Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-253-2013.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/253/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č.1651/2, IČO: 00 314 463, zast.: LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti povinnému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., Y. XXXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 25,62 eur a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á povinnému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému vo výške 17,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným na tunajší súd dňa 02.09.2013 podal povinný podanie označené ako „NÁVRH na zastavenie exekúcie o zaplatenie 25,62 eur s prísl. sp. zn 4Er/253/2013 (EX 2163/13).“ Z predmetného podania povinného vyplýva, že žiada, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „EP“), a to z dôvodu, že dňa 02.09.2013 bola na účet súdneho exekútora uhradená pohľadávka - istina v sume 25,62 eur a trovy exekúcie v celkovej sume 22,08 eur. O vykonaných úhradách predložil súdu ako dôkaz príkazy z elektronického bankovníctva zo dňa 02.09.2013.
Na základe súdnej výzvy sa súdny exekútor dňa 11.10.2013 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že dňa 02.09.2013 bola na osobitný účet exekútora pripísaná za účelom splnenia nároku vymáhaného v exekučnom konaní celková suma 47,70 eur, zaplatená parciálnymi úhradami vo výške 22,08 eur a 25,62 eur. Pričom povinný zaplatil celý vymáhaný nárok oprávneného, avšak iba čiastočne trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu naďalej exekútor vykonáva exekúciu na neuhradenú časť trov exekúcie, keďže v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil trovy exekúcie inou sumou. Podľa súdneho exekútora ak mal povinný za to, že trovy exekúcie sú vyčíslené nesprávne mohol využiť vzniesť námietky voči trovám exekúcie. Zároveň ak povinný toto svoje právo nevyužije, za správne vyčíslenie trov exekúcie zodpovedá súdny exekútor postupujúc pritom v zmysle § 201 ods. 2 EP. K skončeniu exekučného konania v zmysle § 60 ods. 1 písm. e) EP dôjde v prípade vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a tiež trov exekúcie. Ak by povinný celý vymáhaný nárok uhradil, nebol by dôvod rozhodovať o zastavení exekúcie, nakoľko táto by ex lege skončila vymožením, t.j. z iného normatívne upraveného dôvodu a preto má exekútor za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je celkom nedôvodný. Pre prípad rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie si súdny exekútor žiada priznať trovy v celkovej výške 43,81 eur.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Účastník konania má právo v zmysle § 58 ods. 1 EP právo podať exekútorovi alebo exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie. O podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhoduje súd, pričom posudzuje či existuje dôvod pre ktorý je exekúcia neprípustná.
Z predložených dokumentov povinného a z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola uhradená na osobitný účet súdneho exekútora dňa 02.09.2013. Ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 EP právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je zánik práva, ktoré bolo priznané v exekučnom titule. Súd má za to, že nakoľko zo strany povinného došlo k splneniu pohľadávky v celej uplatňovanej výške je daný dôvod, aby súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP zastavil exekúciu.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Následne súd postupujúc v zmysle § 200 ods. 2 EP, rozhodoval o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 prvá veta EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa § 5 ods. 1 až 3 vyhlášky MS SR 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Pre prípad rozhodovania súdu o zastavení exekúcie si si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,81 eur. Tieto trovy súdny exekútor špecifikoval ako odmenu v podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur, odmenu podľa § 21 písm. c) vyhlášky vo výške 3,32 eur, to všetko s DPH.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 47 ods. 3 EP, keďže povinný v tomto exekučnom konaní uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania, pričom tak spravil v lehote na podanie námietok (povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené 20.08.2013 a povinný uhradil pohľadávku dňa 02.09.2013), takže exekútor nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd má však za to, že v danom prípade má súdny exekútor nárok na odmenu upravenú v ust. § 47 ods. 3 EP v spojení s § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky, ktorá tiež predstavuje sumu 33,19 eur.
Súd má preukázané, že povinný uhradil spolu s pohľadávkou súdnemu exekútorovi časť trov exekúcie vo výške 22,08 eur. Tieto trovy povinný špecifikoval ako odmenu exekútora (50% zo sumy 33,19 eur) 17 eur, náhrada výdavkov (poštovné za doručenie upovedomenia) 1,40 eur a DPH 3,68 eur, t.j. spolu 22,08 eur. Keďže súd má za to, že súdny exekútor má nárok na odmenu určenú podľa ust. § 5 vyhlášky. Ako vyplýva zo zákonného znenia ust. § 5 ods. 1 vyhlášky minimálna výška odmeny je 33,19 eur, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že takto určenú výšku odmeny už nemožno znížiť na polovicu, tak ako je to ustanovené v odseku 2 vyhlášky, nakoľko táto je už v minimálnej výške. Povinný tak uhradil súdnemu
exekútorovi len polovicu zákonom stanovenej minimálnej odmeny, a preto má súdny exekútor nárok na úhradu zvyšku odmeny ustanovenej v § 5 vyhlášky.
Ďalej bola súdnym exekútorom uplatnená odmena za manipuláciu so spismi vo výške 3,32 eur podľa § 21 písm. c) vyhlášky. Súd mu takto uplatnenú odmenu nepriznal, pretože v prípade ak súd rozhoduje o trovách exekúcie musí mať preukázané trovy, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli, a to nemožno realizovať bez spolupráce so súdnym exekútorom.
Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 47 ods. 3 EP v spojení s § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky, t.j. sumu vo výške 33,19 eur, ďalej DPH z priznanej odmeny, spolu vo výške 39,83 eur. Vzhľadom na to, že povinný už uhradil časť trov exekúcie vo výške 22,08 eur, súdny exekútor má nárok na úhradu zvyšnej časti trov exekúcie vo výške 17,75 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v sume 17,75 eur má povinný povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.