Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-121-2024.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Subarea
8Csp/121/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom 034 92 Stankovany 549, IČO: 55 962 165 proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o nariadení neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3. bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - M. T. T. L..C..I.., U. XX, XXX XX F., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
III. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Galanta môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2024 žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by nariadil zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3. bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - M. T. T. L..C..I.., U. XX, XXX XX F., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 09.08.2011 k uzavretiu zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 9.000 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 136,66 Eur. Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 3. bod 3.9 dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Ustanovenie zmluvy o úvere čl. 3 bod 3.9 v znení: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník a Spoludlžník, a to každý z nich osobitne uzatvárajú s Bankou, Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušným bodom OP.“ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Žalobca poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Vykonávanie zrážok zo mzdy, je v rozpore so zákonom aj z toho dôvodu, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pretože neobsahuje údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN a preto zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.09.2017. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy: Zmluva o úvere Lepšia splátka zo dňa 9.8.2011, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.8.2023.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa ust. § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3. bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - M. T. T. L..C..I.., U. XX, XXX XX F., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
11. Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 9.8.2011, túto súd považuje za problematické a z eurokonformného hľadiska za najmenej sčasti za neudržateľné. Veriteľ (žalovaný) výšku dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Možno prisvedčiť žalobcovi, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Nie je sporné, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu M. T. T. L..C..I.., U. XX, F. výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy.
12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
13. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, ako i listinné dôkazy pripojené k návrhu, osvedčujú tvrdenie žalobcu o nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia konania vo veci samej. Preto bolo namieste nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Žalobca ďalej tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na základe ktorej si žalovaný zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky. Žalobca tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom a pre jej platnosť je nevyhnutné, aby v čase uzatvorenia bola zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z obsahu Dohody mal súd osvedčené, že v nej nie je uvedená výška dohodnutých zrážok a jednoznačne nie je konkretizovaná ani zabezpečená pohľadávka. V priebehu konania bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu výzvu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca tak osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku.
15. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Žalovaný oslovil zamestnávateľa žalobcu, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku žalobcu. Je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Súd mal osvedčený možný vznik ujmy na strane žalobcu, ktorému bezprostredne a reálne hrozí zmenšovanie jeho majetku vykonávaním zrážok zo mzdy.
16. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).
17. Keďže súd z vykonaného dokazovania zistil, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak, ako to vyplýva z prvej výrokovej vety tohto uznesenia, pričom sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu v prvej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy ako taký, iba nárok na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa a jej neplatnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy ako hlavného zmluvného vzťahu. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Žalovaný má k dispozícii, v prípade, ak má za to, že jeho pohľadávka voči žalobcovi trvá, viacero právnych prostriedkov na jej uspokojenie. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
19. Týmto neodkladným opatrením tak môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, súd preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi. Žalovaný tak má možnosť domáhať sa plnenia z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdnou cestou (o čom ho súd vo výroku III. tohto rozhodnutia osobitne poučil), pričom v takomto konaní zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské práva.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v plnom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.