Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-184-2013.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/184/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, o vymoženie 863,17 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 9Er/483/2011-15 zo dňa 21.08.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie proti povinnej v časti o vymoženie trov mediačného konania vo výške 175,17 Eur a v časti o vymoženie zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 175,17 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spísaním zápisnice dňa 06.06.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, sa začalo exekučné konanie o vymoženie sumy 863,17 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 01989/11 zo dňa 07.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011 a vykonateľnosť dňa 29.04.2011.
Ďalej uviedol, že súd uznesením č.k. 9Ef/483/2011-11 zo dňa 13.04.2012 exekučné konanie proti povinnej v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 863,17 Eur od 07.12.2010 do zaplatenia zastavil a následne vo zvyšku uplatneného nároku oprávneného vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 063581* dňa 11.05.2012.
Následne citoval § 57 ods. 2, 3, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, 4 písm. k) a ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu zistil, že výška istiny požadovaná oprávneným pozostáva z nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 656 Eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 32 Eur a trov mediačného konania vo výške 175,17 Eur. Dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, je čiastočne v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, pretože zaväzuje povinnú na zaplatenie trov mediačného konania a súdu nebolo zrejmé ako rozhodca dospel k sume 175,17 Eur, a preto bol exekučný titul v tejto časti nepreskúmateľný. Mal za to, že je neprimerané vyžadovať od povinnej povinné riešenie sporu mimosúdne mediáciou so široko koncipovaným zavinením pri jeho
zmarení. Keďže súd ustanovenia o trovách mediácie považoval za neplatné a nepriznal ich, nepriznal ani uplatňovaný zákonný úrok 6% z ich sumy 175,17 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že povinná podpisom zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že povinná neuhradila ani po vyzvaní žiadne platby v zmysle zmluvy o úvere, podalo Mediačné centrum prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie mediačného konania. Pokus o vyriešenie sporu mediáciou však nebol úspešný. Týmto pokusom vznikli oprávnenému trovy mediačného konania pozostávajúce z 2 úkonov právnej pomoci po 57,96 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia oprávneného, vyhotovenie návrhu na začatie mediačného konania) a poplatok za mediačné konanie vo výške 59,25 Eur, t.j. spolu vo výške 175,17 Eur. Odvolaním napadol aj druhý výrok uznesenia a zdôraznil, že daný úrok je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmenky. Bol toho názoru, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojim konaním ako prvý porušil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, sp. zn. SR 01989/11 zo dňa 07.04.2011, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 863,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 863,17 Eur od 07.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 863,17 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 263,68 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere č. 702000317 zo dňa 11.02.2010, z obsahu ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500 Eur a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 484 Eur, t. j. celkom sumu 984 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 82 Eur počnúc dňom 23.03.2010. Zmluva o úvere bola zabezpečená neúplnou zmenkou vystavenou dňa 11.02.2010, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinná povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnila, oprávnený vyplnil zmenku dňa 17.01.2011 podľa Dohody o vyplnení zmenky na sumu 863,17 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 07.12.2010, a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 24.01.2011. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 15 bola zakotvená rozhodcovská doložka podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s ., so sídlom v Bratislave.
Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok, možnosť preskúmania ktorého priamo pripúšťa osobitný právny predpis, a to zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, konkrétne v ustanovení § 45 ods. 1 a 2.
Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku zistil, že povinná bol zaviazaná okrem iného aj na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 175,17 Eur. Mediátorom podľa bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je Mediačné centrum zriadené a vedené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Ide o tú istú spoločnosť, ktorá zriadila aj Stály rozhodcovský súd, ktorý v danej veci (ako aj v mnohých ďalších) vydal rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Obe inštitúcie sídlia na jednej adrese, pričom už len vzhľadom na jedného zriaďovateľa sú určitým spôsobom prepojené. Rozhodcovský súd pritom bežne priznáva oprávnenému nároky, ktoré všeobecné súdy v rámci exekučného konania často musia krátiť, resp. ktoré všeobecné súdy nepovažujú za súladné s právom. Aj keď súd nemá presné údaje ohľadom vzniku Mediačného centra, z rozhodovacej činnosti súdu sa javí, že Mediačné centrum vzniklo krátko predtým, ako bola do formulárových zmlúv a Všeobecných podmienok oprávneného zavedená mediačná doložka, podľa ktorej mediátorom má byť práve toto centrum. V nej sa pritom priamo upravuje nesúčinnosť dlžníka, ktorý tým pádom zmaril mediačné konanie, čiže musí zaplatiť trovy mediačného konania. Podľa mediačnej doložky pritom zmariť účel mediačného konania môže aj tým, že si dlžník neprevezme zásielku od Mediačného centra. Ďalšou možnosťou je nedostavenie sa na ústne prejednanie sporu, čo pre mnohých dlžníkov môže byť problematické vzhľadom na vzdialenosť ich bydliska od Mediačného centra, ktoré má sídlo v Bratislave, alebo vzhľadom na ich zdravotný stav. Z doterajšej činnosti súdu je známe, že navrhovateľom mediačného konania je v 100% oprávnený (v prípadoch sporov z úverových zmlúv poskytovaných oprávneným). V drvivej väčšine prípadov pritom ani k samotnému mediačnému konaniu nedôjde, a to práve z dôvodu jeho zmarenia zo strany dlžníka, čiže povinného. Z tohto pohľadu sa súdu javí, že Mediačné centrum je len ďalšou inštitúciou prepojenou s rozhodcovským súdom, ktorý tieto nároky potom bez problémov prizná, tak ako to bolo v mnohých prípadoch, v ktorých si oprávnený voči fyzickým osobám, ktoré boli v omeškaní so splácaním úveru, uplatnil trovy mediačného konania rádovo od cca 150 do 300 Eur.
Oprávnený neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keďže oprávnenosť tohto nároku ani v ďalšom konaní dostatočne neodôvodnil a nijako nepreukázal, nepredložil ani jeden dôkaz o doručovaní a doručení oznámenia o začatí mediačného konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, a preto neplatný. V danom prípade išlo len o mechanické zahrnutie trov mediačného konania vo výške 175,17 Eur do vyčíslenia sumy uplatnenej oprávneným zo zmluvy o úvere. V zmysle platných procesných zásad - prejednacej zásady, zásady kontradiktórnosti a povinností zaťažujúcich navrhovateľa - povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť, súd nemohol odvolaniu oprávneného v tejto časti vyhovieť. Na základe uvedeného odvolací súd považoval za neplatný rozhodcovský rozsudok aj v časti uplatňovaného zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy trov mediačného konania (175,17 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia), a preto ani v tejto časti nemohol odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne potvrdil.
Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky Pannon GSM, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, bod 53)“.
Odvolací súd zdôrazňuje, aby sa súd prvého stupňa náležite zaoberal obsahom zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (v spise na č. l. 3) aj z hľadiska posúdenia platnosti dojednania rozhodcovskej doložky, jej písomnej formy v súlade s ust. § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.