Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-32-2013.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu C. G., podnikajúceho pod obchodným menom C. G., s miestom podnikania E., U. XXXX/XX, B.: XXXXXXXX, právne zast. Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Skalica, Čulenova 2A/2621, IČO: 36864544, proti žalovanej H. Y., podnikajúcej pod obchodným menom Bc. H. Q. Y. D. Y., s miestom podnikania G., G. XXX/XX,
B.: XXXXXXXX, právne zast. C.. D. T., advokátom, K. kancelária G. 7, R. v konaní o zaplatenie 1.225,- Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 17. januára 2013,
č.k. 9Cb 73/2012-130 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.225,- Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 615,- Eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 305,- Eur od 15.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 305,- Eur od 16.01.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 73,50 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 488,12 Eur to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o parkovaní, na základe ktorej by žalovaná bola povinná platiť parkovné vo výške 5,-Eur denne, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. Žiaden objektívny dôkaz k tomu zo strany žalobcu nebol predložený pričom žalovaná uzatvorenie zmluvy poprela. V konaní bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo zn. Mercedes ev. č. MY XXXAR, ktorého držiteľkou bola žalovaná parkovalo v priestoroch žalobcu v období od 1.mája 2010 do 31.decembra 2010. Na základe toho žalobca vystavil a poštou doručoval žalovanej faktúry č. 18/10 parkovné za dobu od 01.05.2010 do 31.08.2010 v celkovej výške 615,-Eur (5,-Eur za deň), podľa faktúry bola táto suma splatná 14.09.2010, faktúru č. 23/10 parkovné za dobu od 01.09.2010 do 31.10.2010 v celkovej výške 305,-Eur (5,- Eur za deň), podľa faktúry bola táto suma splatná 14.11.2010 a faktúru č. 2/11 parkovné za dobu od 01.11.2010 do 31.12.2010 v celkovej výške 305,-Eur (5,-Eur za deň), podľa faktúry bola táto suma splatná 15.01.2011. Nárok žalobcu na zaplatenie tzv. parkovného posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Z predložených dokladov vyplynulo, keďže ku dňu 30.04.2010 bola vlastníkom vozidla ev. č. MY 099 AR spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a držiteľom vozidla bola žalovaná.
Pri skúmaní otázky, kto bol oprávnený v čase, keď bolo vozidlo uschované u žalobcu s vozidlom disponovať zistil, že medzi VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., ako veriteľom, žalovanou ako dlžníkom a pps Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim bola dňa 15.10.2008 uzatvorená Zmluva o AutoKredite č. 655697. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., žalovanej účelový úver vo výške 234.000,- Sk na financovanie časti kúpnej ceny predmetného motorového vozidla. V dôsledku poškodenia predmetu financovania došlo dňa 28.05.2010 k predčasnej splatnosti úveru a následne k finančnému vysporiadaniu splatného úveru s dobou splatnosti 48 mesiacov. Ďalej zistil, že dňa 15.10.2008 bola medzi spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 655697. Žalovaná za účelom zabezpečenia svojho záväzku voči veriteľovi na vrátenie úveru a príslušenstva previedla na veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Právo nakladať s predmetom financovania ako so svojím vlastníctvom, by však spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., patrilo iba v prípade, že si toto právo uplatní, teda, že žalovanej oznámi písomne, že si toto právo uplatňuje. Dovtedy bola s vozidlom oprávnená v celom rozsahu nakladať žalovaná. Spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., zaslala žalovanej iba oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, v zmysle ktorého ju vyzvala na zaplatenie nesplatenej časti úveru, následne jej zaslala oznámenie o zápočte prijatého poistného plnenia, nikdy však žalovanej nezaslala uplatnenie vlastníckeho práva, teda nemala záujem na realizácii a jeho výkone. Je tak zrejmé, že žalovaná bola oprávnená v celom rozsahu s vozidlom nakladať počas celého obdobia, keď bolo v priestoroch žalobcu a zodpovedala i za to, že vozidlo bolo po vzniku škody odvezené k žalobcovi. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná zodpovedá za to, že vozidlo zostalo u žalobcu, v priestoroch, kde vykonáva podnikateľskú činnosť.
S ohľadom na zistené, uskladnením vozidla v priestoroch žalobcu, na strane žalovanej došlo k majetkovému prospechu a to plnením bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného obohatenia vychádza z ceny obvyklého parkovného, ktoré platia zákazníci žalobcu, ktorý preukázal, že podniká v oblasti nútených odťahov vozidiel a ich následného uskladnenia na parkovisku jemu patriacom. Z tejto činnosti tak dosahuje zisk. Žalovaná bola listami žalobcu a napokon i doručenými faktúrami upozornená na to, že vozidlo je u neho uskladnené a je potrebné za uskladnenie platiť a mala možnosť kedykoľvek vozidlo zobrať. Žalobca preukázal, že už v roku 2005 sa za uskladnenie na jeho parkovisku platilo 150,- Sk za deň (t.j. 5,- Eur). Na základe týchto skutočností žalobe ako dôvodne podanej vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 1.225,- Eur a zákonnému úroku z omeškania od nasledujúceho
dňa po splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia a k náhrade trov konania a právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť jej trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Uviedla, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia považovala na mnohých miestach za zmätočné a vzájomne si odporujúce. Bola názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyvodil, že spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., by mala vlastnícke právo k motorovému vozidlu iba v prípade, že by si toto právo uplatnila, teda že by jej žalovanej oznámil písomne, že to právo uplatňuje. Poukázala na §§ 553 ods.1,3 , 553d, 553b ods.2 Obč. zák. a dôvodila, že vlastníkom motorového vozidla v spornom období v zmysle týchto ustanovení bola práve táto spoločnosť a nie ona. Spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. vo vzťahu k nej toto právo aj vykonávala a správala sa ako vlastník motorového vozidla. Určila jej ako držiteľovi vozidla, kde a ako je potrebné vozidlo poistiť a na pokyn tejto spoločnosti bolo vinkulované poistné plnenie v jej prospech. V danej veci odtiahnutie motorového vozidla bolo vykonané na základe pokynu spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a poisťovateľa, Kooperatíva poisťovňa a.s., takže o odťahu vozidla vôbec nerozhodovala ona, ako jeho držiteľka, ale výlučne len vlastník. Má za to, že medzi žalovanou a žalobcom nevznikol žiadny právny vzťah. Žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o parkovaní a jediné čo preukázal, bolo odtiahnutie vozidla, jeho uskladnenie, vystavovanie a doručovanie faktúr žalovanej. Nakoniec namietala nesprávne právne posúdenie nároku súdom prvého stupňa, pretože ak by sa mala obohatiť na úkor žalobcu muselo by dôjsť k nárastu jej majetku, čo sa nestalo, preto ak by aj nárok žalobcu existoval, bol by nárokom z náhrady škody. Navrhla vykonať dokazovanie kto žalobcu volal k miestu požiaru vozidla, na akom základe funguje jeho spolupráca s poisťovateľmi, na akých pozemkoch žalobca podniká a na akom právnom základe žalobca využíva pozemky na podnikanie a kde bolo vozidlo uskladnené.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:
Žalovaná založila dôvody svojho odvolania na tvrdení, že nebola vlastníčkou predmetného motorového vozidla a preto nie je v spore pasívne legitimovaná. Tiež namietala nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho zistil, že prvostupňový súd obchodnoprávny vzťah správne právne posúdil a vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom. Dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvného vzťahu, preto správne právne kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná na základe uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX zo dňa 15.10.2008 medzi VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., ako veriteľom a ňou ako dlžníkom, bola v spornom období držiteľkou predmetného motorového vozidla a bola oprávnená s ním nakladať. Neobstojí tvrdenie žalovanej v odvolaní, že o odťahu vozidla rozhodol výlučne jeho vlastník, spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., nakoľko žalovaná tak vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2011, ako aj na pojednávaní dňa 20.septembra 2012 sama uviedla, že vozidlo bolo odtiahnuté na parkovisko žalobcu, pretože tak povedal a odťah aj zabezpečil, R. H. - zástupca poisťovne Kooperatíva poisťovňa a.s., teda nie VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede O. D..
V konaní pred súdom I. stupňa bola žalovaná riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a prvostupňový súd vykonal dokazovanie ňou navrhnutými dôkazmi. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní navrhovala vykonať iné dôkazy než navrhnuté pred súdom prvého stupňa na tieto odvolací súd neprihliada. V odvolacom konaní navrhnuté dôkazy boli súdom prvého stupňa buď preukázané, resp. nie sú relevantné pre výsledok sporu, vzhľadom na už vykonané dôkazy, preto nie sú splnené podmienky § 205a O.s.p.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi nepriznal, hoci v zmysle
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.