Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Cb-16-2013.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: S.. I. A., správca majetku úpadcu Krotuchem s.r.o. v konkurze, so sídlom Levočská 9, 080 01 Prešov, IČO: 31 702 732, právne zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Krotuchen s.r.o., so sídlom Hlavná 36, 080 01 Prešov, IČO 46 560 998, právne zastúpenému JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 11.881,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 21.10.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 11.881,68 € s príslušenstvom.
Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/55/2012 - 251 zo dňa 27.2.2013 bol na majetok dlžníka Krotuchem s.r.o. so sídlom Levočská 9, 080 01 Prešov, IČO: 31 702 732 vyhlásený konkurz a zároveň bol žalobca S.. I. A. so sídlom N. XX, XXX XX N. ustanovený za správcu majetku úpadcu.
Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 31.10.2012 úpadca Krotuchem, resp. konateľ úpadcu p. S. Q., bytom J. X, XXX XX N. do zoznamu majetku zahrnul aj rekonštrukciu prevádzky Košice vo výške 11.841,68 €. V zozname majetku zo dňa 29.11.2012 úpadca konkretizoval stavebné úpravy nasledovne: stavebné úpravy na prevádzke J.X., H. XXX; J., H. XX O. N., H. XX a to elektroinštalácie, stavba šachty, výťahu, vodovodná inštalácia a podobne.
Žalobca ďalej v žalobe konkretizoval, že úpadca bol nájomcom nebytových priestorov na ulici H. XXX C. J., R. B. H. XX C. J.X. O. R. B. H. XX C. N., pričom v týchto nebytových priestoroch uskutočnil stavebné úpravy spočívajúce v úprave stien, výstavbe šachty, elektroinštalácii, rekonštrukcii sociálnych zariadení, maľbe stien, obklady a dlažby v hodnote spolu 11.841,68 €. Súčasným nájomcom nebytových priestorov je žalovaný, do dnešného dňa však žalovaný neuhradil úpadcovi sumu 11.841,68 € za stavebné úpravy nebytových priestorov, ktoré v súčasnosti užíva a preto má žalobca za to, že podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor úpadcu.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 19.12.2013 a to v neprítomnosti žalovaného (§ 101 ods.2 O.s.p. - Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.).
Žalovaný podaním doručeným súdu osobne dňa 18.12.2013 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti svojho konateľa. Táto práceneschopnosť trvá od 17.12.2013 s tým, že až od 22.12.2013 má konateľ žalovaného povolené vychádzky. Napriek doručeniu potvrdenia o práceneschopnosti konateľa žalovaného, súd rozhodol, že sa bude pojednávať v jeho neprítomnosti a to z nasledujúcich dôvodov:
Zákonodarca v snahe zabrániť prieťahom v jednotlivých konaniach účelovými práceneschopnosťami účastníkov konania v § 119 ods.3 O.s.p. (Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.) ustanovil povinnosť osobe, ktorá ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zdravotných problémov, predložiť potvrdenie lekára s určitým obsahom. V danom prípade tomu tak nebolo, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/55/2012 (čl. 6) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Krotuchem s.r.o., so sídlom Levočská 9, 080 01 Prešov, IČO: 31 702 732 a zároveň za správcu dlžníka bol ustanovený S.. I.W. A. so sídlom kancelárie N. XX, XXX XX N..
Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a služieb spojených s nájmom (čl. 89-91) bol úpadca nájomcom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v J. R. B.. H. Č.. XX.
Podľa článku 8 ods. 3 tejto zmluvy nájomca sa zaväzuje realizovať úpravy v prenajatých priestoroch len s písomným súhlasom prenajímateľa a po splnení všetkých náležitostí, ktoré vyžadujú právne predpisy a výlučne na vlastné náklady.
Predmetná zmluva bola ukončená dohodou k 31.3.2012 (čl. 92).
Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 05/2006 (čl. 101-106) bol úpadca nájomcom nebytových priestorov na H. B. Č.. XXX C. J.X..
Podľa článku 9 ods. 6 tejto zmluvy nájomca je oprávnený za účelom primeranej zmeny dispozície, resp. rekonštrukcie vykonať na vlastné náklady stavebné úpravy prenajatých priestorov len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, tak platí, že ak nájomca vykoná nejaké rekonštrukčné práce na predmetných priestoroch, tak takto vynaložené náklady sa nezapočítavajú na úhradu nájomného alebo úhradu služieb spojených s nájmom, ani nebudú následne uhrádzané prenajímateľom. Predmetná nájomná zmluva bola ukončená na základe výpovede zo dňa 31.8.2012 (čl. 88) zo strany nájomcu (úpadcu).
Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov (čl. 93-99) bol úpadca nájomcom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v N. R. B. H. Č.. XX.
Podľa článku 6 ods. 4 zmluvy nájomca je oprávnený uskutočniť úpravu interiéru prenajatých priestorov len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a podľa článku 6 ods. 7 druhá odrážka nájomca nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a príslušného stavebného úradu vykonať v prenajatých priestoroch žiadne stavebné a technologické úpravy. Uvedená predmetná zmluvy o nájme nebytových priestorov bola ukončená dohodou ku dňu 31.3.2012 (čl. 96).
Súd vyzval žalobcu na predloženie súhlasov vlastníkov nebytových priestorov s vykonanými stavebnými úpravami tak, ako to vyžadovali jednotlivé zmluvy o nájme, pričom žalobca súdu odpovedal, že takýmito súhlasmi nedisponuje.
Súd ďalej zistil, že nájomcom nebytových priestorov v Košiciach na ul. Hlavnej 36 je v súčasnosti Krotuchen s.r.o., so sídlom Karpatská 6593/7, Prešov (čl. 114), nájomcom nebytových priestorov v N. R. B. H. XX je takisto spoločnosť Krotuchen s.r.o. (čl. 115) a nájomcom nebytových priestorov v J. R. B. H. XXX je od 1.1.2013 spoločnosť Staromestská piváreň s.r.o. (čl. 116).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka - Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 667 Občianskeho zákonníka
ods.1 - Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
ods.2 - Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 720 Obč. zákonníka Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bez ďalšieho a bez potreby vykonávania dôkazov navrhnutých žalobcom, teda výsluchom konateľa úpadcu nie je možné žalobe vyhovieť a to z nasledujúcich dôvodov:
1. Pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa nájmu nebytových priestorov v Košiciach, tieto jednoznačne uvádzali, že náklady na rekonštrukčné práce, resp. prispôsobenie prenajatých priestorov k potrebe prevádzky,
znáša nájomca výlučne zo svojho bez možnosti refundácie zo strany prenajímateľa. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že nájomca žiadne náklady, ktoré vynaložil ako investície do nehnuteľností prenajímateľov vyžadovať nemôže (NS ČR - 28 Cdo/1222/2007, podľa ktorého ustanovenie § 667 ods.1 OZ je svojou konštrukciou zjavne ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa teda odchylnú dohodu; je tu nutné v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak. Účastníci nájomnej zmluvy sa preto môžu platne dohodnúť, že sa nájomca vzdáva práva na protihodnotu toho, o čo sa jeho pričinením zvýši hodnota prenajatej veci. Takúto dohodu nemožno považovať za neplatnú ani podľa kogentného § 574 ods.2 OZ.). Naviac, vykonávanie akýchkoľvek stavebných úprav týchto prenajatých priestorov bolo podmienené súhlasom prenajímateľa, čo žalobca nesúci dôkazné bremeno v konaní nepreukázal. Pokiaľ ide o prevádzku v Prešove, zmluva o nájme nebytových priestorov taktiež podmieňovala vykonanie akýchkoľvek stavebných úprav súhlasom prenajímateľa. Bez tohto súhlasu vykonať stavebné úpravy možné nebolo. V tejto zmluve síce nie je uvedené, že náklady na vykonané úpravy nesie nájomca zo svojho a teda v prípade, ak by tento súhlas daný bol, po skončení nájmu by bol prenajímateľ povinný nájomcovi uhradiť to, o čo sa zvýšila hodnota prenajímanej veci. Dôležité je však to, že v prejednávanej veci ani ohľadom tejto prevádzky súhlasy prenajímateľa na vykonanie stavebných úprav preukázané neboli. Súhrne zároveň platí, že žalobca vôbec vykonanie akýchkoľvek stavebných úprav nepreukázal a to napríklad len fotografiami prevádzok pred a po týchto úpravách a za dôkaz vykonania týchto úprav nemožno považovať ním uvedené čísla tvrdených vynaložených nákladov v prílohách k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
2. Súd potrebuje uviesť, že aj v prípade, ak by boli stavebné úpravy vykonávané so súhlasom prenajímateľov a patrila by nájomcovi úhrada toho, o čo sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila, teda bolo by dojednané, že tieto náklady nenesie nájomca zo svojho, žalobe by nebolo možné vyhovieť z jednoduchého dôvodu.
Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení možno v právnych vzťahoch použiť až vtedy, ak takýto právny vzťah nemožno posudzovať podľa iných ustanovení zákona, prípadne podľa zmluvného dojednania. Otázka riešenia investícii do cudzej nehnuteľnosti vynaloženej nájomcom počas trvania nájomného vzťahu, tak nie je otázkou bezdôvodného obohatenia ale otázkou právnej úpravy nájmu. Z citovaného ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že táto otázka sa môže riešiť iba medzi nájomcom, resp. bývalým nájomcom a prenajímateľom ako vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti, pretože sa zveľaďuje jeho majetok.
V žiadnom prípade nemožno za toho, kto sa bezdôvodne obohatil, považovať toho, kto takto prispôsobené priestory začne po nájomcovi užívať ako nový nájomca. Tento nový nájomca totižto s predchádzajúcim nájomcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, z ktorého by mu mohla vyplývať povinnosť úhrady nákladov zhodnotenia nehnuteľnosti tretej osoby predchádzajúcim nájomcom. Tomu zodpovedá aj to, že tvrdeniam žalobcu nezodpovedá žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 ods.2 OZ a § 454 OZ. To platí aj vtedy, ak novým nájomcom je právnická osoba, ktorá prostredníctvom svojich spoločníkov alebo štatutárnych orgánov je personálne previazaná s predchádzajúcim nájomcom, čo môže budiť dojem, že účelovo využíva prevádzku prispôsobenú na podnikanie v určitom odbore predchádzajúcim nájomcom.
Pokiaľ ide o trovy konania, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bol tento v konaní neúspešný a o náhrade trov konania žalovaného nerozhodoval, pretože na rozhodnutie o náhrade trov konania zo strany žalovaného návrh nebol podaný podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.