Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/331/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci navrhovateľa 1/ KR. M., Košice, B. XX, P.. D.. V. I., 2/ W. V., bytom Košice, M. XX, proti odporcom 1/ Územné bytové družstvo, Košice - Ťahanovce, Košice, Bukureštská 12, IČO: 00 594 725, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice, Pražská 4, 2/ C. V.ovi, bytom Košice, Č. X, 3/ C. H., bytom Košice, X. X, 4/ U. H., Košice, X. X, odporcovia v 3. a 4. rade zast. JUDr. Danielom Blyšťanom s. r. o., so sídlom Košice, Užhorodská 21, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľov a odporcov v 3. a 4. rade proti rozsudku -215 z 18.11.2011 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, pokiaľ ním bol zamietnutý návrh na začatie konania (výrok poradové číslo I.) a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, okrem výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 3. a 4. rade.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.rade a odporcami v 3.a 4.rade (výrok poradové číslo IV.) a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovi v 1.rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom návrh zamietol (I.), konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade proti odporcovi v 1. rade, 3. rade a odporkyni v 4. rade zastavil (II.), vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 255,12 €, na účet jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.), medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 3. a 4. rade priznal odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania v sume 474,59 €, na zaplatenie ktorej zaviazal navrhovateľa v 1. rade na účet právneho zástupcu odporcov v 3. a 4. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 1. rade priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 128,82 €, na ktorú zaviazal navrhovateľku v 2. rade zaplatiť zást. odporcu v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.), vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade súd nepriznal náhradu trov konania týmto odporcom (VI.) a napokon vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2. rade náhradu trov konania nepriznal (VII.).

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným súdu 21.9.2005 domáhal voči odporcom v 1. až v 4. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2002 uzavretej medzi Erikou V. a Igorom V., M. O.Á. F. odôvodnil tým, že on a jeho manželka R. M. odkúpili od D. V. byt nachádzajúci sa na 2. poschodí na X. ul. č. X v Košiciach, a to zmluvou o prevode vlastníctva

družstevného bytu, ktorej vklad bol povolený 19.2.1998 a na základe čoho boli zapísaní ako vlastníci na LV č. XXXX. Dňa 25.9.2002 bol drastickým spôsobom prepadnutý vo vlastnom byte X.. T. a C. V. (odporcom v 2. rade), ktorí ho oslovili s tým, že mu dávajú hodinu na to, aby sa z bytu vysťahoval, pretože v opačnom prípade ho násilne vysťahujú oni, že následne po privolaní policajnej hliadky boli vyzvaní, aby sa dostavili na policajné oddelenie, pričom po vrátení sa z policajnej stanice bol násilným a drastickým spôsobom vysťahovaný. X.. T. a C.. V. svoje konanie odôvodnili tým, že C.. V. kúpno- predajnou zmluvou z 23.9.2002 odkúpil byt od pani V., rozvedenej manželky D. V.. Uviedol, že E. V. odstúpila od zmluvy o predaji bytu z dôvodu podvodu a následne že podala na I. V. aj trestné oznámenie. Násilné vysťahovanie si údajne objednala menovaná cestou mafie. Tvrdil, že celý proces zmeny vlastníckych vzťahov bol zorganizovaný špeciálnou skupinou podvodníkov a že D. V. vypovedal v súdnom konaní účelovo pod nátlakom. Podľa tvrdenia E. V. ku všetkým útokom pod hrozbou násilia v prítomnosti jej syna ju donútili na chate, za predaj bytu jej prisľúbili náhradný byt alebo peniaze, že následne odporca v 2. rade predal C. H. a U. H. byt. S konaním p. V. v súvislosti s podpisovaním kúpnej zmluvy došlo k poškodeniu majetkových práv navrhovateľa. Po začatí konania súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa pristúpila E. V., bytom M., M. XX (právoplatnosť uznesenia 4.10.2011). Navrhovateľka však 19.10.2011 vzala návrh voči odporcovi v 1.rade, v 3.až 4.rade späť z dôvodu, že s odstupom času si uvedomila, že títo odporcovia sa ocitli v tomto konaní pravdepodobne nevinne a nemieni ich ďalej žalovať. O tomto návrhu navrhovateľky v 2.rade rozhodol súd podľa , na základe čoho konanie voči uvedeným odporcom zastavil, lebo títo so späťvzatím návrhu súhlasili. Keďže navrhovateľka v 2.rade po späťvzatí návrhu na začatie konania voči odporcom v 1.,3. a 4.rade trvala na svojom návrhu o určenie absolútnej a relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči odporcovi v 2.rade, vzhľadom na povahu žaloby, ktorou je určovacia žaloba v prvom rade skúmal, či navrhovateľka preukázala danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to podľa Po posúdení rozhodujúcich skutočností v zmysle cit. ust. dospel potom k záveru, že naliehavý právny záujem na takejto žalobe navrhovateľka nemá. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že odporcovia v 3.a 4.rade uzavreli s odporcom v 2.rade dňa 7.10.2002 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra 24.10.2002, že k tomuto právnemu úkonu došlo až po uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, pričom navrhovateľka sa domáhala neplatnosti tejto kúpnej zmluvy bez toho, aby sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa ďalšieho prevodu nehnuteľností. So zreteľom na uvedené v danom prípade by teda nedošlo k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľky v 2.rade vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 23.9.2002 a navrhovateľka len zbytočne vyvolala konanie, po ktorom by muselo aj tak nasledovať iné konanie. Z týchto dôvodov preto zamietol návrh navrhovateľky bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, t.j. posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. Z tohto dôvodu aj považoval návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky v 2.rade, teda navrhovateľa v 1.rade na výsluch navrhovateľky v 2.rade poukazujúc súčasne na to, že táto navrhovateľka bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie, avšak napriek tomu sa naň neustanovila s doručením ospravedlnenia z účasti na pojednávaní. Pri posudzovaní dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby vo vzťahu navrhovateľa v 1.rade voči odporcom vychádzal súd z toho, že navrhovateľ, ktorý bol splnomocneným zástupcom aj navrhovateľky v 2.rade žiadal určiť absolútnu aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 23.9.2009 medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, že relatívnu neplatnosť tejto zmluvy odôvodňovali tým, že právny úkon nebol urobený zo strany navrhovateľky v 2.rade v súlade s ust. , pretože nebola prítomná pri podpise kúpnej zmluvy na notárstve. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení absolútnej a aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu odôvodnili tým, že boli porušené ich vlastnícke práva. Konštatoval súd, že predpokladom úspechu navrhovateľa v spore je preukázať, že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe, t.j. že má aktívnu vecnú legitimáciu a tiež že odporca je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti - pasívna vecná legitimácia. Ak teda má byť navrhovateľ so svojím návrhom úspešný, musí byť daná aj jeho vecná legitimácia a súčasne aj pasívna vecná legitimácia odporcu, inak pre takýto nedostatok sa musí návrh zamietnuť. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia absolútnej a relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2002 uzavretej medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, pričom z tejto zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ nebol účastníkom zmluvného vzťahu. Ak teda nebol účastníkom kúpnej zmluvy na jeho strane nie je daná ani jeho aktívna vecná legitimácia, a zároveň nie je daná ani pasívna vecná legitimácia odporcov voči nemu. Z týchto podstatných dôvodov považoval preto návrh navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho. O trovách konania medzi navrhovateľom v 1.rade a odporcom v 1.rade rozhodol podľa ust. a úspešnému odporcovi vzhľadom na výsledok v spore priznal náhradu trov konania v sume 255, € z titulu právneho zastúpenia. O trovách konania medzi navrhovateľom v 1.rade a odporcami v 3. a 4.rade rozhodol tiež podľa , podľa ktorého úspešným odporcom priznal náhradu

trov konania a to v sume 474,50 € za 7 úkonov právnej služby, ktoré ďalej konkretizoval. O trovách konania medzi navrhovateľom v 1.rade a navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade rozhodol podľa a keďže odporcovi, ktorý mal voči navrhovateľom úspech, žiadne trovy nevznikli, náhradu trov mu nepriznal. O trovách konania medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade rozhodol podľa prvá veta a keďže navrhovateľka v 2.rade zavinila zastavenie konania priznal úspešnému odporcovi v 1.rade náhradu trov konania v sume 128,82 € a to za právne zastúpenie (za dva úkony konkretizovanej právnej služby). Napokon o trovách konania medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcami v 3. a 4.rade rozhodol podľa a nakoľko odporcovia v 3. až 4.rade trovy konania, ktoré im vznikli voči navrhovateľke v 2.rade v zákonnej lehote nevyčíslili, súd im náhradu trov konania nepriznal, pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývali.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia. Odôvodnili ho tak procesnoprávnymi dôvodmi ako aj hmotnoprávnymi dôvodmi. Pokiaľ ide o procesnoprávne dôvody uviedli, že v prechádzajúcom konaní v písomných vyjadreniach žiadali právni zástupcovia odporcu v 1.rade ako aj odporcov v 3.až 4.rade, aby neboli účastníkmi konania, pretože s vecou nemajú nič spoločné, že on s takýmto návrhom nesúhlasil a rovnako nesúhlasil aj za účastníka, ktorého zastupoval, teda W. V. a vzhľadom na to, že sudca tomuto návrhu do toho času nevyhovel, podala E.V. po vzájomnej dohode dňa 19.10.2011 písomne cez podateľňu návrh na zmenu konania, ktorým žiadala, aby z konania vystúpili odporcovia v 1., 3. a 4.rade. Na pojednávaní 18.11.2011 opakovane v ústnej podobe dali takýto návrh na zmenu konania, že následne súd vyhlásil, že odporcovia v 1., 3.a 4.rade z konania vystupujú, pričom však ďalej pokračoval a aj vykonával dôkazy - nechal predkladať návrhy právnych zástupcov odporcu v 1. a odporcov v 3. a 4.rade. Podľa nich súd v konaní pochybil, keď po vylúčení pokračoval s uvedenými odporcami, pretože podľa ich názoru a v zmysle mal vyhlásiť uznesenie o zmene návrhu a následne mal nechať odporcov v 1., 3. a 4.rade opustiť miesto účastníka konania na súde a mali zaujať miesto pre verejnosť. Napriek tomu súd v konaní prihliadol na námietku objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty doby v konaní. Po nahliadnutí do spisu 13.2.2012 zistili, že v zápisnici z pojednávania 18.11.2012 nie je žiadna zmienka o tom, že by boli dali na súd návrh na zmenu - vylúčenie odporcov v 1., 3. a 4.rade z konania, napriek tomu, že v zápisnici je uvedená kladná odpoveď na ich požiadavku - otázku zmeny. K hmotnoprávnym dôvodom odvolania uviedli, že Zmluva uzavretá o prevode vlastníctva družstevného bytu č. X na 2.poschodí bytového domu č. .súp. I./2486 na X. ul. č. X v M. medzi W. V. a C. V. nemôže byť platná z nasledujúcich dôvodov: 1/ Právny úkon v prejave vôle nebol v zhode s obsahom zmluvy a bolo potrebné v tejto súvislosti vypočuť p. W. V. a rovnako C. V., aby sa spomínanej zmluve vyjadrili čo súd odmietol ako dôkaz vykonať. 2/ Uvedenú zmluvu p. W. V. tak ako to tvrdí nikdy nepodpísala a ak podpisovala nejaké dokumenty o obsahu ktorých nemá žiadnu vedomosť pod fyzickým a psychickým nátlakom tieto nikdy nepodpísala dobrovoľne. 2/Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach ktorým zrušil vlastnícke právo M. M., M. Alžbeta na základe údajného podania W. V. pri LV č. XXXX v zmysle uznesenia D. súdu č.k. a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. , ktoré nenadobudlo právoplatnosť 17.9.2001 nebolo v danom čase a nie je ani teraz vykonateľné a nie je platným právnym úkonom. 4/ Domáhanie sa relatívnej neplatnosti vo veci 3.žalovaným 1.rade H. Q. a žalovaným 3.rade C. H. a U. H. je neprípustné a ako dôkaz zákonne nepoužiteľné, pretože nastalo v čase, keď sa vzdali postavenia byť účastníkom konania a súd na pojednávaní, aj keď v ústnej podobe, ale predsa len rozhodol o ich vylúčení z pojednávania. Okrem iného v zmysle príslušných ustanovení sa môže domáhať len ten účastník konania, ktorý je postihnutý jej dôvodom t.j. C. V. alebo W. V., ale v žiadnom prípade iné osoby. 5/rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorým zrušil vlastnícke právo M. M., M. R. na základe podania W. V. pri LV č. XXXX v zmysle uznesenia Okresného súdu č.k. a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. , ktoré nenadobudlo právoplatnosť 17.9.2001 je neplatným právnym úkonom. Preto nie je možné následne od neho ďalšími prevodmi z UBD Q. na Eriku V. a následne obratom z W. V. na C. V. previesť uvedený byt tak aby bol platným právnym úkonom. 6/Súd sa v konaní nedostatočne vysporiadal s absolútnou neplatnosťou ktorá priamo vyplýva zo zákona a má prednosť pred relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť sa nepremlčuje vôbec. Právny úkon podpis zmluvy je neplatný z dôvodu že aj keď sa právny úkon považuje za existujúci ale z dôvodu jeho nevykonateľnosti je neplatný v celom rozsahu pretože dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť právneho úkonu a tou je jeho nevykonateľnosť (uznesenia Okresného súdu č.k. , a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. , ktoré nenadobudlo právoplatnosť 17.9.2001). 7/naliehavý právny záujem t.j. existencia právneho záujmu je daná tým, že p. W. V. sa nemôže priamo domáhať plnenia za predaj bytu C. V., ktorý mu v skutočnosti nikdy nepredala a rovnako nemá možnosť nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou a ak by bolo takéto postavenie bez takého

to určenia bolo neisté, pretože kataster nehnuteľností akceptuje pri svojom rozhodovaní len súdne rozhodnutie v určení o neplatnosť uvedeného právneho úkonu a to tak ako mu to ukladá katastrálny zákon. Zaujatosť súdu v celom konaní spôsobila závažné procesnoprávne chyby na základe ktorých vec nedostatočne preskúmal, nevykonal zákonom upravujúcim spôsobom dokazovanie a následne zaujato a nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a nezákonne rozhodol. Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za správny po stránke vecnej i právnej. Poukázal na to, že navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi W. V. a C. V. z 23.9.2002, že odporca v 1.rade nebol účastníkom zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáhajú a preto v konaní namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Navrhovatelia žiadali konanie voči odporcovi v 1.rade zastaviť a preto sa mu aj odvolanie navrhovateľa v 1.rade javí ako zmätočné, keďže toto odvolanie neobsahuje jediný právny ani skutkový dôvod, ktorý by opodstatňoval žalobný návrh voči nemu. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 66,32 €.

Odporcovia v 3. až 4.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhovateľom napadnuté výroky o zamietnutí návrhu považujú za správne a zákonné vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu a odvolanie považujú za neodôvodnené. Podľa nich navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Navyše zastávajú názor, že nemal v konaní ani preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonov, pričom ako osoba, ktorá nebola účastníkom daných právnych úkonov, tento naliehavý záujem ani nemohla mať a v tom spočíva aj jeho nedostatok aktívnej legitimácie v konaní. Uviedli, že oni nadobudli byt, ktorý bol predmetom navrhovateľom napadnutých úkonov v dobrej viere a od osoby, ktorá bola uvedená v príslušnom katastri nehnuteľnosti ako jeho vlastník, nemali žiadnu vedomosť o tom, že by akékoľvek úkony majúce za následok prevod vlastníctva na nich trpeli vadou majúcou za následok ich neplatnosť. Podľa nich tento spor vyvolaný im pôvodne úplne neznámou osobou, trvajúci už takmer 7 rokov vnímajú ako nepríjemné zasahovanie do ich vlastníctva a pokojného užívania riadne nadobudnutej nehnuteľnosti, pričom to bol práve navrhovateľ, ktorý svojimi úkonmi, resp. svojím správaním sa ako účastníka konania prispel k neúmernému predlžovaniu tohto súdneho sporu. Navrhli potvrdiť rozsudok v časti napadnutej navrhovateľom a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok vo výroku o trovách konania pod por.č. IV. napadli včas podaným odvolaním odporcovia v 3. a 4.rade. Uviedli, že týmto výrokom rozhodol súd vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.rade a nimi tak, že im priznal náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 474,59 €. Uvedená výška však podľa ich názoru nie je správna, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že ich právny zástupca je platcom DPH, o čom bol súdu predložený doklad a je aj v rozpore so samotným odôvodnením rozsudku, v ktorom boli priznané trovy konania vo výške v súlade s ust. vyhl.č. Súd uviedol, že odporcom v 3. až 4.rade bola priznaná náhrada trov konania za 7 úkonov právnej služby vo výške 474,59 €, v odôvodnení konkretizované a mali za to, že ak by súd priznal k úkonom právnej služby t.j. k sume 474,59 € aj 20 % DPH, ako to v skutočnosti odôvodnil, tak by celková suma priznaných trov mala predstavovať sumu 569,51 € (7 úkonov právnej služby + 20 % DPH. Keďže v napadnutom výroku súd uviedol iba sumu 474,59 €, ktorá v skutočnosti predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške bez DPH, teda táto suma nepredstavuje celkovú sumu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. vyhl.č. , je teda uvedená výška nesprávna a je aj v rozpore s odôvodnením rozsudku. Na základe toho žiadali zmeniť rozsudok v napadnutom výroku tak, že sa im priznáva náhrada trov konania vo výške 569,51 €.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v , za dodržania podmienok podľa , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie navrhovateľov v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že rozsudok z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny, preto ho v napadnutých výrokoch podľa potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Podľa odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ich obsahového vymedzenia v odvolaní.

Z obsahu spisu v danej veci je zrejme, že navrhovateľku v 2.rade, ktorá sa stala účastníčkou konania právoplatným uznesením súdu prvého stupňa -186, zastupuje v konaní M. M., teda navrhovateľ v 1.rade podľa Plnomocenstva zaslaného súdu navrhovateľkou 30.5.2011 (č.l. 183,184) a jej podania z 19.10.2011 (č.l. 190). Z obsahu odvolania podaného navrhovateľom v 1.rade vyplýva, že odvolanie podáva aj za navrhovateľku v 2.rade, ktorú zastupuje. Navrhovateľka udelenú plnú moc neodvolala, odvolací súd preto rozsudok preskúmal vo vzťahu k obidvom navrhovateľom a to v rozsahu napadnutom odvolaním, t.j. výroku o zamietnutí návrhu a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania.

Keďže - ako je to už vyššie uvedené - odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia je viazaný odvolacími dôvodmi tak ako ich odvolatelia obsahovo vymedzili, vecnú správnosť rozsudku posudzoval odvolací súd z hľadiska dôvodov, ktorými navrhovatelia zdôvodnili svoje odvolanie.

Navrhovatelia v odvolaní uplatnili tak procesnoprávne dôvody ako aj hmotnoprávne dôvody.

V rámci procesnoprávnych dôvodov vytýkajú súdu prvého stupňa jednak nesprávny postup v súvislosti s ich písomnými podaniami a vyjadreniami týkajúcich sa ich návrhu na zmenu účastníkov na strane odporcov - t.j. vystúpenia z konania odporcu v 1.rade a odporcov v 3. a 4.rade a tiež pochybenie súdu spočívajúce v tom, že aj po vylúčení týchto odporcov z konania s nimi aj naďalej pokračoval v konaní.

Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje za opodstatnené.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je potrebné uviesť, že navrhovateľka v 2.rade svojím podaním osobne doručeným do podateľne súdu 19.10.2011 navrhla, aby súd uznesením „vypustil“ odporcu v 3. a 4.rade z konania, pretože ich nemieni žalovať a z podobných dôvodov aby „vypustil“ aj odporcu v 1.rade. Uvedené podanie navrhovateľky v 2.rade súd oboznámil na pojednávaní 18.11.2011, na ktorom bol aj prítomný navrhovateľ v 1.rade a keďže právni zástupcovia odporcu v 1. rade a odporcov v 3. a 4. rade po oboznámení sa s obsahom uvedeného podania navrhovateľky v 2. rade s návrhom súhlasili, súd prvého stupňa správne konanie o návrhu navrhovateľky voči uvedeným odporcom zastavil. Podanie navrhovateľky z 19.10.2011 správne totiž súd prvého stupňa považoval za jej návrh na späťvzatie žaloby voči odporcom v 1.rade, 3.a 4.rade, keďže ich „nemienila žalovať“. Uvedenému postupu súdu prvého stupňa niet preto čo vyčítať. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v spise sa nenachádza žiadne podanie navrhovateľa v 1.rade, ktorým by aj on (rovnako ako navrhovateľka v 2.rade) vzal žalobu voči uvedeným odporcom späť. Ani zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva takýto prednes navrhovateľa v 1.rade. Vzhľadom na uvedené, ohľadne navrhovateľa v 1.rade súd správne konal so všetkými odporcami a aj rozhodol o jeho žalobe (meritórne) voči všetkým odporcom. V odvolaní vytýkaného pochybenia sa preto súd nedopustil. Ohľadne žaloby navrhovateľky v 2.rade súd správne meritórne rozhodoval len vo vzťahu voči odporcovi v 2.rade, lebo voči ostatným odporcom vzala účinne žalobu späť.

V rámci uplatnených hmotnoprávnych dôvodov v odvolaní navrhovatelia podľa obsahu namietajú predovšetkým, že súd sa vôbec nevysporiadal s absolútnou neplatnosťou (ale tiež aj s relatívnou

neplatnosťou) kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi Erikou V. a C. V.. Uvedená odvolacia námietka neobstojí, lebo vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu navrhovateľov zamietol, nemá žiadny právny význam. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa v 1.rade voči odporcom z dôvodu nedostatku jeho vecnej legitimácie. Vzhľadom na tento záver, posudzovanie tvrdených dôvodov neplatnosti už neprichádzalo do úvahy, keďže už tento zistený hmotnoprávny nedostatok, t.j. vecná legitimácia (aktívna) navrhovateľa na takejto žalobe vedie k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ ide o navrhovateľku v 2.rade, súd prvého stupňa jej žalobu voči odporcovi v 2.rade zamietol pre zistený nedostatok jej naliehavého právneho záujmu na určovacom žalobnom petite (žalobe), teda pre jej procesnú neprípustnosť podľa

S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd preto plne stotožňuje a keďže ani skutočnosti uvedené v odvolaní (bod 7 odvolania) nemôžu spochybniť vecnú správnosť rozsudku, bolo potrebné rozsudok aj ohľadne odvolania navrhovateľky potvrdiť ako vecne správny.

Neboli však podmienky pre potvrdenie ale ani pre zmenu rozsudku vo výroku poradové číslo IV., ktorý napadli včas podaným odvolaním odporcovia v 3. a 4.rade. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že je dôvodné, preto rozsudok v tomto výroku zrušil podľa , a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku ohľadne tohto výroku vyplýva, že súd priznal odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov titulom právneho zastúpenia vo výške 474,59 € a to ako odmenu advokáta za 7 úkonov ním poskytnutej právnej služby odporcom vrátane režijných paušálov. Podľa odôvodnenia rozsudku, v tejto výške je zahrnutá aj 20 % DPH, ktorú súd priznal podľa vyhl.č. Odporcovia namietajú, že pokiaľ by súd započítal do priznaných trov aj požadovanú 20 % DPH, išlo by o sumu 569,51 €, t.j. k sume 474,59 € pripočítaná čiastka zodpovedajúca 20 % DPH. Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dostatočne k akej sume pripočítal 20 % DPH, teda ani to, akej sume zodpovedá čiastka 20 % DPH, nedá sa zistiť, či náhrada trov mala byť aj po pripočítaní 20 % DPH vo výške 474,59 € alebo v inej, príp. takej, ako to uvádzajú odporcovia v odvolaní. Vzhľadom na uvedené bude potrebné, aby súd po vrátení veci v novom rozhodnutí uviedol zrozumiteľným a určitým spôsobom aká je výška náhrady trov priznaná odporcom v 3. a 4.rade po pripočítaní 20 % DPH.

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľa v 1.rade a odporcov v 3. a 4.rade ako odvolateľov ( ).

V odvolacom konaní uplatnil náhradu trov konania odporca v 1.rade a to v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov vypracovaným jeho právnou zástupkyňou. Aj keď vzhľadom na výsledok v odvolacom konaní, odporca v 1.rade mal úspech (, ), odvolací súd urobil záver, že nie sú dôvody pre aplikáciu , pretože trovy odporcu v 1.rade spojené s vyjadrením k odvolaniu nepovažoval za účelne, keďže v ňom nie sú uvedené žiadne skutočnosti majúce význam pre právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.