Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8P-35-2012.pdf
PDF · 110.27 KB
No categories available
8P/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci starostlivosti o maloletého C. Ď., nar. XX.XX. XXXX, bytom u otca zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa otca N. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Č.. XXXX/XX a matky C. Ď.Á., nar. XX.XX.XXXX, zomrela o návrhu navrhovateľky v I. rade J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. Č..XX, S. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bako - Jančiar- Levrinc- advokáti s. r. o. so sídlom J. Kozačeka 13E, Zvolen IČO 36 859 842 a navrhovateľa v II. rade V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. Č.. XX, S. o úpravu styku k maloletému, takto
rozhodol:
Navrhovateľka v I. rade J. Y., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľ v II. rade V. Y., nar. XX.XX.XXXX sú o p r á v n e n í stýkať sa s maloletým C. Ď., nar. XX. XX. XXXX každý mesiac druhý víkend a to od 10. hodiny v sobotu do 17. hodiny v nedeľu a počas letných prázdnin od 01. 08. od 10. hodiny do 14. 08. do 17. hodiny a to tak, že si maloletého o 10. hodine prevezmú pred jeho bydliskom a vrátia ho o 17. hodine pred jeho bydlisko.
Otec maloletého N. Ď., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý maloletého na styk riadne a včas pripraviť a tento styk navrhovateľom v I. a II. rade umožniť.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v I. a II. rade sa svojím podaním doručením Okresného súdu domáhali, aby súd rozsudkom upravil styk maloletého s nimi a to tak, že maloletý sa bude môcť stretávať každý druhý víkend v mesiaci a tiež týždeň počas vianočných prázdnin a mesiac počas letných prázdnin. Svoj návrh odôvodnili tým, že oni ako navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého, ktorý pochádza z manželstva, ktoré uzatvorila ich nebohá dcéra C. Ď. s odporcom. Po smrti dcéry maloletý žije a je v osobnej starostlivosti otca N. Ď.. Po smrti dcéry v roku 2006 im otec bezdôvodne odmieta styk s maloletým. Navrhovateľ v II. rade je manžel navrhovateľky v I. rade pričom nie je biologickým starým otcom no má k nemu vytvorený vzťah. Maloletý chce tráviť viac času s nami a tiež aj my ako starí rodičia máme k nemu blízky vzťah. Od útleho detstva sme sa podieľali na jeho výchove a starostlivosti. Odporca si našiel novú priateľku čo mu nezazlievame, ale vieme, že odporca jej dal povolenie aj na trestanie vnuka dokonca máme vedomosť, že ho chcú preložiť do alternatívnej školy a odsťahovať sa. Bojíme sa, aby sme úplne nestratili kontakt s naším vnukom, lebo máme na srdci jeho ďalší vývin a chceme, aby ostal v styku s nami ako starými rodičmi. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak, že tomuto návrhu vyhovie.
Súd zo správy z prešetrenia rodinných pomerov vykonaným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 19. 12.2012 zistil, že navrhovatelia žijú v trojizbovom byte v Detve na ulici Obrancov mieru
21. Spolu s nimi žije aj dcéra V. Y. a syn I. K.. V čase vykonávania šetrenia bola domácnosť čistá a upratovaná a hygiena bola na požadovanej úrovni. Pre maloletého C. mali vytvorený kútik v spálni kde má svoje lôžko a priestor pre uloženie svojich vecí. Starí rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku s maloletým. Navrhovatelia uviedli, že na podanom návrhu trvajú a s otcom dieťaťa sa pokúšali dohodnúť mimosúdne a však neuspeli. Do júla 2012 ich vnuk pravidelne navštevoval pričom od leta majú s maloletým len sporadicky telefonický kontakt. Chceli so zaťom uzatvoriť dohodu pričom tento odmieta prísť do ich domácnosti. Poukazuje na to, že oni majú pricestovať za ním na Lukavicu. Navrhovateľka uviedla, že oni sa nechcú stretávať so zaťom a vnukom v tejto domácnosti. Pani Y. uviedla, že vnuka vyhľadala v škole a odviezli ho domov. Potom sa dozvedela, že vnuk za túto udalosť dostal trest od otca pričom samotný maloletý ich upozornil, aby viac za ním do školy nechodila. Taktiež poukázala na niektoré spôsoby výchovy ich vnuka v domácnosti otca, že sa jej tieto nepáčia. Poukazuje na to, že otec syna vychováva príliš sparťanskou výchovou pričom však je to rozhodnutie otca a nikdy sa do toho nestarali. Majú záujem na tom, aby vnuk videl aj inú domácnosť a iné fungovanie rodiny. Podľa nej je otec členom zvláštneho spoločenstva ľudí pod vplyvom, ktorého robí zvláštne rozhodnutia. Svoje rozhodnutia chodí konzultovať s nejakou pani. Synovi napríklad nedovolí jesť mäso, maloletý má upravený jedálniček.
Súd z písomného vyjadrenia otca maloletého doručeného súdu dňa 09.01.2013 zistil, že podľa neho navrhovatelia účelovo manipulujú faktami, ktoré sú zo značnej miery nepravdivé a neúplné. On styk jeho syna so starými rodičmi nikdy neodmietal pričom približne po dobu piatich rokov navštevoval maloletý starých rodičov každý druhý alebo tretí týždeň. Zmena nastala po dobe asi päť a pol roka kedy bol tento interval predĺžený z dôvodu odlišných náhľadov na výchovu syna, ktoré sa prejavovali najmä slovnými útokmi starých rodičov na jeho osobu a to často aj v jeho prítomnosti. Napriek tomu styk vnuka so starými rodičmi neprerušil iba obmedzil asi tak raz za mesiac na víkend. Podľa neho keď syn bol u starých rodičov bol po návrate nepokojný zmätený ako keby nevedel sa začleniť do normálneho kolobehu ich života. Bol tiež vystavovaný situáciám v ktorých bola naďalej spochybňovaná jeho úloha /moje morálne princípy a hodnoty/. Úsilie o udržanie vzťahu považujem za jednostranné a nevyvážené keďže starí rodičia svojho vnuka a mňa boli navštíviť v mojej domácnosti počas šesť a pol roka asi trikrát. Dôvodom odmietania styku je, že starí rodičia naďalej spochybňujú moje výchovné princípy a hodnoty dokonca sa hanlivo vyslovujú k mojej osobe, nie sú schopní dialógu a ani po vynaloženej snahe nedodržujú ani základné princípy lojálnosti voči mojej osobe a mojej rodine. Ohradzujem sa voči informáciám, že syn je fyzicky a psychicky trestaný moja výchova je prísna, ale položená na základoch silnej lásky medzi mnou a mojím synom. Poukazujem na to, že po šiestich rokoch starostlivosti som sa na základe zrelého uváženia rozhodol vstúpiť do nového manželského zväzku so ženou, ktorú som spoznal po viacerých stránkach. Spoločne s jej dcérou sme vytvorili fungujúcu rodinu kde ona a jej syn majú prirodzený súrodenecký vzťah. Preloženie jeho syna do novej školy malo viaceré dôvody a to predovšetkým zmena bydliska po zmene rodinných pomerov. Nová škola poskytla synovi možnosti rozvoja individuálneho talentu hodnotnými zaujímavými krúžkami. Čo sa týka poukazovania, že bol predvolaný na pohovor so školskou psychologičkou bolo to dvakrát pričom predmetom rozhovoru bol vplyv úmrtia synovej matky na jeho správanie. Komunikácia sa netýkala nejakých výhrad voči jeho výchove. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd návrh zamietol a ponechal naďalej v jeho kompetencii rodiča rozhodovať o vhodnosti a periodicite styku jeho syna s navrhovateľmi.
Súd zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia pomerov u otca maloletého zistil, že tento žije spolu s maloletým C., manželkou I.. F. Ď. R. a jej dcérou Z., ktorá je už plnoletá na adrese W. Č.. XX. Rodinný dom je zrekonštruovaný, účelne zariadený a udržiavaný vo vzornom poriadku. V dome sú štyri izby s príslušenstvom, pričom maloletý má vlastnú izbu. Navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Vážnejšie problémy s maloletým nie sú. Otec uviedol, že s návrhom starých rodičov nesúhlasí a zabezpečuje maloletému starostlivosť od malička. Odvtedy ako sa presťahovali do W. a zmenil maloletý školu má iný prístup ku škole, školským aktivitám, rád sa učí, chodí do družiny, športuje. Autobusom chodí sám do školy, má tu nových kamarátov. K starým rodičom maloletý chodieval tak, že ho tam otec vozil, ale keď prišiel od nich býval smutný, nesústredený niekoľko dní, pričom bolo to z toho, že starí rodičia mu stále pripomínali jeho zosnulú matku a pestovali v ňom ľútostné návyky. Otec spolu so svojou manželkou sa chceli so starými rodičmi o týchto veciach rozprávať, pozvali ich na návštevu do W., aby si vysvetlili situáciu. Táto návšteva sa, ale uskutočnila bez výsledku. Otec má záujem, aby sa maloletý zo starými rodičmi stretával, ale chce, aby boli medzi nimi korektné vzťahy a starí rodičia rešpektovali jeho názor na výchovu maloletého lebo on najlepšie vie čo je pre neho dobré. On nebude brániť starým rodičom v styku s maloletým v prípade ak sa zmení ich správanie.
Súd na pojednávaní konanom 23.01.2013 s vyjadrenia navrhovateľky zistil, že približne od júna 2012 u nich maloletý nebol pričom podľa nej jemu bolo u nich dobre a v prípade, že otec tvrdí, že maloletý prišiel domov rozľútostený tak to bolo spôsobené aj tým, že on od nich vôbec nechcel odísť. Uviedla, že otcovi za svojho vnuka ďakuje, že sa o neho stará, pričom čo sa týka úpravy styku netrvajú na ňom v takom rozsahu ako je uvedený v návrhu a budú vďačný za každú chvíľu kedy budú môcť s ním byť.
Z vyjadrenia navrhovateľa v druhom rade bolo zistené, že oni predtým boli často s maloletým, ale čo sa týka posledného stretnutia medzi sviatkami ohľadom možnosti dohody, aby sa stretávali s ním, potom ako sa prerušilo ich stretávanie on vycítil, že toto bude umožnené avšak len za účasti otca resp. jeho manželky. On by chcel, aby boli s vnukom sami, aby mali aj súkromie.
Z vyjadrenia otca maloletého súd zistil, že nie je pravdou, že maloletý nebol od júna 2012 so starými rodičmi, pretože približne tretí augustový týždeň ich navštívil. Taktiež bol u nich jedenkrát v nedeľu v septembri. Od júna sa starí rodičia stretávali s maloletým a však len za jeho prítomnosti.
Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že z rozhovoru s maloletým ona postrehla skutočnosť, že on má záujem stretávať sa so starými rodičmi. Toto je zrejmé z vyjadrení účastníkov pričom si však dobre nevie predstaviť to ako si otec predstavuje stretávanie sa u starých rodičov za jeho účasti resp. aj s jeho manželkou napríklad počas víkendu keďže aj on má svoju rodinu a to či by teda u nich prespávali alebo akým spôsobom sa to má diať. V prípade, že účastníci neuzavrú dohodu ohľadom stretávania sa navrhuje, aby bol vypracovaný znalecký posudok.
Súd uznesením spisová značka 8P/35/2012 - 52 zo dňa 13.02.2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí Mgr. Oľgou Dianiškovou. Úlohou znalkyne bolo po oboznámení sa so spisovým materiálom odpovedať na otázky, že či je styk maloletého s navrhovateľmi v prvom a druhom rade v jeho záujme, v prípade, že áno či je nevyhnutná účasť odporcu pri tomto styku. Zároveň sa mal vyjadriť aj rozsahu v akom by sa tento styk mal vykonávať a kde by sa mal vykonávať.
Znalkyňa podala na súd 12.09.2013 znalecký posudok číslo 23/2013 s tým, že vo svojom znaleckom posudku po vykonaní psychologického vyšetrenia otca, maloletého dieťaťa a starých rodičov odpovedala na jednotlivé otázky, ktoré jej boli určené vyššie uvedeným uznesením nasledovne: 1. Styk maloletého s navrhovateľmi v prvom a druhom rade je v záujme maloletého pričom starí rodičia majú vnuka radi, chcú sa mu venovať, tráviť s ním voľný čas a maloletý má k starým rodičom a ich rodine rovnako vytvorený pozitívny citový vzťah. Zároveň však maloletý uviedol, že chce, aby ich styk bol dohodnutý s jeho otcom a aby stará mama stiahla návrh na úpravu styku. Znalec poukazuje na to, že je pre dieťa prospešné, aby sa stretávalo aj so širšou rodinou, strýkom, tetou ich partnermi a aby si dieťa pestovalo a rozvíjalo vzťahy s príbuznými čo bude obohacovať jeho život. Taktiež poukazuje, že bolo by vhodné keby starí rodičia rešpektovali spôsob stravovania v rodine maloletého, snažili sa pripravovať jedlá zdravšie a čo najmenej vyprážali, solili, pripravovali jedlá zo zeleniny... Poukazuje aj na to, že je potrebné, aby starí rodičia neznevažovali rodičov dieťaťa pred dieťaťom, aby boli viac k sebe tolerantní, navzájom sa rešpektovali a dodáva, že zároveň by toto malo platiť aj smerom od rodičov k starým rodičom. Dieťa veľmi trpí tým, že rodičia a starí rodičia sa nedokážu dohodnúť na spôsobe stretávania sa dieťaťa so starými rodičmi pričom starých rodičov má rado, záleží mu na stretávaní a chce, aby sa tieto vzťahy medzi nimi zlepšili, aby rodičia súhlasili s návštevami pri starých rodičoch. 2. V rámci otázky či je potrebné a v záujem maloletého účasť odporcu na jeho stretávaní sa so starými rodičmi uviedla znalkyňa, že počas styku nie je nevyhnutá účasť odporcu. Aj v minulosti prebiehalo stretávanie so starými rodičmi bez otcovej prítomnosti a dieťa sa na nich tešilo a cítilo sa pri nich dobre. Stretávanie dieťaťa by malo prebiehať v pokojnej atmosfére, láske, aby sa mohli veľa rozprávať, plánovať víkendy, ktoré spolu trávia. Pre dieťa tohto veku je dôležitý pohyb, rozvíjanie záujmov, mohli by spoločne športovať, hrávať futbal, chodiť na túry, navštevovať hrady atď.. Opätovne aj pri tejto otázke poukazuje na to, že je dôležité, aby starí rodičia a rodičia sa vzájomne akceptovali a podporovali čo je dôležité pre zdravý vývin dieťaťa keď bude vidieť, že rodičia súhlasia s jeho návštevami pri starých rodičoch. 3. V rámci rozsahu v akom by sa malo uskutočňovať stretávanie znalec uviedol, že toto by sa mohlo uskutočniť jeden víkend v mesiaci a primeranú časť prázdnin asi dva týždne. Je tu tiež možnosť dohody v prípade ak sa dieťa nebude pripravovať pri starých rodičoch bolo by dobré, aby dieťa vrátili do určitej hodiny.
4. Vo veci kde sa má maloletý stýkať so starými rodičmi poukázal znalec na to, že by mohlo prebiehať čiastočne v dome rodičov, kde by sa mohli stretnúť rodičia a starí rodičia a dieťa by prevzali na víkend. Potom by sa starí rodičia mohli presunúť do svojho bytu v Detve kde by s dieťaťom strávili víkend resp. by išli s ním na nejaký výlet. Podľa dohody by dieťa potom doviezli domov.
Súd z vyjadrenia otca k znaleckému posudku zistil, že on k tomuto nemá zásadné pripomienky. Poukazuje však na to, že na záverečnom stretnutí došlo k ústnej dohode o ďalšom postupe tak ako je to spomenuté v znaleckom posudku a to, že maloletý viackrát vyzýval starú mamu, aby stiahla žalobu. Zo strany starej mamy bolo stiahnutie žaloby prisľúbené ako prejav lásky a rešpektu. Ja som navrhol, že pokiaľ dôjde k stiahnutiu žaloby urobíme ústretový krok, prídeme na návštevu k starým rodičom, aby sme mohli začať naše vzťahy nanovo.
Súd s písomného vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny k znaleckému posudku zistil, že oni sa tiež stotožňujú so závermi znaleckého posudku keďže aj oni sledujú predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Stretávanie by sa malo uskutočňovať so starými rodičmi jeden víkend v mesiaci bez prítomnosti otca, pričom presnosť pobytu maloletého u starých rodičov by otec so starými rodičmi by otec mohol vopred dohodnúť. Tiež prázdninový pobyt by maloletý u starých rodičov mohol uskutočňovať podľa dohody poprípade podľa naplánovaných dovoleniek. Je potrebné brať do úvahy tak ako je to uvedené v znaleckom posudku, že práve komunikácia a vhodné správanie sa starých rodičov a otca maloletého je dôležité pre zdravý vývin maloletého.
Súd bez vyjadrení na pojednávaní dňa 6.11.2013 a 4.12.2013 zistil, že právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že súhlasí so závermi znaleckého posudku a žiada, aby sa maloletý stretával s nimi druhý víkend v mesiaci tak, že by si ho prevzali pred bydliskom maloletého v sobotu o 10,00 hodine a vrátili by ho v nedeľu o 17,00 hodine. Uvedené vrátenie by bolo možné upraviť aj tým spôsobom, aby v prípade ak sa maloletý nebude učiť u nich môže byť odovzdaný skôr. Vo veci stretávania sa počas letných prázdnin by sa chceli od 1.8. do 15.8..
Súd z vyjadrenia navrhovateľky zistil, že podľa nej vyše pol roka čo neboli s maloletým v kontakte má taký dojem, že ho štvú proti nim a vedú ho k nenávisti voči nim. Je pravdou aj to, že momentálne ich malý odmieta a je jej ľúto, že u psychologičky popri nej prešiel tak, že si otočil od nej hlavu a ani sa jej nepozdravil. Poukazuje tiež na to, že sľúbila, že stiahne zo súdu žalobu a ona toto neurobí a to kvôli tomu, aby sa raz nedožila toho, že ho stretne niekde vo Zvolene a jej vnuk ju nebude ani poznať. Od podania návrhu maloletý bol u nich možno tri krát a to za rok aj tri mesiace.
Otec maloletého na vyššie uvedených pojednávaniach uviedol, že od začiatku je táto žaloba vedená len kvôli tomu, že starí rodičia prestali rešpektovať jeho ako otca, syna a tým pádom vlastne nerešpektujú jeho výchovnú starostlivosť a všetko čo pre syna robí. On viackrát navrhol za celú dobu, aby stará mama stiahla žalobu a aby mohli nanovo začať ich vzťahy, ktoré sa zakladajú na vzájomnom rešpekte, dohovore a tak ako je to uvedené aj v znaleckom posudku, že vlastne požadujú, aby syn chodil k nim aspoň raz mesačne, dva týždne cez prázdniny čo vlastne aj doteraz bolo bežnou praxou dokonca tam bol aj viackrát samozrejme s vekom dieťaťa aj jeho záujmy do toho vstupujú čiže už to nie je päť ročný chlapec. Poukazuje na to, že vlani tam strávil v auguste dva týždne. Potom bol u nich jeden celý deň alebo pod dňa v septembri po podaní žaloby, pričom ja som neustále opakoval, že pokiaľ stiahnu žalobu a vrátime sa naspäť k normálnemu dialógu medzi nami a rešpektovaniu, aby sme sa navzájom mohli o veciach porozprávať a dohodnúť tak ako je to uvedené aj v znaleckom posudku začnú opäť aj návštevy u nich pokiaľ samozrejme budú s tým súhlasiť. Za celú túto dobu boli asi dva alebo tri krát u nás a vždy sa to po nejakej chvíli zvrhlo k tomu, že nás začali obviňovať a osočovať a týmto spôsobom nemôžu návštevy fungovať. Zároveň súd poukazuje aj na to, že otec opätovne a vo viacerých vyjadreniach totožne zdôrazňuje potrebu jeho rešpektovania starými rodičmi, sľúbenia stiahnutia žaloby pred znalkyňou a skutočnosť, že sa to nestalo. Poukázal aj na to, že on nemôže a nevie si predstaviť vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia pretože nemôže synovi rozkázať niečo s čím on nie je stotožnený a nútiť ho, aby išiel keď on nebude chcieť, pretože to sa dá ťažko vykonať. Otec na konkrétnu otázku súdu na pojednávaní dňa 4.12.2013, že akým spôsobom keďže on tvrdí, že chce, aby syn navštevoval starých rodičov a nemá nič proti tomu sa pokúšal synovi povedať, že je to potrebné a v jeho prospech, že môže navštevovať starých rodičov s tým, že on by sa na toto nehneval a to aspoň v časovom rozmedzí
troch mesiacov od podania znaleckého posudku otec uviedol, že on takého veci synovi nehovoril a sa nepokúšal o to, aby navštívil starých rodičov.
Súd z vyjadrenia maloletého na pojednávaní 4.12.2013 zistil, že on má rád starých rodičov a rád by ich navštevoval. Zároveň však poukázal aj na to, že navštevoval by ich vtedy rád ak by proti tomuto nebol jeho otec.
Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že títo doporučujú, aby sa úprava styku urobila takým spôsobom, že maloletý pôjde k starým rodičom na jeden víkend v mesiaci a na dva týždne letných prázdnin. Poukazujú na to, že, aby tento styk sa dial bez účasti otca maloletého.
Podľa § 36 odst. 2 Zákona o rodine, ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 116 O.z. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 127 odst. 1 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že úprava styku navrhovateľov v prvom a druhom rade je potrebná a v záujme maloletého. Súd s poukázaním na vyššie uvedené paragrafy a to predovšetkým § 127 odst. 1 mal za to, že na uvedené posúdenie skutočnosti či je v prospech maloletého úprava jeho styku so starými rodičmi ďalej či by otec pri tomto styku sa mal zúčastňovať a rozsah úpravy v prípade ak je to v jeho záujme nariadil znalecké dokazovanie a to predovšetkým z toho dôvodu, že v tomto prípade predovšetkým znalec, ktorý bol určený z odboru klinickej psychológie detí vie komplexným spôsobom posúdiť odpovede na tieto otázky. Zo samotného znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané, že je potrebné upraviť styk maloletého so starými rodičmi a to predovšetkým z toho dôvodu, že je v prospech maloletého aby sa stretával s týmito starými rodičmi. Znalkyňa zároveň poukázala na tú skutočnosť, že je potrebný tento styk realizovať bez prítomnosti otca a v rozsahu asi jeden krát za mesiac t. j. jeden víkend v mesiaci a plus v rozsahu dvoch týždňov počas letných prázdnin.
Zároveň však súd musí zo znaleckého posudku poukázať na tú skutočnosť, že znalkyňa poukázala na nutnosť úpravy vzťahov medzi starými rodičmi a otcom maloletého. Na úpravu týchto vzťahov poukázala najmä z toho dôvodu, že je v neprospech zdravého vývinu maloletého keď tieto vzťahy budú napäté a keď sa starí rodičia s otcom maloletého nebudú vzájomne rešpektovať. Súdu v rámci celého pojednávania je predovšetkým zo strany starých rodičov preukazovaná tá skutočnosť, že podľa nich otec maloletého ho nevedie k tomu, aby maloletý ich mohol navštevovať a otec mu to aj zakazuje. Zároveň však bola preukázaná aj tá skutočnosť, že starí rodičia zasa podľa tvrdenia otca ho pred maloletým znevažujú čím dochádza k znižovaniu jeho autority ako otca u maloletého a tiež sa o ňom hanlivo vyjadrujú. Z celkového poukazovania jednak na vyjadrenia otca maloletého a starej mamy maloletého je dané, že vzťahy medzi navrhovateľmi v prvom a druhom rade a otcom maloletého nie sú dobré. Súd musí apelovať na to, aby títo sa medzi sebou snažili o čo najlepšie vzťahy predovšetkým vtedy keď bude s nimi maloletý. Tiež súd musí poukázať na tú skutočnosť, že niektoré veci otec tvrdí avšak zrejme iba pred súdom a
nevie konkrétne doložiť tieto tvrdenia keď na jednej strane poukazuje na tú skutočnosť, že on nemá nič proti tomu, aby sa maloletý zo starými rodičmi stretával, ale na konkrétnu otázku čo v tejto veci vykonal keď tvrdí, že chce, aby sa maloletý s nimi stretával tak nevie odpovedať a potom odpovedal, že on maloletému nehovoril, aby sa stretával zo starými rodičmi. Preto súd považuje niektoré vyjadrenia otca za také, ktoré sú v rozpore zo skutočným správaním otca. Jeho poukazovanie na to, že aby navrhovatelia zobrali návrh späť a všetko bude tak ako bolo predtým nekorešponduje zo skutočnosťou a ani zo samotného správania otca toto nevyplynulo. Už v septembri 2013 t. j. približne tri mesiace pred posledným pojednávaním bol otec oboznámený zo závermi znaleckého posudku z ktorého vyplynulo, že je v prospech maloletého, aby sa začal zo starými rodičmi stretávať a napriek tejto skutočnosti otec žiadne takého kroky nepodnikol hoci vedel o tom, že je takého stretávanie potrebné. Taktiež súd poukazuje na celkové správanie sa otca, že tento od septembra 2012 až do decembra 2013 t. j. celkove za 15 mesiacov umožnil stretnutie sa zo starými rodičmi asi dvakrát, t. j. raz za sedem a pol mesiaca teda z tohto súd už nemôže mať iný dojem iba to, že otec bez súdneho rozhodnutia nechce dobrovoľne umožniť stretávanie sa navrhovateľov so svojím synom a preto je takéto rozhodnutie potrebné.
Súd s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti aj na vyjadrenie sa maloletého o tom, že tento sa chce stretávať so starými rodičmi, ale len za predpokladu, že sa nebude jeho otec hnevať má preukázanú tú skutočnosť, že maloletý v súčasnosti nie je absolútne otcom vedený k tomu, aby sa stretával so starými rodičmi čo otec aj sám potvrdil z čoho jednoznačne vyplýva, že súd musí tieto vzťahy upraviť keďže zo strany otca naozaj počas doby pätnástych mesiacov skoro vôbec toto nebolo umožnené.
Podľa § 151 odst. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
vo Zvolene dňa 18.12.2013