Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-616-2013.pdf
PDF · 71.99 KB
Case nature
Subarea
8Co/616/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. P., K. C. XX, K., zastúpeného JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti odporcovi: RW Invest s. r. o., Sliačska 10 , Bratislava, IČO: 46 044 850, zastúpenom Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, Severná 14, o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.septembra 2013, č.k. 20C/14/2012-40, v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 20C/14/2012-40 zo dňa 26.septembra 2013 zastavil súd prvého stupňa konanie podľa § 96 O.s.p. s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľa na určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (uzatvorená medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom zo dňa 01.12.2011) a zmluva o zriadení záložného práva (uzatvorená medzi navrhovateľom ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom zo dňa 01.12.2011) sú neplatné. Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. vrátil súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 320,21 eur. Konštatoval, že ako dôvod späťvzatia navrhovateľ uviedol, že odporca mu až po podaní návrhu listom zo dňa 30.11.2012 potvrdil zánik jeho údajného záväzku a ako dôkaz priložil listinu označenú ako "Kvitancia veriteľa a záložného veriteľa o splatení pohľadávky", kde v článku II. je uvedené, že záväzok dlžníka (navrhovateľa) zanikol v plnom rozsahu, nakoľko dlžník uhradil svoj záväzok voči Spoločnosti (odporcovi ), v článku III. danej listiny bolo ďalej uvedené, že odporca ako záložný veriteľ, žiada Správu katastra hlavného mesta Bratislava o výmaz záložného práva. Poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 18.06.2013, navrhovateľ uviedol, že k uhradeniu dlhu z jeho strany došlo dňa 13.09.2012 a odporca po podaní návrhu vo veci samej už žiadnu inú sumu od neho nepožadoval. Odporca po podaní návrhu (t.j. 16.11.2012) vystavil kvitanciu datovanú k dátumu 30.11.2012 a podpísanú dňa 12.12.2012, v ktorej potvrdil, že navrhovateľ mu uhradil svoj záväzok.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nemal zákonný dôvod priznať navrhovateľovi trovy súdneho konania, pretože nebolo preukázané, že by návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný oprávnene a že by pre jeho správanie bol vzatý späť. Poukazoval na to, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej sa navrhovateľ zaviazal vrátiť mu sumu 4.540,20 eur v lehote do 01.06.2012. Nakoľko mu navrhovateľ dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, začal výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, ich predajom na dobrovoľnej dražbe. Po tom, ako začal dôvodne a zákonne výkon záložného práva, bol podaný návrh o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a navrhovateľ mu uhradil dlžnú sumu až viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Keďže dlžná suma bola navrhovateľom uhradená, vystavil mu v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva kvitanciu a túto zaslal na príslušnú správu katastra. Namietal, že by navrhovateľom podaný návrh bol dôvodný, nakoľko v čase jeho podania mal navrhovateľ uhradenú len istinu, vrátane úrokov a administratívneho poplatku a ďalšie jeho nároky voči navrhovateľovi zo zmluvy uspokojené neboli. Mimosúdna dohoda, ku ktorej medzi účastníkmi došlo, podľa neho nezakladá vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie trov súdneho konania. Namietal aj nesprávny výpočet nároku na náhradu trov právneho zastúpeniam a napadnuté uznesenie v časti vyčíslenia celkovej sumy náhrady trov právneho zastúpenia považoval za nepreskúmateľné.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p..
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zobral návrh späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s odporcom po tom, ako mu tento vystavil kvitanciu ako podklad pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.
Z hľadiska aplikácie § 146 ods. 2 O.s.p. nie je možné v prípade mimosúdnej dohody vyvodiť zavinenie niektorého z účastníkov na zastavení konania, a preto je potrebné aplikovať § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. pokiaľ nie je súčasťou dohody aj dojednanie o náhrade trov konania, ktoré by sa potom muselo premietnuť aj do výroku o náhrade trov zastaveného súdneho konania.
Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, keďže v konaní nedošlo ku späťvzatiu návrhu navrhovateľom v dôsledku takého správania sa odporcu po podaní návrhu, ktorým by došlo z jeho strany k takému plneniu, ktoré bolo predmetom žalobného návrhu, a pre ktoré by sa ďalšie pokračovanie v konaní o tomto žalobnom návrhu stalo bezpredmetným.
Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti na základe odvolacích dôvodov odporcu z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznal opodstatnenosť námietok, na ktorých odporca založil svoje odvolacie dôvody, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151, ods.1 vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.