Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/155/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. M. XXX, zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 proti odporcom v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX a odporcovi v rade 2/ mal. M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, v konaní o určenie otcovstva a iné, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že odporca v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, j e otcom maloletej odporkyne v rade 2/ M. B., nar. XX.X.XXXX z matky - navrhovateľky W. B., nar. XX.X.XXXX.

II. U. M. B., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e sa do osobnej starostlivosti matky W. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Styk odporcu v rade 1/ ako otca s maloletou M. B. sa neupravuje.

IV. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý prispieť na výživu maloletej M., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 18.7.2011 bežným výživným v sume 110,- € mesačne zročným vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky W. B., nar. XX.X.XXXX.

V. Zameškané výživné za obdobie od 18.7.2011 do 31.12.2013 v celkovej sume 3.120,- € sa odporca v rade 1/ z a v ä z u j e splácať v splátkach, a to nasledovne: sumu vo výške 1.120,- € je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok dlhu na zameškanom výživnom v sume 2.000,- € v pravidelných mesačných splátkach vo výške 90,- € eur spolu s bežným výživným od druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatný, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.

VI. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 165,- € z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 450,- € z titulu príspevku na výživu nevydatej matky, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

IX. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku .

odôvodnenie:

O.

F.Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce skutočnosti:

URČENIE OTCOVSTVA

U.Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

K.

X.ÚPRAVA RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

F.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Súd na základe posúdenia skutkového stavu rozhodol, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú stará od jej narodenia a aj vzhľadom na to, že otec o maloletú zatiaľ neprejavuje záujem. Nakoľko účastníci zhodne uviedli, že netrvajú na úprave styku, pričom odporca uviedol, že nemá zatiaľ záujem sa s maloletou stretávať, súd o úprave styku nerozhodoval.

R.

I. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určované výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb mal. detí, výšku príjmov rodičov a prihliadol tiež na to, kto z rodičov sa bude o deti osobne starať.

F.Ako už súd uviedol vyššie, osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške, a na úhrade potrieb dieťaťa je potrebné, aby sa podieľali obaja rodičia. Súd stanovil pomer, akým by sa mala podieľať matka na výživnom podielom vo výške 30% a pomer, akým by sa mal podieľať otec 70% z výšky odôvodnených potrieb dieťaťa. Uvedený pomer sa podľa názoru súdu môže zmeniť až v dobe, keď dieťa vie byť čiastočne samostatné, čo sa prejaví pri začatí školskej dochádzky. Otec by sa mal tak podieľať do 1. roku veku dieťaťa sumou vo výške 155,- € mesačne a po prvom roku sumou 84,- € mesačne t.j. v priemere sumou 120,- € mesačne. Aby súd mohol ustáliť výšku výživného nielen

na základe potrieb dieťaťa ale aj na základe príjmov a výdavkov jeho rodičov, bolo potrebné vyhodnotiť aj tieto ďalšie skutočnosti:

D.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákonná úprava správne počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo manželstva rodičov. V takomto prípade sa nevydatá matka počas tehotenstva alebo po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach manželov (z predmetného hľadiska predovšetkým povinnosť uspokojovania potrieb rodiny, vzájomná vyživovacia povinnosť). Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka (súčasne sa tým prejavuje záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva).

Zákon takejto matke v odseku 1 špecifikuje dva nároky: 1) príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu 2) príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. Matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch. Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že rozsah primeranosti zákonodarca viaže na príspevok na výživu. Rozsah, v akom súd zaviaže otca na platenie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, bude teda závisieť od zistenia príjmových a majetkových pomerov matky a otca v zmysle všeobecných zákonných kritérií.

V tomto smere si súd dovolí uviesť, že konanie o tomto nároku nie je konaním, ktoré by súd mohol začať ex offo, ako je tomu pri vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, resp. v inom konaní starostlivosti súdu o maloletých. Toto konanie možno začať len na návrh, pričom navrhovateľke, ktorá tieto nároky uplatňuje zákon ukladá určité povinnosti, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje dôkazná povinnosť; prostredníctvom navrhnutých dôkazov sa má preukázať pravdivosť, resp. nepravdivosť navrhovateľových tvrdení. Nedostatok opísania rozhodujúcich skutočností nie je nedostatkom návrhu na začatie konania, pre ktorý by súd mohol odmietnuť podanie, aj napriek skutočnosti, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti súd nevie konanie usmerniť v súlade s požiadavkou procesnej hospodárnosti, resp. vykonať dokazovanie, zamerajúce sa na preukázanie podstatných skutočností v prejednávanej veci. Náležité opísanie rozhodujúcich skutočností v spojitosti s petitom súčasne individualizujú uplatnený nárok, čo má význam aj pre vyhodnotenie prekážok litispendencie či rei iudicatae. Nedostatok tejto náležitosti žaloby, resp. nesplnenie si povinnosti tvrdenia musí mať za následok zamietnutie návrhu.

O.K.PRÍSPEVOK NA VÝŽIVU NEVYDATEJ MATKY

Ďalším nárokom, ktorý navrhovateľka v konaní uplatnila je nárok na výživné na jej osobu vo výške 200,- € mesačne.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ako už súd vyššie uviedol, okrem príspevku na úhradu nákladov nevydatej matky, tejto zákon priznáva aj právo na príspevok na jej výživu. Uvedený príspevok nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť, ale jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Zákon o rodine stanovuje maximálnu dobu poskytovania príspevku na výživu na dva roky pri nároku voči otcovi dieťaťa, za ktorého matka nie je vydatá. Vymedzuje aj začiatok plynutia tejto lehoty, a to najneskôr odo dňa pôrodu, z čoho vyplýva, že výživné možno priznať iba za obdobie maximálne do 2 rokov veku dieťaťa.

X.Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky.

J.X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).