Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/338/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a.s., N., A. X, L.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. O. Y., V. so sídlom v N., S. XX proti odporcovi M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. N., W.. P. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.492,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. mája 2012, č.k. -72, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 35,76 Eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 35,76 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 673,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 673,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.492,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.442,19 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2005 poskytol navrhovateľ odporcovi úver a úverovú kartu s úverovým rámcom 663,88 Eur. Odporca z úverového rámca vyčerpal celkovo sumu 2.683,09 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ dňa 21.07.2010 odstúpil od úverovej zmluvy. Dňom 30.09.2010 sa dlh stal splatný. Suma 1.492,39 Eur pozostáva zo sumy 490 Eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru, 952,19 Eur z titulu zvyšnej dlžnej úverovej istiny, 50 Eur z titulu zmluvných pokút za omeškanie a ostatných zmluvných poplatkov. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len sčasti. Zistil, že dňa 09.12.2005 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského (revolvingového) úveru. Revolvingový úver je terminovaný úver, ktorý môže byť obnovovaný za rovnakých podmienok, vždy však po ukončení jedného cyklu, ktorým sa rozumie obdobie od poskytnutia úveru do jeho amortizácie. Splátky úveru sú vopred dohodnuté v splátkovom kalendári, ktorý je uvedený v úverovej zmluve. V rámci revolvingového úveru môže klient opakovane vyčerpať nový úver až do výšky stanoveného limitu, pričom podmienkou začatia nového cyklu je plné splatenie úveru predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany odporcu.

V preskúmavanej veci súd zistil, že odporca si celkovo vyčerpal 2.627,70 Eur. V zmysle potvrdenia navrhovateľa odporca z dlhu zaplatil k 17.12.2009 v splátkach celkovo 1.954,42 Eur. Navrhovateľ mal právo žiadať od odporcu úroky za poskytnutý úver. Súd matematickým výpočtom zistil, že navrhovateľ si uplatňoval úroky minimálne vo výške 24 %, teda takmer trojnásobne ako banky poskytovali v rámci úverov pre fyzické osoby v rovnakom období (8,89 %). Konštatoval, že a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nie je možné úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neprimeranou, a teda odporujúcim dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera v úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy o úvere 8,89 % až 10,70 % ročne, priemerne 9,25 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery, vyhodnotil postup navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle , resp. v zmysle . Ďalej uviedol, že nemohol priznať navrhovateľovi ani zákonné úroky v zmysle , keďže navrhovateľ dostatočným spôsobom do skončenia dokazovania nepreukázal, ktorá časť istiny nie je splatená, dátum jej čerpania a odkedy je možné dlhovanú istinu úročiť. Obdobne súd nemohol akceptovať postup navrhovateľa svojvoľne určovať v jednotlivej splátke, čo tvorí istinu a čo úroky. V tomto smere podľa názoru súdu pri stanovení úrokov boli dané podmienky neprijateľnosti, ktoré v zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa , mal navrhovateľ v lehote do 30.06.2004 dať do súladu s ustanoveniami a . Keďže tak navrhovateľ neurobil, súd mu zo zmluvy o úvere žiadne úroky nepriznal. Na základe vyššie uvedeného uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 673,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2010 do zaplatenia. V zostávajúcej časti návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, pretože nárok navrhovateľa nemohol požívať právnu ochranu, keďže sa odvíjal od úkonu, ktorý bol postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi a pre nezosúladenie zmluvného stavu so zákonnými predpokladmi v spotrebiteľských zmluvách. V časti nároku za poplatok za vedenie revolvingového účtu návrh zamietol z dôvodu, že na tento nárok neexistoval žiaden zmluvný podklad, ktorý by spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu v zmysle . Rovnako navrhovateľ nešpecifikoval výšku poistného, keď uviedol, že výška poistného v bode 1 časti D je 2,99 %. Nie je možné mesačne platiť poistné, ktoré navrhovateľ na základe bodu D žiada pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, teda svoj nárok zakladá na domnienke, ktorá ešte nenastala. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , a a . O trovách konania rozhodol podľa , vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.

Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/, teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s posúdením veci súdom prvého stupňa, vzhľadom k tomu, že v prípade spotrebiteľských úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takých úverov, a teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru, ktoré sa v cene úveru prejavuje. Vyslovil názor, že úroková sadzba vo výške 2,19 % mesačne, t.j. 26,28 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie, obvyklá a primeraná. Namietal tiež, že nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že žalobca nepreukázal, ktorá časť istiny nie je splatená, nakoľko v žalobnom návrhu uviedol, z čoho sa skladá dlžná suma a tiež, že zvyšok dlžnej úverovej istiny v nej zahrnutej v dlžných mesačných splátkach predstavuje sumu vo výške 952,19 Eur. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že na poplatok za vedenie revolvingového úveru neexistoval zmluvný nárok, keď v časti C1) zmluvy je uvedené, že mesačný poplatok za správu revolvingového úveru je 45,- Sk. Rovnako je v zmluve presne špecifikované aj poistné, a to v časti C1) v D) zmluvy, kde je uvedené, že čiastka vyjadrená percentom z dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru

bude určená na úhradu poistného, pričom v časti C1) je uvedená čiastka 2,99 %, t.j. 2,99 % z mesačnej splátky.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v napadnutej časti a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšnej časti návrh zamietol, čiastočne podľa zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,76 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok okresného súdu podľa potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovu sumu 673,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 673,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť (, ), preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

V prejednávanej veci nie je spor o tom, že ide o nároky zo spotrebiteľského - revolvingového úveru, s tým, že vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, okresný súd poukázal na právnu úpravu v , ktorým sa vykonala zmena a doplnenie a podľa ktorej mal navrhovateľ do 30.06.2004 dať obsah spotrebiteľskej zmluvy do súladu s ustanoveniami a , t.j. písomne dohodnúť rovnovážne zmluvné podmienky v časti úroku z úveru, ktoré v pôvodnej úverovej zmluve boli dojednané v rozpore s požiadavkou na konanie účastníkov v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, šikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Ak súd prvého stupňa z potvrdení navrhovateľa o výške čerpaného úveru a zaplatených splátkach matematickým výpočtom zistil, že navrhovateľ si uplatňoval úroky najmenej vo výške 24 %, teda takmer trojnásobne, ako poskytovali banky v rovnakom období v rámci úverov pre fyzické osoby (8,89 %), potom je potrebné sa stotožniť s jeho záverom, že úroky z úveru, ktoré žiadal navrhovateľ, podstatne prekračovali obvyklé úroky poskytované bankami, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zákon podľa ustanovenia postihuje absolútnou neplatnosťou. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa od odporcu domáhal zaplatenia úroku zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa zamietol správne, a preto bol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím súdom potvrdený.

Nedôvodné bolo odvolanie navrhovateľa aj v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia poistného, s odkazom na časť C1) a časť D) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď z uzavretej zmluvy zo dňa 09.12.2005 mal odvolací súd za preukázané, že odporca v návrhu zmluvy odmietol navrhované poistenie podľa časti D) zmluvy, preto navrhovateľ pre uplatnenie tohto nároku nemal zmluvný podklad.

Odvolanie navrhovateľa však bolo dôvodné v časti, v ktorej mu súd nepriznal poplatok za vedenie revolvingového účtu z dôvodu, že na tento nárok neexistoval žiaden zmluvný podklad, ktorý by spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu v zmysle . Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2005 totiž vyplýva, že zmluvné strany si dohodli v uvedenej zmluve mesačný poplatok za správu revolvingového úveru vo výške 45,- Sk, preto nárok navrhovateľa v tejto časti bol opodstatnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dohodnutý poplatok za správu revolvingového úveru spolu vo výške 35,76 Eur (21 mesiacov x 1,49 Eur) a vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .