Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/423/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Slovakbau, s.r.o., Mlynárska 16, Košice, IČO: 35 860 375, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, pod sp.zn. EX 1224/2009, o vymoženie pohľadávky vo výške 12 992,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. -19, zo dňa 30.10.2012, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie v sume 74,53 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95 trovy exekúcie vo výške 91,81 Eur, a to do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.06.2009 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 12 992,79 Eur s prísl.. Dňa 07.09.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, s odôvodnením, že povinný zanikol a podľa správy súdneho exekútora zo dňa 24.10.2011 je pohľadávka nedobytná. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 92,18 Eur.

Ako ďalej konštatoval súd prvého stupňa, podľa výpisu z obchodného registra bol povinný vymazaný dňa 08.10.2011 ex offo a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. -35 zo dňa 15.04.2011, ktorým súd zrušil obchodnú spoločnosť povinného podľa , a to bez likvidácie.

Súd prvého stupňa následne citoval , , , , Exekučného poriadku, , , a uviedol, že podľa správy súdneho exekútora zo dňa 24.10.2011, exekútor vykonal v mieste sídla povinného šetrenie, kde od prenajímateľa budovy zistil, že povinný na adrese svojho sídla asi tri roky nesídli. Podľa oznámenia KRPZ KDI Košice povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, Správa katastra neeviduje vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam, Daňový úrad Košice oznámil, že povinný ako daňový subjekt má registrovaný bankový účet, avšak bez finančných prostriedkov. Boli vykonané pokusy o blokáciu účtov v piatich bankách.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g).

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a preto uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 91,81 Eur. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 Exekučného poriadku, náhradu hotových výdavkov vo výške 40,- Eur za poštovné a 3,32 Eur za telekomunikačné, spolu s 20 % DPH zo sumy 76,51 Eur, t.j. 15,30 Eur.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, a to proti výroku o náhrade trov exekúcie, podal oprávnený („ďalej len odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrada exekučných trov zrušil a náhradu exekučných trov súdnemu exekútorovi nepriznal, resp. prehodnotil ich výšku.

Odvolateľ bol toho názoru, že exekučný súd nemohol k úhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného, pretože nezavinil zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok v § 203 ods. 1 presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosti zániku povinného. V čase podania návrhu na začatie exekúcie nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude dňa 08.10.2011 vymazaný z obchodného registra. Súd mal predovšetkým skúmať či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a následne tiež na to, či oprávnený mohol pri doložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až pri splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej normy možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa názoru odvolateľa, aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sú exekučné trovy, ktoré si vyúčtoval súdny exekútor neprimerané vykonaným úkonom a niektoré činnosti robil zbytočne a v niektorých prípadoch duplicitne. Odvolateľ nemôže akceptovať úkony exekútora týkajúce sa náhrady hotových výdavkov na poštovné, ako aj iných úkonov, keďže oprávnený nedisponuje dokladmi, ktoré by sa mali nachádzať v spise. Súdny exekútor podľa názoru odvolateľa oprávnenému doklady ohľadne uvedených úkonov nezaslal, ani inak mu ich neoznámil, že ich uskutočnil napriek tomu, že mu to vyplýva zo zákona.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.12.2012 v ktorom uviedol, že vzhľadom na výšku pohľadávky v sume 13 122,70 Eur oprávnený mohol predvídať, že firma Slovakbau, s.r.o. nie je solventná a v budúcnosti môže aj zaniknúť. Oprávnený disponuje dokladmi, ktoré exekútor oprávnenému doručil v zmysle , , a ktoré boli predložené okresnému súdu. Exekučné trovy, ktoré si exekútor vyúčtoval sú účtované v zmysle , , vyhlášky MS SR č. . Súdny exekútor vykonal dostatok úkonov v záujme úspešnosti exekučného konania a žiadne úkony neboli robené zbytočne alebo duplicitne podľa vyjadrenia oprávneného a pritom si náklady pracovnej cesty dňa 16.09.2009 neúčtoval. Preto tvrdenie oprávneného je zavádzajúce. Súdny exekútor doporučuje súdu potvrdiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel úplne, a preto postupom podľa ust. vec predložil odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že výrok o trovách exekúcie je potrebné zmeniť.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. ).

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 26.06.2009 na základe exekučného titulu, ktorým sú platobné výmery úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 17.03.2009 a č.k. zo dňa 17.03.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 14.04.2009 a vykonateľnosť dňa 30.04.2009. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 22.07.2009.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 05.07.2011, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa z dôvodov podľa . Dňa 08.10.2011 bol povinný z obchodného registra vymazaný ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -35 zo dňa 15.04.2011.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie sp. zn. zo dňa 24.11.2011).

Podľa ust. (ďalej len ) predchádza zániku spoločnosti jej zrušenie s likvidáciu alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu.

K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak

- súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9),

- súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku ( ),

- súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku ( ),

- po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok.

V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. z dôvodov podľa ust. . Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 08.10.2011. Ust. pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Ak bol teda povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa teda vecne správne posúdil predmetnú exekúciu, keď túto zastavil podľa citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa vyhlášky MS SR č. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Súd prvého stupňa správne priznal súdnemu exekútorovi odmenu v podobe paušálnej sumy 33,19 Eur, vzhľadom na skutočnosť, že v prípade súdom priznaných piatich účelne vynaložených úkonov exekučnej činnosti (s posúdením ktorých sa odvolací súd stotožňuje) by výška odmeny nedosiahla minimálnu paušálnu sumu 33,19 Eur v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 (5 x 3,32 Eur = 16,60 Eur).

Pokiaľ ide o odvolateľom namietanú priznanú výšku náhrady hotových výdavkov za poštovné, z obsahu spisu súdneho exekútora mal odvolací súd za preukázané vykonanie doručovania 16 zásielok poštou a to povinnému 2x, oprávnenému 3 x (písomnosti na Krajskú pobočku v Košiciach, prevzaté dňa 03.11.2011, 17.09.2009, 07.08.2009 ), súdu prvého stupňa 2x, VÚB, a.s. 2x, VOLKSBANK Slovensko a.s., Správe katastra v Košiciach, Dexia banke Slovensko, a.s., Slovenskej sporiteľni, a.s., Tatrabanke, a.s., Daňovému úradu Košice II a Krajskému riaditeľstvu PZ SR, KDI so sídlom v Košiciach. Vynaloženie ďalšieho poštovného preukázané nebolo. Preto výška preukázateľne vynaloženého poštovného je 25,60 Eur (1,60 Eur za jednu zásielku x 16), a nie 40 Eur priznaných súdom prvého stupňa. Sumu vo výške 3,32 Eur z titulu telekomunikačných poplatkov mal taktiež odvolací súd za preukázanú z exekučného spisu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v posudzovanej exekučnej veci určil trovy exekúcie tak, že súdom prvého stupňa priznanú odmenu exekútora vo výške 33,19 Eur a odvolacím súdom upravenú náhradu jeho hotových výdavkov vo výške 28,92 Eur, zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty na sumu 74,53 Eur a v tomto zmysle zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia ( ).

Náhradu trov odvolacieho konania súd oprávnenému nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu trovy preukázateľne nevznikli, ich náhradu ani neuplatnil. Exekútorovi ich náhradu nie je možné priznať ( v spojení s a ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.