Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/196/2012

Potvrdené rozhodnutím 5CoP/9/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., Q. XXXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Ing. Milanom Očkom, Advokátska kancelária so sídlom Žilina, Kuzmányho 18, proti odporcovi: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o. so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, o úhradu príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky, príspevku na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, o poskytnutie príspevku vopred na primeranú úhradu výživy tehotnej ženy a dieťaťa a zabezpečenia výbavičky dieťaťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/196/2012-183 zo dňa 19.12.2013, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil povinnosť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne od 1.4.2013 do 27.7.2014 a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.4.2013 do 31.12.2013 v sume 450,- eur, pričom uvedený nedoplatok je mu povolené splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 233,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., Q. XXXX/ XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátska kancelária so sídlom Žilina, Kuzmányho 18, proti odporcovi: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 10XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou M.-Hagarová, s.r.o. so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, o úhradu príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky, príspevku na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, o poskytnutie príspevku vopred na primeranú úhradu výživy tehotnej ženy a dieťaťa a zabezpečenia výbavičky dieťaťa, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 € mesačne od 1.4.2013 do 27.7.2014, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.4.2013 do 31.12.2013 v sume 450 €, pričom uvedený nedoplatok je mu povolené splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 233 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 177,78 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu 3. 5. 2012 sa navrhovateľka domáhala príspevku vopred na primeranú úhradu jej výživy v sume 100 € mesačne po dobu dvoch rokov od podania návrhu, ako aj príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 233 € mesačne, ako aj poskytnutia zálohy na zabezpečenie výživy mal. dieťaťa, ktoré mala porodiť, ako aj príspevku na úhradu nákladov spojených s výbavičkou maloletej spolu vo výške 1.445,99 € počas doby, počas ktorej by jej patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že z intímnych stykom s odporcom v období od septembra 2011 otehotnela, pričom v čase podania návrhu bola v 6. mesiaci tehotenstva. Manželstvo s odporcom neuzavrela, pričom tento odišiel zo spoločnej domácnosti vo februári 2012. Keďže navrhovateľka bola na rizikovom tehotenstve, nemohla vykonávať predmet živnosti. Z dôvodu nutnosti zmeniť stravovacie návyky počas obdobia tehotenstva požadovala od odporcu sumu 100 € mesačne počas 24 mesiacov. Z celkových

nákladov spojených s tehotenstvom vo výške 466 € požadovala jednu polovinu od odporcu. Z nákladov na zakúpenie výbavičky vo výške 651,68 € požadovala polovinu 325,99 €, pričom túto sumu navrhla premietnuť do výživného voči odporcu po dobu materskej dovolenky navrhovateľky, t. j. 28. týždňov, počas ktorých by sa súčasne maloletej poskytovala výživné v sume 40 € týždenne.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 7. 8. 2012 v tom smere, že s navrhovateľkou sa začala stretávať koncom roku 2011 a táto mu začiatkom roku 2012 oznámila, že je tehotná. Následne však viacerí spoloční známi odporcu informovali, že navrhovateľka udržiavala intímny vzťah aj s inými mužmi, čo spôsobilo vzájomné ochladenie vzťahov a jeho ukončenie. Následne sa podľa tvrdenia odporcu začala navrhovateľka neprimerane správať k jeho osobe, vyhrážať sa mu spôsobením problémov v práci, čo aj zrealizovala. Jej dvaja kamaráti krivo obvinili odporcu z ublíženia na zdraví, pričom v oboch prípadoch jediným svedkom bola navrhovateľka. V snahe predísť diskreditácii svojej osoby inicioval ukončenie služobného pomeru v policajnom zbore. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť, počas tehotenstva fajčila, požívala alkoholické nápoje a navštevovala bary a diskotéky. Odporca poukázal na to, že mu bol priznaný výsluhový príspevok vo výške 213,35 € od 1. 6. 2012 do 31. 5. 2014, čo je jeho jediný príjem. Bytové potreby je nútený riešiť nájmom vo výške 300 € mesačne. Ďalej poukázal na vyživovaciu povinnosť k svojim dvom mal. deťom pochádzajúcich z manželstva vo výške 130 € mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj ich zdravotného stavu a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.15)

Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníkom konania sa narodila dcéra mal. S. dňa XX. X. XXXX. Otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením účastníkov konania dňa 10.9.2012. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. S. sa vedie konanie na súde pod sp. zn. , ktoré zatiaľ nebolo právoplatne ukončené.

Podľa citovaného ustanovenia § 74 odsek 2 Zákona o rodine sa môže tehotná žena domáhať, aby súd uložil mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, poskytnúť sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj sumy potrebné na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu materskej dovolenky. V podstate ide o určitý typ predbežného opatrenia podľa hmotného práva. V tejto časti konania sa súd nezaoberá otázkou určenia otcovstva, skúma len, či je otcovstvo žalovaného muža pravdepodobné. Nie je vylúčené, aby počas konania došlo k určeniu otcovstvo tohto muža, ak sa však tak stane, zaniknú podmienky pre nariadenie predbežnej

úpravy podľa tohto ustanovenia a matka si môže uplatniť nároky podľa odseku 1 citovaného ustanovenia Zákona o rodine.

Nakoľko súd rozhoduje podľa okolností, ktoré sú tu v čase vyhlásenia rozsudku, vzhľadom na zmenený skutkový stav vo veci určenia otcovstva súd musel vyhodnotiť návrh navrhovateľky na zloženie preddavku na úhradu avšak len v časti zloženia preddavku na zabezpečenie výživy mal. dieťaťa a jeho výbavičky ako nedôvodný a nevyhovel mu; vzhľadom na určenie otcovstva sa o rodičovských právach a povinnostiach k maloletej bude konať v osobitnom konaní ().

Pre úplnosť súd dáva do pozornosti, že podľa a o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Navrhovateľka sa domáhala náhrady poloviny nákladov na výbavičku v celkovej sume 651,98 €, ktoré preukázala kópiami potvrdeniami o ich zakúpení. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľke bol priznaný a vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 151,37 €. ako aj príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 €. Príplatok k príspevku je štátna sociálna dávka, ktorú štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodila ako prvé dieťa, druhé dieťa alebo tretie dieťa, ktoré sa dožili aspoň 28 dní. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené štátne sociálne dávky majú pokryť potreby novonarodeného dieťaťa, teda vlastne nevyhnutnú výbavičku. Náklady na zabezpečenie výbavičky, ktorých náhradu požadovala navrhovateľka nepresiahli sumu uvedeného príspevku. Súd je toho názoru, že poskytnutie uvedenej štátnej sociálnej dávky je účelovo viazané a nie je možné použiť ho na iný účel. Preto aj pokiaľ navrhovateľka z uvedených príspevkov uhradila maloletej poistenie, použila ho mimo zákonného rámca; poistenie pokiaľ to bude súdom považované za oprávnenú potrebu dieťaťa, môže byť zahrnuté do bežného výživného, na ktoré bude odporca ako otec zaviazaný. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ by aj matka preukázala vyššie náklady na zakúpenie výbavičky v konaní o určenie vyživovacej povinnosti k maloletej, súd bude skúmať, či tieto náklady boli nevyhnutné a zároveň aj primerané životnej úrovni účastníkov konania ako rodičov.

Navrhovateľka aj po určení otcovstva zotrvala na podanom návrhu v celosti; oproti odôvodneniu uvedenému vyššie, keď nemohol súd vyhovieť priznaniu výživného dieťaťa a príspevku na jeho výbavičku, súd dospel k záveru, že vo veci priznania príspevku na úhradu výživy navrhovateľky ako aj príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom zo strany navrhovateľky nebolo nutné, aby podávala zmenu návrhu a súd rozhodoval o jej pripustení alebo nepripustení. Z hľadiska charakteru nárokov sú totiž tieto zhodné či už sa uplatňujú ako nárok podľa § 74 ods. 2 (pred narodením dieťaťa) alebo 74 ods. 1 Zákona o rodine (po určení otcovstva), navrhovateľka ich požadovala v rovnakej výške od tej istej osoby, a teda aj za zmenených skutkových okolností súd jej nárokom vyhovieť mohol bez toho, aby bolo nutné návrh meniť, pričom právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 7.11.2013 poukázal, že nárok si už uplatňujú podľa iného ust. Zákona o rodine.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka nie je za odporcu ako otca svojho dieťaťa vydatá. Pre priznanie príspevku sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama, postačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Súd pri rozhodovaní a výške príspevkov musí prihliadnuť aj k príjmom matky a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo iného sociálneho poistenia. Je potrebné zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa poskytuje ochrana právu nevydatej matky, nie ochrana právu narodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 - 64 Zákona o rodine nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov dotknutá. Splatnosť príspevku na výživu môže súd určiť buď od doby počas tehotenstva, keď matke v súvislosti s tehotenstvom alebo pôrodom vznikli náklady (najskôr od začiatku tehotenstva), respektíve došlo k strate jej príjmov, alebo najneskôr od momentu pôrodu. Súd môže priznať príspevok maximálne v dobe dvoch rokov, môže však aj rozhodnúť o povinnosti poskytovať príspevok počas kratšieho obdobia. Ustanovenie o možnosti zmeniť dohody alebo súdne rozhodnutia v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 odsek 1 Zákona o rodine) možno v plnom rozsahu uplatniť aj prípade tohto príspevku na výživu. Právo na výživné sa nevydatej matke nepremlčuje. Výška príspevku na výživu je daná primeranosťou. V danej veci mal súd preukázané, že navrhovateľka je držiteľkou živnostenského oprávnenia od 1. 12. 2011 v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu, konkrétne má kvetinárstvo. Pred založením živnosti vypomáhala svojej matke podnikajúcej v rovnakej oblasti, pričom z tohto mala mesačne odmenu 400

- 500 € mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2012 navrhovateľka dosiahla príjem 19.465 € pri výdavkoch 23.181 € s dosiahnutou daňovou stratou 3.716 €. K 31. 12. 2012 hodnota majetku patriaceho do podnikania dosiahla 8.300 € (zásoby 2.605 €, krátkodobý finančný majetok 5.695 €; záväzky predstavovali 414 €). Z dôvodu rizikového tehotenstva bola navrhovateľka práceneschopná a od októbra 2011 do júla 2012 poberala nemocenské dávky spolu v sume 5.879 €, čo v priemerne predstavuje 588 € mesačne. Následne poberala peňažnú pomoc v materstve vo výške 717 až 741 € mesačne až do marca 2013, keď jej bola vyplatená posledná peňažná pomoc v materstve už len v sume 359 € a po prvýkrát rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami na dieťa v sume 223 €. Od apríla 2013 navrhovateľka poberala už len rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 223 €. Inak navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vyššej hodnoty.

Keďže účelom inštitútu poskytnutia príspevku nevydatej matke je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že do marca 2013 k zhoršeniu sociálnej situácie navrhovateľky nedošlo. Súd prihliadol k tomu, že navrhovateľka počas obdobia tehotenstva poberala nemocenské dávky a neskôr po pôrode aj peňažnú pomoc v materstve vo výške dosahujúcej až presahujúcej výšku priemernej mesačnej čistej mzdy v národnom hospodárstva v roku 2011 (786 € brutto, 609 € netto podľa Štatistického úradu SR) a konkrétne v danej veci tieto príspevky zo sociálneho zabezpečenia prevýšili aj dovtedajší príjem navrhovateľky, ktorý dosahovala z výpomoci pri podnikaní u svojej matky a to tak, že z uvedených príspevkov navrhovateľka bola schopná zabezpečiť aj svoje zvýšené nároky na výživu spôsobené tehotenstvom, pôrodom a následnými výživovými potrebami. Vzhľadom k tomu súd navrhovateľke do marca 2013 príspevok na výživu od odporcu nepriznal.

Pre určenie príspevku na výživu od apríla 2013 súd skúmal možnosti odporcu, v akom by sa mohol na výživnom navrhovateľky podieľať. Odporca je evidovaný nezamestnaný od 5. 6 .2012. Predtým bol zamestnaný ako policajt. Jeho priemerný mesačný služobný plat v kalendárnom roku 2010 dosiahol 1.185,23 €. Súdu z vlastnej činnosti bolo známe, že pri určovaní výživného v konaní vedenom pod spis. zn. bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 130 € mesačne na mal. Y. v rovnakej sume aj na mal. S., pričom súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu odporcu vo výške 910 €. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal nevyhnutnosť svojho rozhodnutia rozviazať pracovný pomer s policajným zborom. Pokiaľ by aj navrhovateľka bola svedčila v jeho neprospech, pri priestupkoch, respektíve trestných činoch, nie je to dôvod k tomu, aby sa odporca vzdával riadneho zamestnania, najmä pokiaľ mal v tom čase vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom pochádzajúcim z jeho rozvedeného manželstva. Odporca mal čeliť obvineniam najmä pokiaľ tvrdí, že tieto boli nepravdivé. Uvedené konflikty s navrhovateľkou mohol riešiť aj návrhom na ochranu svojej osobnosti v civilnom konaní, prípadne tak, ako učinil podaním oznámenia o spáchaní priestupku, o čom svedčí záznam Obvodného oddelenie policajného zboru Žilina - západ zo dňa 28. 7. 2012. Pre úplnosť súd dodáva, že odporca nepreukázal, že by na základe podaného oznámenia bola navrhovateľka uznaná vinnou zo spáchania priestupku voči jeho osobe. Ukončenie pracovného pomeru s odôvodnením, že sa odporca snažil predísť diskreditácii svojej osoby v policajnom zbore, je podľa názoru súdu neprípustná. Priestupky či trestné činy by i tak riešili orgány policajného zboru (teda kolegovia odporcu) bez ohľadu na to, či by odporca bol jeho príslušníkom alebo nie. Pre úplnosť súd dodáva, že odporca učinil oznámenie o priestupku deň nasledujúci po tom, čo mu bol doručený návrh v tejto veci.

Vzhľadom k tomu pri určovaní príspevku na výživu navrhovateľky vychádzal súd z posledného známeho príjmu odporcu, teda 910 € netto. Z uvedeného príjmu súd odpočítal súdom určenú vyživovaciu povinnosť na dve mal. deti spolu v sume 260 €; súd prihliadol aj na výdavky na nájom bytu vo výške 300 € mesačne, ktoré súd vyhodnotil ako primerané trhovej situácii v Žiline. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca sa po rozvode manželstva s S. I. musel z bytu, ktorého bol spoluvlastníkom odsťahovať, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bol iným vlastníkom inej nehnuteľnosti, kde by mohol bývať. Bytové potreby si odporca zabezpečil v 1-izbovom byte, pričom bežné nájomné v Žiline je súdu známe z jeho praxe. Neskôr sa pre nedostatok finančných prostriedkov presťahoval k rodičom. Súd ďalej prihliadol k tomu, že bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a zdravotnú starostlivosť odporcu dosahujú 250 € mesačne, čo je súdu známe z jeho vlastnej praxe. Odporca nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty.

Ďalej súd vychádzal z toho, že aj bežné potreby navrhovateľky sú v rovnakej sume 250 € na bežnú stravu, ošatenie a hygienu, 57,50 € na jej vlastné bytové potreby, čiže polovinu z ňou hradených 115 € mesačne ako príspevku na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu u matky navrhovateľky; a jej príjem z podnikania, ktorý súd vyhodnotil v sume do 300 € mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na prvom pojednávaní nariadenom v tejto veci navrhovateľka uviedla, že tak počas tehotenstva, ako aj po pôrode má príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 300 € brutto pred zdanením. Súd práve tieto prvé spontánne odpovede považuje za pravdivé a následné tvrdenia navrhovateľky o tom, že v podnikaní sa jej nedarí a bude ho ukončovať, za účelové. Súd poukazuje na daňové priznanie za rok 2012, kde síce navrhovateľka z daňového hľadiska dosiahla stratu 3.716 €, avšak súčasne vykazovala celkový majetok v sume 8.300 €, z toho zásoby 2.605 €, pričom konečný stav zásob k 31. 12. 2011 bol 0. Súd dodáva, že z peňažného denníka navrhovateľky za rok 2012 zistil, že za rok 2012 bol zakúpený tovar v sume 15.850 €, pri súčasnom predaji tovaru vo výške 19.465 €, takže rozdiel predstavuje 3.615 €, čo je hrubý zisk 300 € mesačne bez odpočítania ďalších nákladov spojených s podnikaním. Súd poukazuje na to, že pokiaľ hrubý zisk bol uvedený 300 € mesačne, pričom ďalej sa platil nájom priestorov 158 € ako aj mzda zamestnanca, ako aj odvody do sociálnych fondov, či by navrhovateľka alebo jej matka takéto podnikanie udržiavali, keby dlhodobo takúto stratu dosahovali. Na základe výsluchu navrhovateľky v spojení s uvedenými listinnými dôkazmi súd dostal k záveru, že navrhovateľka ako taká nepodniká, na jej živnosť podniká jej matka. Z podnikania jej pravidelne vypláca finančnú odmenu, prípadne platí v tomto rozsahu potreby, ktoré vznikajú navrhovateľke a jej mal. dcére, keďže bývajú v spoločnej domácnosti, čo je však možné vyhodnotiť aj ako primeranú výpomoc v rámci rodiny (výživné). V podstate je však nutné konštatovať, že sa nepreukázal príjem navrhovateľky z podnikania. Zároveň ju však ani nezaťažuje strata vzniknutá v podnikaní, pričom sa dá predpokladať, že sumu 8.000 €, ktorá bola vložená pri začatí podnikania do pokladnice, hradila matka navrhovateľky. Nakoľko výška príspevku na výživu nevydatej matky sa riadi princípom primeranosti, súd za primeraný považuje príspevok vo výške 50 € mesačne. Tento priznal navrhovateľke od toho mesiaca, v ktorom jej príjem pozostával výlučne z rodičovského príspevku, t. j. od 1. 4. 2013 a to v maximálnej dĺžke do dvoch rokov mal. S., t. j. do XX. 7. 2014. Súd má za to, že v možnostiach a v schopnostiach odporu nie je platiť vyšší ako priznaný príspevok. Súd považoval uvedený príspevok za primeraný z dôvodu, že po odpočítaní nákladov na bežné potreby odporcu (250 €), výživného na dve mal. deti (260 €) a predpokladaných súčasných nákladov na bývanie ako sú súdu známe z jeho praxe v prípade spolubývania viacerých osôb (100 € mesačne), zostane z potencionálneho príjmu 910 € odporcovi suma 300 €, z ktorej má okrem výživného navrhovateľke hradiť výživné na mal. S., ako aj splátky úverov, ktorých výlučné splácanie prešlo na odporcu na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou S. I..

Pre úplnosť súd dodáva, že vychádzal naďalej z určeného výživného 130 € na každé z mal. detí pochádzajúcich z manželstva odporcu, nakoľko rodičovská dohoda, ktorú odporca uzavrel so svojou bývalou manželkou dňa 15. 2. 2013 o znížení výživného na každé z mal. detí na sumu 50 € mesačne, nebola dosiaľ schválená súdom, pričom jej schvaľovaní súd bude brať do úvahy záujem dieťaťa a je teda teoretické možné, že dohoda schválená nebude, resp. výživné sa môže znížiť vzhľadom na pribudnutie vyživovacích povinností odporcu, čo však bude závisieť od úvahy súdu v danom konaní. Prípadné zníženie týchto vyživovacích povinností sa premietne aj do výšky výživného určeného na mal. S.. Súd tiež dodáva, že dohoda o vyporiadaní bezpodielovaného spoluvlastníctva s bývalou manželkou odporcu sa súdu javí ako primeraná k nadobudnutému majetku, ako aj vzniknutým záväzkom z čias manželstva. Podľa názoru súdu nebola uzavretá účelovo v snahe, aby bolo čo najmenej určené výživné, či už voči navrhovateľke alebo jej mal. dcére. Zároveň záväzky, ktoré bude musieť odporca splácať aj po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, súd nevyhodnotil ako neprimerané zadlžovanie sa, keďže tieto úvery sa brali v období, keď bol odporca ešte v manželstve, bol zamestnaný a teda mal riadny príjem, žil s manželkou v spoločnej domácnosti, pričom súd predpokladal, že im v tom čase vypomáhali aj rodičia bývalej manželky odporcu.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Nakoľko odporca v rozhodnom období neprispel na výživu navrhovateľke žiadnou sumou, jeho nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 4. 2013 do 31. 12. 2013 činí 450 €. Tento nedoplatok

súd zaviazal odporcu plniť v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Bežné výživné je odporca povinný uhrádzať k 15. dňu mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje a to k rukám navrhovateľky.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú aj v prípade nevydatej matky predbežne vykonateľné a preto je povinnosťou odporcu začať plniť bez ohľadu na to, či bude voči rozsudku v tejto časti podané odvolanie. Osobitým nárokom, ktorý si navrhovateľka uplatnila bol ešte príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 233 € ako jedna polovina z vynaložených 466 €. Náklady podľa jej vyčíslenia pozostávali z nákladov z tehotenskej karty 250 €, za vyšetrenia 55 €, na zdravotnú obuv 27,99 € a vychádzkovú obuv 18,99 €, na gymnastickú loptu 19,20 €, nákladov na výživovú kozmetiku pre vlasy 14,26 €, tehotenské oblečenie 123,04 €. Spolu vyčíslené náklady predstavovali 508,48 € v zmysle dokladov, ktoré predložila navrhovateľka. Navrhovateľka ešte ďalej listinnými dokladmi preukázala ďalšie náklady na vyšetrenia vo výške 39 € (č. l. 42 spisu), spolu teda v sume 547,48 €. Pre úplnosť súd poukazuje, že zo všetkých preukázaných nákladov jedna polovina predstavuje v skutočnosti sumu 273,74 €. Nakoľko však v sporovom konaní súd je jej návrhom viazaný, nemohol k uvedenej chybe zo strany navrhovateľky prihliadať, najmä, ak dokladala v priebehu konania ďalšie náklady.

Súd vyhodnotil uvedené výdavky ako primerané životnej úrovni navrhovateľky, ako aj jej zdravotného stavu počas tehotenstva a zaviazal odporcu k náhrade uplatnených nákladov vo výške 233 €, ktorú sumu bude odporca povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvodný súd vyhodnotil aj nadštandardný systém sledovania priebehu a vývoja tehotnosti, ktorý si navrhovateľka zakúpila v hodnote 250 €, pretože význam nadštandard v tomto smere znamená, že ide o poskytnutú starostlivosť, ktorá nie je hradená zo strany zdravotnej poisťovne, pričom navrhovateľka si zakúpila základný program; súd poukazuje aj na to, že v gynekologickej poradni bola navrhovateľka vedená ako riziková tehotnosť vzhľadom ku klinickým prejavom od začiatku tehotnosti (vracanie, predčasné kontrakcie, kŕče maternice, nepravidelné krvácanie v gravidite a znižovanie laboratórnych parametrov).

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná v plnom rozsahu v časti o priznaní príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a čiastočne úspešná v časti priznania príspevku na výživu tehotnej ženy po dobu dvoch rokov. Úplne neúspešná bola v časti priznania predbežného výživného pre nevydatú matku a mal. dieťa vrátane príspevku na výbavičku mal. dieťaťa; neúspech v tejto časti však bol zavinený len zmenou skutkových okolností, keď došlo k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve dieťaťa. Preto v tejto časti súd z hľadiska trov konania uvedené nehodnotí ako neúspech navrhovateľky. S poukazom na charakter sporu, keď sa navrhovateľka domáhala výživného ako nevydatá matka a teda slabšia strana v konaní, pričom súčasne pri určovaní výživného sa jeho výška vždy odvíja od úvahy súdu (zo strany účastníka nie je možné úplne presne vopred predvídať, v akej miere bude úspešný), jej súd priznal náhradu trov konania podľa cit. ust. .

V konaní sa prejednávali viaceré nároky, pričom hodnota výživného nevydatej matky bola najvyššia z vecí, ktoré sa prejednávali spoločne. Pri určovaní tarifnej odmeny sa preto vychádzalo zo základnej sadzby 50 € mesačne za obdobie od 1. 4. 2013 do 27. 7. 2014, teda 793,55 €. Súd postupoval v zmysle ustanovenia v spojení s , prvá veta MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v aktuálnom znení (ďalej len „“) a základom tarifnej hodnoty určil sumu 51,45 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom matky boli priznané za nasledovné úkony právnej pomoci:

a) prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10.01.2013 podľa a (v znení účinnom do 30.6.2013) sumu 51, Eur + 7, Eur režijný paušál pre rok 2013 = 59, Eur; účasť a zastupovanie na pojednávaní dňa 07.11.2013 a dňa 28.11.2013 podľa a (v znení novely č. účinnej od 01.07.2013) sumu 51,45 Eur + 7,81 Eur režijný paušál pre rok 2013 x 2 = 118,52 Eur; Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu: 177,78 Eur, ktoré bude odporca povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.