Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-162-2013.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/623/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : D. F., a.s., so sídlom U. 8, V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanej : X. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XX, M., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: Viera Hernandéz, zamestnankyňa OS Košice II, v konaní o zaplatenie 891,45 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 891,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 742,45 eura od 18.2.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 149 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e t a.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 53 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.10.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 891,45 eura s prísl. ( úroky z omeškania ) vrátane náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe čo do sumy 612,45 eura nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb poskytnutých žalovanej žalobcom na základe Zmluvy o pripojení č. R zo dňa 30.10.2009 a Dodatku k tejto Zmluve a na základe Zmluvy o pripojení č. R zo dňa 22.12.2009 a Dodatku k tejto Zmluve, čo do sumy 130 eur zmluvnú pokutu dohodnutú účastníkmi pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovanou v Dodatku k Zmluve o pripojení č. R zo dňa 30.10.2009 a čo do sumy 149 eur škodu, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón LG KU990i, predstavujúca rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že suma 149 eur predstavuje škodu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná aj napriek výzve žalobcu doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.
Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovanej, preto jej bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O..sp. uznesením zo dňa 2.10.2013, č.k. 37C/162/2013-54 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Súdom ustanovený opatrovník žalovanej sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Dňa 30.10.2009 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o pripojení č. R na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej mikroprocesorovú kartu - SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorá umožnila žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. K uvedenej SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý účastnícky program „ Volania do všetkých sietí 100+ Večer a víkend“ a služby clip, sms a mms balík 70, Orange World 1000 MB, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu. Podľa čl. 4 bod 1. písm. a) až e) sa žalovaná ako účastník zaviazala, že nepretržite po dobu 15-tich mesiacov od nadobudnutia platnosti tohto Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení Dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty. Po celú dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami, ani neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy, alebo Dodatku pred uplynutím doby viazaností, nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy, alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia, alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka ku ktorým sa zaviazal v Dodatku, alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť, alebo prerušiť poskytovanie služieb, bude mať na SIM karte aktivovaný niektorý z účastníckych programov (špecifikovaných v čl. 4 bod 1 písm. d) ), výška mesačného poplatku, alebo súčet mesačných poplatkov v zmysle Dodatku využívané účastnícke programy neklesnú pod úroveň, ktorú si zmluvné strany dohodli pri uzatvorení Dodatku. V čl. 4 bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 1., alebo 2. Dodatku ( najmä, no nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný niektorý z uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu, pokles výšky mesačného poplatku, alebo súčtu mesačných poplatkov za účastnícke programy pod úroveň stanovenú v bode 2.) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 130 eur ( Zmluva o pripojení č. R zo dňa 30.9.2010 na č.l. 8 a Dodatok k tejto Zmluve na č.l. 9). Dňa 22.12.2009 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o pripojení č. R a toho istého dňa k uzavretiu Dodatku k tejto Zmluve, na základe ktorých žalobca predal žalovanej mobilný telefón zn. LG KU990i za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro, za čo sa žalovaná zaviazala po dohodnutú viazanosti 24 mesiacov využívať služby žalobcu v rozsahu účastníckeho programu, výška mesačného poplatku za ktorý predstavovala prinajmenšom sumu 23,66 eura. V Dodatku k Zmluve o pripojení sa žalovaná zároveň zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po celú dohodnutú dobu, nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojim konaním žiaden podnet a ani neumožniť také konanie na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy, alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia, alebo porušenia povinnosti zo strany žalovanej ku ktorým sa zaviazal v Dodatku a v Zmluve o pripojení, mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, alebo takú kombináciu účastníckych programov, že nedôjde k porušeniu záväzku žalovanej uvedeného v bode 2.2 čl. 2., bez prerušenia využívať službu náhradný telefón v súlade s ust. čl. 3. Pre prípad porušenia niektorej z povinností žalovanej si zmluvné strany v Dodatku k Zmluve o pripojení dohodli právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 200 eur ( Zmluva o pripojení č. R zo dňa 22.12.2009
- č.l. 12 a Dodatok k Zmluve o pripojení z toho istého dňa na č.l. 14). Zo špecifikácie podmienok akcie „ Akvizičná ponuka 2009“ súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu zn. LG KU 9901i predstavovala výšku 150 eur ( špecifikácia akcie „ Akvizičná ponuka 2009“ na č.l. 13). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.11.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v období od 15.11.2010 do 14.12.2010 v sume 26,75 eura ( faktúra na č.l. 24). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.11.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za upomienku v sume 1,33 eura ( faktúra na č.l. 25). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.11.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v období od 15.11.2010 do 14.12.2010 v sume 28,30 eura ( faktúra na č.l. 26). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.10.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v období od 16.9.2010 do 14.11.2010 v sume 74,22 eura ( faktúra na č.l. 27). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 2.1.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za odpojenie telefónnej stanice č. 0917 288 053 v sume 3,95 eura ( faktúra na č.l. 28). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 2.1.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za odpojenie telefónnej stanice č. XXXX XXX XXX v sume 3,95 eura ( faktúra na č.l. 29). Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.10.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od 16.9.2010 do 14.11.2010 v sume 473,95 eura ( faktúra na č.l. 30). Z prehľadu faktúr a ich úhrad súd zistil, že žalovaná zaplatila za poskytnuté telekomunikačné služby k telefónnemu číslu 0917 XXX XXX celkovú sumu 192,30 eura a k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX sumu 188,30 eura ( prehľad faktúr a
úhrad na č.l 5). Listom označeným ako „ pokus o pokonávku“ zo dňa 3.2.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie splatných vyúčtovaných cien za poskytnuté služby vo výške 612,45 eura a s poukazom na porušenie právnej povinnosti žalovanej tiež na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 330 eur ( list zo dňa 3.2.2011 na č.l. 22). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ( súdu nebol predložený dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu ).
Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnutú službu do 45 dní po splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluva o pripojení.
V zmysle ust. § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, a v prípade nezaplatenia splatnej ceny poskytnutej služby môže dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb a to až do zániku zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, hrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny pohľadávky ako dôvodný v celom rozsahu. Čo do zaplatenia ceny za služby v celkovej sume 612,45 eura, tak, ako bola táto vyúčtovaná predmetnými faktúrami, súd v závere o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vyšiel z preukázania, že žalovaná zmluvou o pripojení na seba prevzala okrem iného tiež záväzok uhrádzať žalobcovi cenu jej poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním týchto služieb spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca už predmetnými faktúrami cenu poskytnutých služieb a poplatky žalovanej riadne vyúčtoval, avšak žalovaná tento svoj záväzok na peňažné plnenie ani v lehote splatnosti ani na základe dodatočnej výzvy a ani do vyhlásenia tohto rozsudku nesplnila.
Za dôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 130 eur, keďže nezaplatením vyúčtovanej ceny elektronických komunikačných služieb žalovaná zároveň zadala dôvod pre prerušenie poskytovania služieb žalobcom a pre odstúpenie od zmluvy žalobcom pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na nepochybne spotrebiteľský charakter právneho vzťahu účastníkov a skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute predstavuje súčasť predformulovanej zmluvy, obsah ktorej žalovaná nemala možnosť ovplyvniť, posúdil súd primeranosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. Za východiskovú súd vo svojich úvahách vzal skutočnosť, že platná právna úprava možnosť zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľských vzťahov i zmluvnou pokutou nijak neobmedzuje.
Vo všeobecnosti zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia právnej povinnosti a preto predpokladom vzniku nároku na jej zaplatenie je samotné porušenie právnej povinnosti bez ohľadu na výšku porušením právnej povinnosti spôsobenej škody a bez zreteľa tiež na to, či následkom porušenia povinnosti nejaká škoda vôbec vznikla. To podľa názoru súdu znamená, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty nemožno odvodzovať od škody, ktorá porušením právnej povinnosti skutočne vznikla, ale od porovnania s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. V danom prípade hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti možno odvodiť z dojednania v čl. 2 bod 2.2 písm. a) Dodatku k Zmluve o pripojení č R zo dňa 30.10.2009, v ktorom je vyjadrená minimálna suma mesačnej úhrady za využívanie služieb žalobcu (18 eur) počas celej doby viazanosti (15 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaná po celý čas trvania viazanosti riadne využívala služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatila by žalobcovi za celé obdobie viazanosti spolu sumu 270 eur (18 eur x 15). Táto podľa posúdenia súdu predstavuje výsledok vlastnej ekonomickej kalkulácie žalobcu s cieľom dosiahnutia očakávaného zisku pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu i prípadných ďalších poskytnutých výhod. Žalovaná si z celého radu produktov ponúkaných navrhovateľom vybrala práve balík služieb „Volania do všetkých sietí 100 + Večer a víkend“, ktorý zodpovedal jej požiadavkám na objem predplatených služieb, cenu služieb nepredplatených, poskytnuté výhody i zľavu zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, pričom zaviazala sa za takto poskytnuté hodnoty a výhody zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti 15 mesiacov. Pri takomto, podľa názoru súdu pre žalovanú jasnom a zrozumiteľnom spôsobe vymedzenia hodnoty zabezpečovanej povinnosti sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty v sume 130 eur, nejaví byť neprimeraná a preto dojednaním zmluvnej pokuty v uvedenej výške podľa názoru súdu nebola založená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 149 eur titulom náhrady škody súd rovnako považoval za dôvodný. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou toho nároku na náhradu škody v kontexte s ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich pre žalovanú zo Zmluvy a pripojení č. R zo dňa 22.12.2009 a Dodatku k tejto zmluve, bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200 eur, pričom z predmetnej zmluvy o pripojení a dodatku k nej nevyplýva, že by si účastníci dohodli, aby žalobca bol oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovanou, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Aj keď takéto dojednanie medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, podľa názoru súdu sa žalobca oprávnene domáhal náhrady škody, nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní bolo dojednanie o zmluvnej pokute vo formulárových zmluvách používaných žalobcom určené za neprijateľné a teda neplatné, následkom čoho sám žalobca upustil od uplatňovania zmluvnej pokuty a domáhal sa náhrady škody len v rozsahu rozdielu medzi zľavenou a spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu. Vo svojom závere o jeho dôvodnosti súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vychádzajúc z ust. § 420 Občianskeho zákonníka kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Premietnuté na daný prípad, vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že žalovaná nezaplatila vyúčtovanú cenu za telekomunikačné služby poskytované žalobcom, čím porušila svoju základnú právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení. Následkom toho navrhovateľ dôvodne pristúpil podľa článku 5 bod 5.1 písm. c) VOP k dočasnému prerušeniu poskytovania služby žalovanej, pričom k tomto opatreniu žalobcu, vychádzajúc z obsahu spisu, bola žalovaná pasívna a ani napriek prerušeniu služieb k splneniu splatných záväzkov nepristúpila. Žalobca pri uzavretí zmluvy o pripojení, v záujme umožniť žalovanej využívať jeho služby prostredníctvom mobilného telefónu, poskytol žalovanej zľavu z jeho kúpnej ceny a tiež iné výhody, ktoré, nebyť záväzku platiť určitú sumu po istý čas, by žalovaná nedostala ani u žalobcu, ale ani u iného poskytovateľa obdobných služieb. Žalobca prirodzene vychádzal z toho, že riadnym odoberaním služieb a platením ich ceny v minimálne určenom rozsahu a v dohodnutej dobe viazanosti žalovanou dosiahne očakávaný zisk pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu i prípadných ďalších poskytnutých výhod. I
žalovaná mala z ekonomického hľadiska možnosť vybrať si produkt ponúkaný žalobcom bez súčasného zakúpenia mobilného telefónu alebo bez poskytnutia benefitov, v ktorom prípade by za služby s najväčšou pravdepodobnosťou platila viac a telekomunikačné zariadenie, bez ktorého je využívanie služieb odporcu nemysliteľné, by si musela zakúpiť či už u žalobcu alebo u iného predajcu za riadnu predajnú cenu, ktorá podľa zistenia súdu činila 150 eur. Za tohto stavu je podľa posúdenia súdu nepochybné, že riadnym nevyužívaním poskytovaných služieb žalovanou, imanentnou súčasťou čoho podľa názoru súdu je i včasná úhrada vyúčtovanej ceny za ne, ktorá podľa zmluvných podmienok je predpokladom ich poskytovania (pod hrozbou prerušenia), nemohlo dôjsť u žalobcu k naplneniu ekonomického zámeru, s ktorým vstúpil so žalovanou do právneho vzťahu, keďže do jeho majetku sa nedostalo to, čo by sa do jeho majetku dostalo v prípade riadneho plnenia si právnych povinností žalovanou. Výšku tejto ujmy možno podľa názoru súdu odvodiť z dojednania v čl. II bod 2.2 písm. a) dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom je vyjadrená minimálna suma mesačnej úhrady za využívanie služieb navrhovateľa (23,66 eur včítane DPH) počas celej doby viazanosti (24 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaná po celý čas trvania viazanosti riadne využívala služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatila by žalobcovi za celé obdobie viazanosti spolu sumu 567,84 eur (23,66 eur x 24). V tejto sume sú podľa posúdenia súdu zahrnuté i náklady spojené s poskytnutím zľavy z kúpnej ceny vo výške 149 eur žalovanej, ktoré nakoľko neboli u žalobcu pokryté plnením žalovanej, rozhodne predstavujú škodu na jeho majetku, vzniknutú v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Riadiac sa týmito úvahami, dospel súd k záveru, že žalovaná za škodu na majetku žalobcu v uplatnenej sume 149 eur zodpovedá, a preto súd žalobcovi náhradu v tejto výške i priznal.
Neuhradením vyúčtovaných služieb v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach sa žalovaná so splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostala do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie uplatnil úroky z omeškania v percentuálne výške 9% ročne, čo bolo v súlade s platnou právnou úpravou, preto v uplatnenom rozsahu (do výšky úrokov z omeškania uplatnených žalobcom až počnúc dňom 18.2.2011) súd žalobcovi úroky z omeškania priznal. Pokiaľ sa jedná o úroky z omeškania, ktoré si uplatnil žalobca za omeškanie žalovanej s plnením náhrady škody súd vyšiel z úpravy ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania nezistil, aby na náhradu škody žalobca vyzval žalovanú pred začatím konania alebo v jeho priebehu za účinnú výzvu na náhradu škody súd považoval doručenie žaloby opatrovníkovi žalovanej dňa 8.10.2013. Nasledujúceho dňa mala žalovaná žalobcovi plniť s následkami riadneho plnenia, a nakoľko tak neurobila, dňom 10.10.2013 sa s plnením náhrady škody dostala do omeškania. Počnúc týmto dňom, v percentuálnej výške 5,50%, zodpovedajúcej zvýšeniu základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň omeškania o 5 percentuálnych bodov, súd žalobcovi úroky z omeškania z uplatnenej náhrady škody priznal. V prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 53 eur, t. j. vo výške zaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).