Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/33/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I, samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci proti obvinenej W. I., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , dňa 19.12.2013 v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno f/ súd odmieta obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.08.2013, č. k. -29 a prokurátorovi vracia trestnú vec vedenú proti obvinenej W. I., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. Bratislava, Q. O. Č.G. XXXX/X, C. H. Bratislava, G. O. Č. XX O. N. W., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , ktorého sa mala dopustiť na tom základe, že dňa 04.06.2009 v čase okolo 02.12 hodiny v Bratislave na Klobučníckej ulici v osobnom motorovom vozidle značky Nissan Almera, červenej metalízy, J.D.: H.-XXXHC, neoprávnene prechovávala banku zo žiarovky obsahujúcu metamfetamín s hmotnosťou 0,018 g a koncentráciou 71,4 hmotnostného, ktorú po zastavení vozidla hliadkou Policajného zboru hodila pod sedadlo, kde sa rozbila, pričom metamfetamín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a uvedené množstvo predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pretože boli zistené závažné procesné chyby, a to porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.

odôvodnenie:

Dňa 13.08.2013 bola doručená na Okresný súd Bratislava I obžaloba na obvinenú W. I. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , a tona skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaná obžaloba bola zo strany samosudcu konajúceho súdu najskôr prezretá z hľadísk predpokladaných v , teda či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, predovšetkým či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať. Na tomto základe bolo zo strany súdu zistené, že v prípravnom konaní sa vyskytli také nedostatky a procesné chyby zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré svojou závažnosťou zásadne spochybňujú zákonnosť vykonaného prípravného konania, a to predovšetkým vo vzťahu k zárukám dotýkajúcich sa práva obvineného na obhajobu.

Preto následne po preskúmaní obžaloby dospel samosudca k záveru, že podľa obsahu obžaloby a obsahu spisu je odôvodnené rozhodnutie podľa písmeno f/ .

Podľa písmeno f/ obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Citovaným ustanovením boli oproti prechádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v písmeno e/ - v znení neskorších predpisov v podstatnej miere zúžené dôvody, pre ktoré môže súd vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie do prípravného konania, resp. odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi, a tieto dôvody sú viazané len na zistenie závažných procesných chýb, najmä porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby(obvineného v prípravnom konaní), zahŕňajúce právo tak na tzv. pasívny ako aj aktívny výkon obhajoby. Iné procesné pochybenia môžu byť dôvodom pre uvedený postup v prípade, ak svojou závažnosťou dosahujú úroveň porušenia práva na obhajobu. Pôjde o také závažné procesné chyby a nedostatky prípravného konania, ktoré spôsobujú procesnú nepoužiteľnosť zásadných (tzv. usvedčujúcich) dôkazov v konaní pred súdom. Porušenie práva na obhajobu alebo procesná nepoužiteľnosť tzv. usvedčujúcich dôkazov v konaní pred súdom má potom vplyv aj na posudzovanie dôvodnosti postavenia obvineného pred súd.

Právo obvineného na obhajobu vyplýva z (ďalej len „“), ako aj z jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v , v zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Obsah tohto práva je následne konkretizovaný v a záruky rešpektovania tohto práva vyplývajú aj z iných ustanovení , medzi ktoré patria aj jeho ustanovenia a . V tomto smere nemožno opomenúť ani článok 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „Dohovor“), v zmysle ktorého každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Z citovanej úpravy je zrejmé, že obvinený sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu sa môže zúčastňovať výsluchov svedkov, prípadne iných vyšetrovacích úkonov vykonávaných v prípravnom konaní, ktoré môžu byť použité v konaní pred súdom. Právo na obhajobu v prípravnom konaní predpokladá, že policajt oznámi obvinenému alebo jeho obhajcovi, že v konkrétny deň, na konkrétnom mieste vykoná výsluch konkrétneho svedka, na ktorom sa môže obvinený alebo obhajca následne zúčastniť (tzv. pasívny výkon obhajoby), ktoré je základom pre realizáciu aj tzv. aktívneho výkonu obhajoby, t.j. spochybnenie vypočúvaného svedka prostredníctvom kladenia otázok. Pre takýto postup je nevyhnutným predpokladom, aby výsluch svedka, ktorý je vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, bol vykonaný až po vznesení obvinenia, resp. v prípade, že k výsluchu takéhoto svedka došlo už pred vznesením obvinenia, tento zopakovať aj po tomto úkone tak, aby bolo právo obvineného na obhajobu zachované.

Z podanej obžaloby je zrejmé, že jediným svedkom, ktorého prokurátor navrhoval v danej trestnej veci vypočuť je J. T., ktorá ako člen policajnej hliadky vykonávala kontrolu osobného motorového vozidla zn. Nissan Almera, J.: H. XXXHC, počas vykonávania ktorej mal byť zistený skutok, ktorého spáchanie je obvinenej kladené za vinu.

Menovaná svedkyňa bola v prípravnom konaní vypočutá dňa 04.06.2009, teda v čase pred vznesením obvinenia W. I. (Uznesenie o vznesení obvinenia W. I. bolo povereným príslušníkom PZ vydané dňa 20.01.2010 a menovanej obvinenej bolo oznámené v deň jej výsluchu, t. j. dňa 11.02.2010). Po vznesení obvinenia k výsluchu svedkyne J. T.N. už orgány činné v trestnom konaní nepristúpili.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke 04/2010 pod číslom 30 (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 63/2009, prijaté dňa 7. decembra 2009), v ktorého bode II. veta prvá sa uvádza, že „ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup).“ V závere odôvodnenia predmetného stanoviska sa konštatuje, že „trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospelo k záveru, že odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodu porušenia práva na obhajobu, ktoré spočíva v nezopakovaní výsluchov svedkov po vznesení obvinenia je prísne individuálne a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Zachovanie princípu kontradiktórnosti v prípravnom konaní pri výsluchu svedka je podmienené charakterom úkonu, jeho povahou a významom, ako aj vzťahom obvineného, či jeho obhajcu, k vykonanému dôkazu v prípravnom konaní.“ Vo vzťahu k prejednávanej trestnej veci má rozhodujúci význam úplný záver odôvodnenia daného Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorého bol vyslovený právny názor, že „obžaloba prokurátora môže byť opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané v prípravnom konaní pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia (prípadne pred jeho oznámením), ak tieto výpovede nie sú rozhodujúcim, alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného. Existencia iných usvedčujúcich dôkazov z prípravného konania tak zabezpečuje spoľahlivý podklad pre súd na prípadné splnenie alternatív prieskumnej povinnosti v zmysle . Pri absencii takýchto dôkazov, za súčasnej existencie usvedčujúcej výpovede svedka vykonanej nekontradiktórnym spôsobom, je postup súdu spočívajúci vo vrátení veci prokurátorovi dôvodný, a to bez ohľadu na pasívny postoj obvineného v prípravnom konaní k vykonaným dôkazom.“

Z tohto hľadiska je potrebné poukázať na to, že v predmetnej trestnej veci ako jeden z rozhodujúcich dôkazov, ktorý má usvedčovať obvinenú zo spáchania žalovaného skutku, je aj znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru zo dňa 04.01.2010, č. p.: PPZ-5071/KEU-BA-EXP-2009, v ktorého závere v odpovedi na otázku pod bodom 3. sa uvádza, že predložený materiál s hmotnosťou 0,018 g, s koncentráciou 71,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 13 mg absolútneho metamfetamínu, možno považovať za jednu jednorázovú dávku s nižším obsahom drogy. Následne v odpovedi na otázku pod bodom 4. (posledná veta) sa ale uvádza, že za obvykle jednorazovú dávku sa považuje 20 - 40 mg absolútneho (100 % - ného) metamfetamínu vo forme bázy.

Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o zjavný rozpor v záveroch znaleckého posudku, keď na jednej strane sa konštatuje, že u obvinenej W. I.Y. zaistenú drogu - metamfetamín možno považovať za jednu jednorazovú dávku drogy, avšak na druhej strane uvedené množstvo (13 mg absolútneho metamfetamínu)je evidentne pod hranicou, ktorú v zmysle uvedeného znaleckého posudku možno považovať za jednu jednorazovú dávku drogy (20 - 40absolútnehometamfetamínu). Alogickosť uvedených záverov tak jednoznačne vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o správnosti a spoľahlivosti znaleckého posudku, pričom zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola vyvinutá snaha o ich odstránenie výsluchom znalca. Z hľadiska vyššie uvedeného pritom nemohli byť splnené podmienky na upustenie od výsluchu znalca postupom podľa , v zmysle ktorého v prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.

Na tomto základe preto nemožno predmetný znalecký posudok považovať za usvedčujúci dôkaz, ktorý by s ohľadom na nekontradiktórny spôsob výsluchu svedka poskytoval pre súd spoľahlivý podklad tak, ako to vo svojom Stanovisku uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Pritom za takýto usvedčujúci dôkaz nemožno považovať ani samotné priznanie obvinenej, a to práve so zreteľom na nedostatky znaleckého posudku, z ktorých vyplýva dôvodná pochybnosť o tom, či k spáchaniu trestného činu vôbec došlo.

V neposlednom rade je potrebné poukázať tiež na to, že právo obvinenej na obhajobu bolo porušené aj z hľadiska postupu podľa .

Podľa veta prvá až tretia , ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa ods. l , obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť.

Podľa o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa vykoná policajt záznam do spisu.

Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v ustanovení je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinená W. I. nebola upovedomená o možnosti záverečného preštudovania spisového materiálu s uvedením dňa, hodiny a miesta vykonania tohto úkonu. V zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu (č. l. 41) je uvedené, že obvinená bola o možnosti preštudovania spisového materiálu poučená v zápisnici o výsluchu obvineného, pričom sa práva na preštudovanie spisu výslovne vzdala. Po preskúmaní uvedenej skutočnosti dospel samosudca k záveru, že vzdanie sa práva obvinenej na záverečné preštudovanie spisového materiálu je právne neúčinné, nakoľko zo zápisnice o výsluchu obvinenej (č. l.13 - 16) je zrejmé, že k vzdaniu sa tohto práva došlo ešte pred samotným výsluchom obvinenej, pričom obvinená o možnosti záverečného preštudovania bola upovedomená iba všeobecne, bez toho, aby jej bol oznámený presný termín, čas a miesto, kedy k predmetnému záverečnému preštudovaniu spisového materiálu malo dôjsť. Zo zápisnice o výsluchu obvinenej taktiež vyplýva, že obvinená nebola vôbec poučená ani na možnosť využitia práva, ktoré jej priznáva a ktoré upravuje právo na nazeranie do spisov, čím zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k nedostatočnému splneniu si poučovacej povinnosti o právach obvinenej.

V tejto súvislosti je opätovne možné poukázať na to, že otázka vzdania sa práva obvineného na záverečné preštudovanie spisového materiálu a okolností, za ktorých možno vzdanie sa tohto práva považovať za relevantné a právne účinne, bola vyriešená v Stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke 02/2011 pod číslom 21 (Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11. augusta 2009,sp. zn. ).

V právnej vete v bode I. tohto Stanoviska sa uvádza, že„obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, keď policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátene vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie a ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto vykonania tohto úkonu. Ak sa obvinený vzdal práva na preštudovanie spisu, hoci neboli splnené uvedené požiadavky zákona, vzdanie sa tohto práva obvineným je právne neúčinné.“

Z odôvodnenia tohto Stanoviska ďalej vyplýva, že „ak sa obvinený vzdal práva v čase, keď dokonca nebol ešte ani vypočutý, ide o vzdanie sa práva na preštudovanie spisu absolútne neúčinné a irelevantnosť takéhoto vyjadrenia obvineného znásobuje aj tá skutočnosť, že policajt obvinenému neoznámil dátum, čas a miesto, kedy mienil umožniť preštudovanie spisu. Obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto vykonania tohto úkonu a v okamihu, keď policajt považuje skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce...“

S právom na obhajobu úzko súvisí i právo obvineného nazerať do spisu v zmysle . Právo na prístup k spisu, ktoré je expressis verbis zakotvené v ustanovení , možno implicitne vyvodiť i z článku 6 odsek 3 písmeno b/ Dohovoru (t.j. z práva obvineného mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby), ktorý obvinenému priznáva právo mať k dispozícii na účely preukázania svojej neviny alebo zníženia trestu všetky významné skutočnosti, ktoré zozbierali alebo mohli zozbierať kompetentné orgány.

Ďalej možno poukázať na tú časť odôvodnenia daného Stanoviska, v ktorom sa uvádza, že v každom prípade treba rozlišovať všeobecné poučenie dané pri prvom kontakte - pri prvom procesnom úkone poučeným subjektom od dania možnosti na uplatnenie týchto práv, ktorou vlastne dochádza k zreálneniu (uskutočneniu) toho, čo bolo v rámci všeobecného poučenia len formálne deklarované. Pokiaľ v čase dania všeobecného poučenia nie je možné právo, na ktoré sa poučenie vzťahovalo, využiť, nemožno sa ho ani vzdať. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že tak využitie ako i vzdanie sa procesných práv je viazané k určitému okamihu a termínu. Vzdanie sa práva predtým, ako ho možno reálne uplatniť, je predčasné a tým i právne neúčinné. Vyhlásenie poučovaného subjektu, ktorým sa vzdáva práva, uplatnenie ktorého je podmienené istými skutočnosťami, ktoré nastanú niekedy neskôr, nemôže poučujúci subjekt v tomto štádiu konania ani prijať a tým sa zbaviť povinnosti, ktorá mu v súvislosti s umožnením uplatnenia tohto práva vzniká. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani prípadná snaha o zrýchlenie trestného stíhania nemôže byť na ujmu uplatnenia práv obvineného, či iného subjektu trestného konania.

Uvedené právne závery sú takmer v plnej miere použiteľné aj na posudzovanú trestnú vec obvinenej W. I.. Aj keď samotný výsluch obvinenej nebol v danej veci vykonaný na samom začiatku jej trestného stíhania a nebol ani jedným z prvých (vyšetrovacích) úkonov v tejto trestnej veci, je nepochybné, že všetky podmienky na účinné vzdania sa práva obvinenej na záverečné preštudovanie spisového materiálu tak, ako to bolo uvedené vyššie, splnené neboli. Vzhľadom na zásadné nedostatky vzťahujúce sa k poučeniu o práve a možnosti záverečného preštudovania spisového materiálu (všeobecné poučenie bez uvedenia dňa, času a miesta vykonania tohto úkonu za súčasnej absencie splnenia si poučovacej povinnosti o práve vyplývajúcej pre obvinenú z ) a vzdania sa tohto práva obvinenou (ešte pred jej samotným výsluchom), je zrejmé, že ide o také pochybenia vzťahujúce sa k možnosti obvinenej realizovať svoje právo na obhajobu, ktoré samy osebe (teda aj bez nedostatkov týkajúcich sa výsluchu jedinej svedkyne a v kontexte chýb znaleckého posudku, ktorý mal byť ďalším usvedčujúcim dôkazom) zakladajú dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi postupom podľa písmeno f/ .

Uvedené procesné nedostatky vo svojom súhrne(spočívajúce v porušení práva na obhajobu) zákonodarca teda jednoznačne stanovil ako dôvod na daný procesný postup. Miera závažnosti porušenia práva na obhajobu nie je v takomto prípade, teda pre rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia , rozhodujúca (sama osebe je závažným porušením procesných ustanovení a ak by zákonodarca za dôvod na odmietnutie obžaloby považoval závažné, resp. zásadné porušenie práva na obhajobu, bolo by to v predmetnom ustanovení upravené tak, ako je to pri dovolacom dôvode podľa písmeno c/ ). Napriek tomu ide podľa názoru súdu o zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu v súlade so závermi, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch z vyššie uvedených stanovísk.

Záverom súd už len dodáva, že medzinárodnými zmluvami, SR a garantované právo obvineného na obhajobu je nevyhnutné dôsledne rešpektovať a na jeho dodržiavaní bezvýhradne trvať.

Úlohou orgánov činných v trestnom konaní po vrátení veci bude vykonať výsluch svedkyne J. T. s tým, že obvinená W. I. bude o výsluchu tejto svedkyne upovedomená tak, že jej bude oznámený dátum, čas, miesto a meno osoby, ktorá bude vypočúvaná. Po skončení vyšetrovania bude riadne (zákonom predpokladaným spôsobom a s uvedením dňa, času a miesta vykonania úkonu) upozornená na možnosť preštudovania spisu a podania návrhov na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na zásadné pochybnosti o správnosti a spoľahlivosti záverov znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru zo dňa 04.01.2010, č. p.: PPZ-5071/KEU-BA-EXP-2009, uvedené na inom mieste odôvodnenia tohto uznesenia, by zo strany orgánov činných v trestnom konaní malo dôjsť aj k výsluchu zodpovednej osoby (ktorá by mohla byť vypočutá k obsahu podaného znaleckého posudku) za účelom odstránenia nezrovnalostí vyplývajúcich zo znaleckého posudku, nakoľko len v takom prípade bude vôbec možné posúdiť, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvinenej W. I. pred súd.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, ktorým sa súd spravoval, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať len prokurátor a obvinený do troch dní odo dňa oznámenia/doručenia/ uznesenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok ( ).