Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-135-2013.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/135/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Y. B., a.s., V. X., XXX XX . A., IČO: 35 697 270 proti žalovanému M. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX B. za účasti vedľajšieho účastníka D. N. Y. Y. B. S., N.. R. X, XXX XX. W., IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 725,18 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 6Ro/122/2012-130 z 31.1.2013 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením odpor podaný D. N. Y. B. S., N.. R. X, XXX XX W., IČO: 42 176 778 zo dňa 11.10.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Michalovce zo 6.6.2012, č.k. 6Ro/122/2012-31 odmietol.
Vychádzal z toho, že na základe žaloby na začatie konania žalobca uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy 725,18 € s príslušenstvom. Okresný súd Michalovce vydal dňa 6.6.2012 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi 725,18 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, alebo podať v uvedenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 18.6.2012, a keďže proti nemu odpor nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2012 (č.l. 31 spisu). Dňa 2.7.2012 oznámilo D. N. Y. Y. B. S. svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a požiadal o doručenie žaloby na začatie konania s prílohami a následne dňa 5.10.2012 bol mu doručený aj platobný rozkaz zo dňa 6.6.2012. Dňa 11.10.2012 D. N. Y. Y. B. S. ako vedľajší účastník proti uvedenému platobnému rozkazu podalo odpor, v ktorom uviedlo, že podáva odpor z dôvodov, ktoré podrobne opísal vo svojom vyjadrení zo dňa 30.7.2012, kde uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Citoval § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. a § 172 ods. 1 O.s.p., § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p., a keďže vedľajší účastník v podaní zo dňa 29.6.2012 doručenom súdu prvého stupňa dňa 2.7.2012 oznámil iba vstup do konania, hoci jeho povinnosťou bolo buď spojiť tento úkon s odporom voči platobnému rozkazu, ktorý bol platne doručený účastníkovi, na ktorého strane vedľajší účastník sa chcel zúčastniť konania alebo podať odpor v lehote na jeho podanie, ktorá plynula pre žalovaného od 18.6.2012 a skončila 3.7.2012, a keďže vedľajší účastník odpor podal elektronicky dňa 11.10.2012, teda až po uvedenej lehote, podal ho oneskorene, a preto súd tento odpor odmietol ako oneskorený.
Uznesenie napadlo včas podaným odvolaním D. N. Y. Y. B. S., navrhlo ho zrušiť, čím by sa ex lege zrušil aj platobný rozkaz. D. namietalo, že názor okresného súdu v predmetnom uznesení neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných, rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch stále rieši vydávaním platobných rozkazov. V takýchto veciach je jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým jeho vstup do konania a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek, do právoplatného skončenia veci a podanie odporu môže uskutočniť v zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platné právo sa takémuto výkladu oprávnení vedľajšieho účastníka v skrátenom konaní explicitne nebráni. S poukazom na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ malo za to, že vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS. Ak súd odmietol odpor ním podaný, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 až 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Na podporu svojej argumentácie citovalo z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 z 27.8.2012, ako aj z vybraných rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne.
V danej veci súd prvého stupňa platobný rozkaz vydal 6.6.2012 a žalovanému ho doručil 18.6.2012. D. do konania vstúpilo z vlastného podnetu, na podporu žalovaného podaním z 29.6.2012 (č.l. 34). Žalovaný proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením vo veci samej nepodal. Vedľajší účastník proti platobnému rozkazu podal dňa 11.10.2012 (č.l. 128 spisu).
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ žalovaný v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa doručuje až spolu s platobným rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu, neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.).
Z vyššie uvedeného treba vyvodiť, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.
Ak teda v predmetnej veci D. podaním doručeným 29.6.2012 oznámilo súdu prvého stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva a už len z tohto dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu.
Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho účastníka na strane žalovaného už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca (žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toto by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.
Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci, že D. nebolo oprávnené na podanie odporu, lebo sa nestalo účastníkom konania v tomto spore a tiež s poukazom na to, že procesná úprava právo podať odpor priznáva výslovne len odporcovi.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa odmietol odpor podaný D., je podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie vecne správne a bolo potrebné ho potvrdiť. Postupom súdu prvého stupňa združeniu nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nevznikla ani potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.