Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-878-2008.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/878/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Pavol Malík, 1. Mája 22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: G. H., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, Q. U. T. XXXX, XXX XX T. - Š., občan SR, tu o návrhu na zmenu účastníka konania, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.04.2008 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.649,64 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania súd zistil, že povinný zomrel dňa 07.09.2009 v Spolkovej republike Nemecko.
I.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Exekučný súd vzal z úmrtného listu za preukázané, že povinný zomrel dňa 07.09.2009 v Spolkovej republike Nemecko. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Exekučný súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Súd preto za týmto účelom vykonal šetrenia lustráciou v dedičských konaniach na tunajšom súde, ako aj dopytom na príbuzných povinného ohľadom zistenia jeho dedičov.
Súd z registra súdnych spisov a z vyjadrenia matky povinného zistil, že dedičské konanie po povinnom sa na území Slovenskej republiky neuskutočnilo.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné konanie voči povinnému má neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zomrel po začatí konania, pričom nedošlo k prevodu, resp. k prechodu predmetného dlhu na iný subjekt, preto s poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a súčasne o jej zastavení.
II.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pri rozhodovaní o tom, kto bude platiť trovy exekúcie v prípade úmrtia povinného po začatí exekučného konania bez zanechania majetku, postupoval súd s použitím analógie k vyššie citovanému ustanoveniu § 203 ods. 2 EP (a to so zreteľom na zmysel a účel tohto ustanovenia), keďže Exekučný poriadok túto konkrétnu situáciu výslovne neupravuje. Je však zrejmé, že sa jedná o podobnú situáciu k situácii predpokladanej v § 203 ods. 2 EP, nakoľko trovy exekúcie nemôžu byť vymožené od povinného. Preto povinnosť nahradiť tieto vzniknuté trovy súd uložil oprávnenému.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 51,14 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté
14.04.2008.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 25,66 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 Eur + DPH, z toho:
a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 15 minút - (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Vyhotovenie výzvy na poskytnutie súčinnosti povinnému 2x - 15 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, založenie spisu, vyúčtovanie, odpoveď na výzvu súdu a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko tento úkon je paušálne odmenený v zmysle § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sumou 3,32 Eur, a preto priznaním odmeny za tento úkon aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 13,28 Eur za 4 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; 3. Zisťovanie majetku povinného 2x - Dopravný inšpektorát, Kataster nehnuteľností;
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,46 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 1,46 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 8,36 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 1,46 Eur, ktoré bolo preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza 1 poštová doručenka, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 4,35 Eur za kopírovanie, režijné náklady a bankové poplatky, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby a chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 21,38 Eur vo výške 4,28 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.