Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/140/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného W. E. s.r.o., so sídlom A., P. X/A, IČO: 45 869 464, zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, Bratislava, Karpatská 18, proti povinnému P. S., nar. XX.X.XXXX, F. č. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 521,55 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu - 13, EX 445/2013 z 30.5.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota o udelenie poverenia na výkon exekúcie sp. zn. EX 445/2013 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 7.5.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri T., P. a V. a.s. sp. zn. J. z 23.3.2012. Preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul podľa , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , o rozhodcovskom konaní, - 54 (ďalej len „OZ“), , , , o spotrebiteľských úveroch, a po oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnený žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 12.12.2007 s jej neoddeliteľnými prílohami a zistil, že uvedená zmluva je v zmysle , tak i v zmysle a nasl. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na právny vzťah účastníkov preto aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, a nasl. (ďalej len „“) a ustálil, že exekučný titul je vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to dohody, v ktorej je obsiahnuté, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh v tom zmysle, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov, strany sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné, pričom miestom rozhodcovského konania je A.. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou v zmysle , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a nebola s povinným individuálne dohodnutá, lebo je priamo súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bráni v uplatňovaní svojho práva súdnou cestou. Za okolnosti spôsobujúce hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa považoval aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania. Z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo aby uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom zaobchádzať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nakoľko v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Poukázal na znenie § 93 b) zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom ust. je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že súd v rámci posudzovania podkladov pre udelenie poverenia nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. K dôvodu podľa uviedol, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Svoj názor oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.9.2011, uznesenie KS v Prešove a do pozornosti dal aj viaceré nálezy Ústavného súdu SR.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa , ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. J predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

K námietke oprávneného týkajúcej sa zákona o bankách odvolací súd uvádza, že z citácie celého odseku § 93b ods. 1 zák. o bankách vyplýva, že banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy aby klient mal mať stále možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní ( ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie ( ). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa a ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa ZRK.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v ZRK, a správne aplikoval aj ust. , ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode 11.2. zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z 12.12.2007, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. a nasl. a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť

obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ).

Podľa neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ).

Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade rozhodcovská doložka zakotvená v bode 11.2. úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere (ZoÚ) alebo OP, v prípade nedosiahnutia dohody riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti T., P. a V. a.s., A.. Táto zmluvná podmienka je súčasťou obsahu štandardnej formulárovej zmluvy (dohoda o nej je obsiahnutá v obchodných podmienkach pre úver) právneho predchodcu oprávneného ako dodávateľa, ktorá nebola povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemal na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok (vrátane obchodných podmienok pre úver a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodovaniu sporov v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa), pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétny rozhodcovský súd na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto formulovaná rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle je absolútne neplatná, preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh právneho predchodcu oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Výkon práv oprávneného v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinný ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 W. X. D.. proti Z. B. X., bod 40 a iné).

Napokon k námietke oprávneného týkajúcej sa zákona o bankách odvolací súd uvádza, že v zmysle o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak zo znenia uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že banka je povinná návrh iba ponúknuť, a teda klient by mal mať stále možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa , ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.