú skutočnosť, ktorá by podliehala utajeniu s poukazom na vyššie citované ustanovenie , konkrétne ustanovenie , resp. Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne ustanovenia , na ktorý dôvod poukazoval prvostupňový správny orgán,

ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach, a ktorý dôvod bol vlastne dôvodom na neumožnenie podania informácie v súlade s predmetnou žiadosťou žalobcu. Súd poukazuje na obdobnú rozhodovaciu činnosť NS SR vo veci .

Čo sa týka dôvodnosti podanej žiadosti, ako aj povinnosti povinnej osoby tieto informácie sprístupniť zdôvodňuje aj nález Ústavného súdu pod sp. zn. vydaný dňa 02. októbra 2008, ktorým Ústavný súd SR rozhodol o tom, že Generálna prokuratúra SR v konaní vedenom pod sp.zn. IV/1 Gn 144/08 porušila základné právo Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa . Zároveň týmto nálezom bolo Generálnej prokuratúre SR zakázané pokračovať v porušovaní označovaného základného práva žalobcu. V odôvodnení samotného nálezu je okrem iného práve zdôraznený nezákonný postup orgánov činných v konaní v zmysle trestného oznámenia, predmetom ktorého bola ťažba dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá dolina a Kôprova dolina vo Vysokých Tatrách. Týmto konaním dochádzalo k porušovaniu o ochrane krajiny a prírody v znení neskorších predpisov tým, že ťažba sa vykonávala bez súhlasu na zásah do biotopov, bez výnimky z ochrany druhov a bez posúdenia vplyvu ťažby na životné prostredie. Sťažovateľom v tejto veci bol práve žalobca zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Rajtákovou. V odôvodnení predmetného nálezu je ďalej poukázané aj na vyjadrenie Generálneho prokurátora zo dňa 22. júla 2008, doručeného Ústavnému súdu dňa 08. augusta 2008, z ktorého vyplýva že sťažnosť Občianskeho združenia VLK považuje za nedôvodnú a žiada Ústavný súd SR vysloviť, že označené základné právo sťažovateľa nebolo porušené s tým, aby bola sťažnosť zamietnutá.

Aj s poukazom na obsah uvedeného nálezu Ústavného súdu pod sp. zn. bolo preukázané, že obsahom informácií, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti s podaným trestným konaním, resp. oznámením v predmetnej veci zo strany Generálnej prokuratúry SR týkajú sa výlučne žalobcu. Podľa písomného vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 29. marca 2012 pod sp. zn. Xv/2 Spr. 2/09-15 Generálna prokuratúra SR oznámila, že prokuratúra nevedie žiadne trestné stíhanie súvisiace s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré iniciovala Generálna prokuratúra SR v mesiaci jún 2008. Táto skutočnosť napokon preukazuje opodstatnenie žiadosti žalobcu, ktorá bola podaná na Generálnu prokuratúru SR v predmetnej veci dňa 27. augusta 2008. Pokiaľ nebolo vedené konanie proti žalobcovi, ako to uviedla Generálna prokuratúra SR vo svojom vyjadrení adresovanom Krajskému súdu v Prešove zo dňa 29. marca 2012, preto je v rozpore s logickým odôvodnením aký vlastne mala Generálna prokuratúra skutočný dôvod neposkytnutia týchto informácií. Neporušila by tým žiadne tajomstvo v zmysle , ale ani ustanovenie

Aj podľa názoru súdu išlo o sprístupnenie takej informácie, ktorá nebola vylúčená zákonom ako chránená informácia. Zároveň ani ako osobitný predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupnenia tejto informácie, pretože podanie trestného oznámenia sa malo týkať výlučne osoby žalobcu a takúto informáciu bolo možné poskytnúť žalobcovi za dodržania podmienok stanovených v .

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd nestotožnil so záverom žalovaného, ktorého výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o prístupe k informáciám považoval za nesprávny po právnej stránke a aj neodôvodnený, s poukazom na neexistenciu zákonného dôvodu nemožnosti sprístupnenia informácií.

Pokiaľ NS SR v zrušujúcom rozhodnutí argumentuje nepreskúmateľnosťou rozhodnutia krajského súdu pre nedostatok dôvodov s poukazom na , súd poukazuje na opätovne obsah judikátu Ústavného súdu SR , z ktorého jednoznačne vychádzal. Pokiaľ žalovaný argumentoval v rozhodnutí o potvrdení pôvodného rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií ohľadom podania, ktorým Generálna prokuratúra SR iniciovala trestné konania v súvislosti s aktivitami žalobcu opätovne súd zdôrazňuje, že išlo o informácie v rámci trestného konania vo veci žalobcu, ktoré iniciovala Generálna prokuratúra SR, teda správny orgán, na ktorý sa žalobca o poskytnutie informácie obrátil. Zdôvodnenie správneho orgánu, že žiadateľ nie je subjektom trestného konania, ktoré sa vedie a nie je ani oprávnený na prístup k požadovaným informáciám, teda nezodpovedali skutočnému dôvodu neposkytnutia informácie, a preto správny orgán podľa názoru súdu konal v rozpore s stanovením a svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, ak vychádzalo iba z tohto záveru ( že žiadateľ nie je subjektom trestného konania ). Pretože zo smutného stanoviska

Generálneho prokurátora SR z 29. júla 2008 vyplývajú iné skutočnosti - že žalobca takýmto subjektom trestného konania bol.

Túto skutočnosť vyvracia aj obsah nálezu ÚS SR , z ktorého nepochybne vyplýva, že Generálna prokuratúra SR sa dopustila v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 144/08 porušenia základného práva žalobcu na ochranu práva na inom orgáne SR podľa článku 46 ods. 1 SR. Podstatou tejto sťažnosti žalobcu je poukaz na nezákonný postup Generálnej prokuratúry SR vo veci porušenia základného práva žalobcu, kedy dňa 15. februára 2008 č.k. - 4 kedy posúdila podnet žalobcu ako nedôvodný a tento odložila. Týmto postupom generálnej prokuratúry došlo k porušeniu označeného základného práva podľa , nakoľko táto napriek svojmu postaveniu a úlohám nevykonala žiadne opatrenia, na ktoré je oprávnená a ktoré by viedli k odstráneniu porušenia zákonnosti a k vyvodeniu zodpovednosti za porušenie práva. Preto súd vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR z 29. júla 2008 doručené ústavnému súdu 08. augusta 2008 považuje za takú informáciu v zmysle , ktorá mala byť poskytnutá žalobcovi a zdôvodnenie správneho orgánu, že žiadateľ ( žalobca ) nebol subjektom trestného konania a preto nebolo možné poskytnúť mu tieto informácie, pretože prístup je v zmysle obmedzený nie je dôvodný. Na základe tejto základnej skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého vychádzal žalovaný a s týmto sa stotožnil, nie je odôvodnené a preto nepreskúmateľné.

Správne orgány vychádzali pri neposkytnutí informácií žalobcovi z nesprávneho právneho výkladu ustanovenia A v svojich rozhodnutiach následne neuviedli dôvody prečo informácie jednoznačne týkajúce sa žalobcu ako subjektu trestného konania, ktoré v konečnom dôsledku nebolo ukončené žiadnym meritórnym rozhodnutím žiadneho orgánu činného v trestnom konaní a ani súdu ( trestné oznámenie vo veci porušovania ochrany rastlín a živočíchov v Kôprovej a Tichej doline ), teda ustanovenie Nemohlo byť použité, nakoľko Ústavný súd SR citovaným nálezom konštatoval porušenie základného práva žalobcu práve postupom generálnej prokuratúry.

Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za preskúmateľné práve z nedostatku dôvodov z hľadiska logického, nakoľko jediný dôvod v rozhodnutiach správnych orgánov ( že žalobca nie je subjektom trestného konania ) postráda logiku a je v rozpore s obsahom nálezu Ústavného súdu SR . Súd zdôraznil aj tú skutočnosť, že samotná citácia ustanovení , ako aj , neznamená zdôvodnenie vydaného rozhodnutia správnym orgánom.

Čo sa týka nulitnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov namietanú vo vyjadrení žalovaného k žalobe touto sa v pôvodnom rozsudku súd nezaberal, pretože ju považoval a aj v súčasnosti považuje za bezpredmetnú. Vychádzal pri svojom rozhodovaní jednoznačne z dôvodov a rozsahu námietok uvádzaných v žalobe, ktorými je viazaný s poukazom na ustanovenie Pokiaľ žalovaný bol presvedčený o nulitnosti svojich rozhodnutí, resp. rozhodnutia, mal v rámci odvolacieho konania postupovať ako odvolací orgán a vydané “nulitné rozhodnutie” zrušiť. Napriek tomu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a s týmto sa v celom rozsahu stotožnil. Na margo veci súd ma za to, že rozhodnutia vydali príslušné správne orgány s právnou subjektivitou.

Krajský súd opätovne preskúmal po zrušení pôvodne vydaného rozsudku zo dňa 27. apríla 2012 č.k. - 56 napadnuté rozhodnutia podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa , , pretože vo veci bol prijatý správnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii ustanovenia a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Výklad ustanovenia zákona považoval súd v rozhodnutiach správnych orgánov za nedôvodne reštriktívny napriek neexistencii zákonného dôvodu.

O trovách súd rozhodol podľa a z dôvodu úspešnosti žalobcu priznal mu trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 03. februára 2009, ako aj trov odvolacieho konania za tieto právne úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia 15. decembra 2008 vo výške 48,63 Eur,

- podanie žaloby zo dňa 27. decembra 2008 vo výške 48,63 Eur,

- režijný paušál 2 x 6,31 Eur a 19% daň v sume 20, 88 Eur,

- podanie odvolania voči rozsudku + režijný paušál 1 x 130,16 Eur + 7,81 Eur - DPH 20% vo výške 27,89 Eur

Súd trovy konania vo výške 296,32 Eur zaviazal uhradiť žalovaného, ktorý je povinný ich zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, č.ú. XXX XXX XX/XXXX, v.s. XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd rozhodol vo veci jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.