Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-182-2013.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/182/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava, proti povinným 1./ Z. J., bytom R. I. XXX, 2./ Y. J., bytom L. T. XXXX/XX, Y., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom pre konanie JUDr. J. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu P., o vymoženie 4 715,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er 561/2009 - 16 zo dňa 14.03.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie proti povinným v časti vymoženia zmluvných pokút vo výške 2 484,37 Eur a v časti vymoženia úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 2 484,37 Eur od 11.09.2007 do zaplatenia.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 748/07-EK zo dňa 15.10.2007, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 4 715 Eur s príslušenstvom. Súd vydal dňa 09.02.2007 (správne má byť uvedené 09.02.2010 - poznámka odvolacieho súdu) súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 2, 3, 4, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, § 54, § 517, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že dojednania o zmluvných pokutách v zmluve sú neprijateľnými podmienkami, ktoré sú neplatné, lebo zaväzujú povinného ako dlžníka na neprimerane vysoké zmluvné pokuty až do výšky 50 % z poskytnutej sumy úveru nad rámec iných dojednaných zmluvných pokút. Priznané zmluvné pokuty predstavujú 52,69 % priznanej istiny a kombinácia takýchto sankcií predstavuje netransparentný spôsob neprimeraného navýšenia dlhu a to aj s ohľadom na to, že poskytnutý úver bol zabezpečený aj inými inštitútmi (úrok a úrok z omeškania).
Z týchto dôvodov súd zastavil exekučné konanie v časti vymoženia zmluvných pokút spolu s príslušným úrokom.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd vydal dňa 09.02.2010 poverenie na vykonanie exekúcie, a tým potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zásadné pochybenie súdu spočíva v prehliadnutí právnej povahy vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej zmenky vystavenej povinným v 1. rade. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Vymáhaný nárok nie je teda nárokom zo zmluvy, ale zmenkovým nárokom. Pokiaľ exekučný súd skúmal aj právny dôvod vzniku zmenky z úradnej moci, prekročil rámec svojej právomoci a konal v rozpore so zákonom. Oprávnený ďalej uviedol, že súd nebral do úvahy pri posudzovaní zmluvných pokút žiadne okolnosti, ktoré sa nároku na zmluvné pokuty, jeho vzniku a výšky týkajú. Zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Navyše bolo povinnosťou súdu zhodnotiť možnosť moderácie zmluvných pokút namiesto vyhlásenia o neprimeranosti zmluvných pokút ako celku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Zákonný sudca podanému odvolaniu v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku nevyhovel.
Povinným bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu i odôvodnením napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ zastavil exekučné konanie v časti vymoženia zmluvných pokút spolu s príslušenstvom.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom sp. zn. RK - 748/07 - EK dňa 15.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2007 a vykonateľnosť 06.11.2007 a ktorým bola povinným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 142 044,- Sk (4 715, 00 Eur) s príslušenstvom ( v spise na čl. 4-7). Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000003833 zo dňa 18.04.2005 (v spise na č.l. 3) uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinným ako dlžníkom bola poskytnutá čiastka 68 040,- Sk (2 258,51 Eur), ktorú sa povinní zaviazali splácať v 30 mesačných splátkach po 4 200,- Sk (139,41 Eur). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá na 57 960,- Sk (1 923,92 Eur).
Námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, nebola dôvodná. Oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vyplýva z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený ex offo konanie zastaviť, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal, a preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Odvolací súd hmotnoprávnym prieskumom rozhodcovského rozsudku žiadnym spôsobom nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť ani rozhodnutia príslušného orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, § 135 ods. 1 in fine O. s. p.). O takýto prípad ide aj v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť, ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatea na uplatnenie práva na súde.
Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený a dokonca povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (teda bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie) skúmať, či existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Tento právny názor je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19, podľa ktorého: „Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.“
Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Oprávnený v odvolaní poukazoval na zmenkovoprávny charakter nároku oprávneného, pri ktorom podľa jeho názoru nie je možné zo strany súdu a ani rozhodcu vstupovať do zmenkového vzťahu z dôvodu, že zmenkový právny vzťah je z hľadiska právneho dôvodu jeho vzniku nezávislý od vzniku, existencie a povahy zmluvného vzťahu. Odvolací súd uvádza, že napriek tvrdeniu o zmenkovom charaktere vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno obchádzať ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa (ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Podľa bodu 6 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere dlžník svojím podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené suma zmenky, údaj splatnosti zmenky a údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená vrátane domicilačnej doložky. Zmenka je vystavená na rad veriteľa (ďalej len blankozmenka). V prípade, že dlžník sa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere, je veriteľ oprávnený (nie však povinný), vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako je dohodnuté v ods. 6.3 tohto článku a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok.
Štandardné formulárové zmluvy sú charakteristické tým, že spotrebiteľ buď prijme službu/produkt ako celok vrátane všeobecných zmluvných podmienok (v tomto prípade zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere) alebo ju neprijme. Pri týchto vopred pripravených štandardných podmienkach, ktoré sú predformulované spravidla pre veľký počet klientov niet priestoru na úpravu všeobecných obchodných podmienok, alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je len iluzórna. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnými spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 3 spisu), ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra č. l. 8 spisu) a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytol povinným za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinní ako spotrebitelia finančnej služby sa zaviazali v rámci zmluvných podmienok k zabezpečeniu úveru formou blankozmenky, nešlo teda o individuálne dojednanie zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľov. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, v zmysle ktorej rozhodcovským rozsudkom priznané nároky nevychádzajú zo zmluvy o revolvingovom úvere, ale zo zmenky, toto na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv. Vystavením blankozmenky, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si povinní bez akýchkoľvek pochybností zhoršili svoje zmluvné postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania vlastnej blankozmenky oprávnenému pritom pre povinného v 1. rade priamo vyplývala z čl. 6 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúceho zabezpečenie úveru.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za tejto situácie, bez ohľadu na vystavenú blankozmenku, prvostupňový súd správne podrobil rozhodcovský rozsudok skúmaniu, či tento exekučný titul nezaväzuje povinných na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd ďalej konštatuje, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento neposudzoval zmenku ako takú, ale posudzoval správnosť rozhodcovského rozsudku z pohľadu záväznosti k plneniu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo odporujúcemu dobrým mravom. Takéto oprávnenie mu vyplýva z ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k všetkým Zmluvným dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, vrátane čl. 6 - dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebola dôvodná aplikácia zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský rozsudok zaviazal povinných na plnenie na základe neúplnej zmenky (blankozmenky), ktorá podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere mala byť zabezpečovacím inštitútom v prípade nedodržania zmluvných podmienok povinným v 1. rade. Práve takéto zabezpečenie si vymienil výlučne veriteľ (oprávnený), teda nešlo o osobitné dojednanie účastníkmi zmluvy. Dlžník ako vystaviteľ zmenky si zhoršil svoje zmluvné postavenie, keď podpísal zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma. Zhoršenie zmluvného postavenia dlžníka ako spotrebiteľa je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka, preto podmienka dohodnutá v článku 6 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľná. Je právne irelevantné, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie zo zmenky. Ak takéto plnenie bolo priznané ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, je posudzované v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd nespochybňuje význam zmenky vrátane blankozmenky, aj keď zmenka je skôr inštitútom typickým pre podnikateľské vzťahy, než pre spotrebiteľov. Zmenka je však inštitútom súkromného práva a ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní prikazuje súdu zastaviť exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi. Tým treba rozumieť aj poctivý obchodný styk.
Nemožno súhlasiť s oprávneným, že by v rámci exekučného konania bolo možné posúdiť, že časť exekučného titulu je súladnou so zákonom a časť nie, resp. vyhodnotiť mieru, v akej časti je tento exekučný titul naďalej akceptovateľný a možný výkonu rozhodnutia (možnosť moderácie zmluvných pokút). Oprávnený napokon sám v podanom odvolaní ani nekonkretizoval, v akej časti je podľa jeho názoru možné zmluvnú pokutu považovať za súladnú so zákonom a s dobrými mravmi. V exekučnom konaní nemožno existujúci exekučný titul nahradiť novým exekučným titulom, ktorý by bol vydaný len v exekučnom konaní. Exekučný súd len posudzuje súladnosť exekučného titulu so zákonom a v danej veci bol urobený záver o nesúladnosti exekučného titulu v časti týkajúcej sa zmluvných pokút.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia, avšak zdôrazňuje, aby sa súd prvého stupňa náležite zaoberal obsahom úverovej zmluvy v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere tiež z hľadiska posúdenia platnosti dojednania rozhodcovskej doložky, jej písomnej formy v súlade s ust. § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.