Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/616/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. P., K. C. XX, K., zastúpeného JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti odporcovi: RW Invest s. r. o., Sliačska 10 , Bratislava, IČO: 46 044 850, zastúpenom Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, Severná 14, o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.septembra 2013, č.k. -40, v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Uznesením č.k. -40 zo dňa 26.septembra 2013 zastavil súd prvého stupňa konanie podľa s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľa na určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (uzatvorená medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom zo dňa 01.12.2011) a zmluva o zriadení záložného práva (uzatvorená medzi navrhovateľom ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom zo dňa 01.12.2011) sú neplatné. Navrhovateľovi podľa vrátil súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a s poukazom na ust. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 320, eur. Konštatoval, že ako dôvod späťvzatia navrhovateľ uviedol, že odporca mu až po podaní návrhu listom zo dňa 30.11.2012 potvrdil zánik jeho údajného záväzku a ako dôkaz priložil listinu označenú ako "Kvitancia veriteľa a záložného veriteľa o splatení pohľadávky", kde v článku II. je uvedené, že záväzok dlžníka (navrhovateľa) zanikol v plnom rozsahu, nakoľko dlžník uhradil svoj záväzok voči Spoločnosti (odporcovi ), v článku III. danej listiny bolo ďalej uvedené, že odporca ako záložný veriteľ, žiada Správu katastra hlavného mesta Bratislava o výmaz záložného práva. Poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 18.06.2013, navrhovateľ uviedol, že k uhradeniu dlhu z jeho strany došlo dňa 13.09.2012 a odporca po podaní návrhu vo veci samej už žiadnu inú sumu od neho nepožadoval. Odporca po podaní návrhu (t.j. 16.11.2012) vystavil kvitanciu datovanú k dátumu 30.11.2012 a podpísanú dňa 12.12.2012, v ktorej potvrdil, že navrhovateľ mu uhradil svoj záväzok.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nemal zákonný dôvod priznať navrhovateľovi trovy súdneho konania, pretože nebolo preukázané, že by návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný oprávnene a že by pre jeho správanie bol vzatý späť. Poukazoval na to, že

medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej sa navrhovateľ zaviazal vrátiť mu sumu 4.540,20 eur v lehote do 01.06.2012. Nakoľko mu navrhovateľ dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, začal výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, ich predajom na dobrovoľnej dražbe. Po tom, ako začal dôvodne a zákonne výkon záložného práva, bol podaný návrh o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a navrhovateľ mu uhradil dlžnú sumu až viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Keďže dlžná suma bola navrhovateľom uhradená, vystavil mu v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva kvitanciu a túto zaslal na príslušnú správu katastra. Namietal, že by navrhovateľom podaný návrh bol dôvodný, nakoľko v čase jeho podania mal navrhovateľ uhradenú len istinu, vrátane úrokov a administratívneho poplatku a ďalšie jeho nároky voči navrhovateľovi zo zmluvy uspokojené neboli. Mimosúdna dohoda, ku ktorej medzi účastníkmi došlo, podľa neho nezakladá vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie trov súdneho konania. Namietal aj nesprávny výpočet nároku na náhradu trov právneho zastúpeniam a napadnuté uznesenie v časti vyčíslenia celkovej sumy náhrady trov právneho zastúpenia považoval za nepreskúmateľné.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. , vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa , v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. , teda ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad , vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. , veta prvá .

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zobral návrh späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s odporcom po tom, ako mu tento vystavil kvitanciu ako podklad pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.

Z hľadiska aplikácie nie je možné v prípade mimosúdnej dohody vyvodiť zavinenie niektorého z účastníkov na zastavení konania, a preto je potrebné aplikovať pokiaľ nie je súčasťou dohody aj dojednanie o náhrade trov konania, ktoré by sa potom muselo premietnuť aj do výroku o náhrade trov zastaveného súdneho konania.

Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. , keď priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, keďže v konaní nedošlo ku späťvzatiu návrhu navrhovateľom v dôsledku takého správania sa odporcu po podaní návrhu, ktorým by došlo z jeho strany k takému plneniu, ktoré bolo predmetom žalobného návrhu, a pre ktoré by sa ďalšie pokračovanie v konaní o tomto žalobnom návrhu stalo bezpredmetným.

Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti na základe odvolacích dôvodov odporcu z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznal opodstatnenosť námietok, na ktorých odporca založil svoje odvolacie dôvody, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podľa zmenil tak, že v súlade s ust. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa ust. , ods.1 vety prvej .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.