Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-139-2013.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi: S. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XXB, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 1.179,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 412,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 5.8.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy výške 1.179,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 5.8.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom zmluvy č. S., S., S. XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.263,88 eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania tejto podmienky. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie Konvertor G-25E a to vo výške 384,95 eur, Nokia 6600i slide black vo výške 191,- eur, Nokia 6600i slide black vo výške 191,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. zn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle dodatkov vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces..., pričom ďalšie škody si navrhovateľ neuplatnil. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 417,14 eur vyfakturovaných v období 2011/03 - 2011/06. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 21.7.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5,- eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 5.8.211.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania. Navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom. Zásielka, ktorou mu bolo doručované predvolanie na pojednávanie, sa súdu vrátila dňa 12.12.2013, ktorý deň je v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. považovaný za deň doručenia. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvami o pripojení č. S., S., S. XXXXXXX spolu s dodatkami, pokusom o pokonávku, faktúrami, a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 16.3.2010 zmluvu o pripojení ny poskytovanie služieb Orange Doma č. S., predmetom ktorej bolo zriadenie pripojenia odbernej jednotky k optickej sieti navrhovateľa za účelom užívanie služieb Orange Doma a to ID kód, FiberNet Štart. Dňa 16.3.2010 uzatvorili účastníci zároveň dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji konvertora G-25E za kúpnu cenu 0,03 eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov.
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 26.2.2010 zmluvy o pripojení č. S. a č. S., na základe ktorých bola odporcovi zapožičaná mikroprocesorová karta SIM za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom v programe Volania všetkým 100 + deň nonstop zdarma. Dňa 26.2.2010 uzatvorili účastníci dodatky k uvedeným zmluvám, predmetom ktorých bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu zn. Nokia 6600i slide black so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 29,- eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov.
Cenu za poskytované služby navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrami č. XXXXXXXX XXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXXX v celkovej výške 413,14 eur. Odporca v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Navrhovateľ vyzval dňa 21.7.2011 odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 417,14 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do 4.8.2011, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 2011/03 - 2011/07. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené tri zmluvy o pripojení v zmysle ust. § 43 zákona o elektronických komunikáciách. V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, bol dostatočne určito dojednaný predmet záväzkov na strane navrhovateľa i odporcu. Na základe predmetných zmlúv a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporca túto vyúčtovanú cenu riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporcu zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu vo výške 412,14 eur ako cenu služieb.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 5.8.2011 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 4.8.2011. Odporca však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa 5.8.2011, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 5.8.2011 bola 1,5 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 9,5 % ročne. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.
Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 766,95 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení záväzku odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že odporca si bol vedomý, že mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie sú mu predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena telekomunikačného zariadenia a mobilných telefónov, za ktorú boli predané odporcovi bola 0,02 eur + 29,- eur + 29,- eur a predajná cena je 384,97 eur + 220,- eur + 220,- eur, čo je rozdiel spolu 766,95 eur.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene telekomunikačného zariadenia a mobilných telefónov a to akciovej cene, za ktorú boli tieto predané odporcovi a predajnej skutočnej cene.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnené telekomunikačné zariadenie a mobilné telefóny, čo bolo dňa 16.3.2010 a dňa 26.2.2010, keď boli uzavreté predmetné dodatky k zmluvám o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnené telekomunikačné zariadenie a mobilné telefóny odporcovi podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z ich kúpnej ceny. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na telekomunikačné zariadenie a mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v roku 2011 ako vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenia a mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi ich skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie a mobilné telefóny obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu telekomunikačného zariadenia a mobilných telefónov a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 766,95 eur ako náhrady škody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca ako účastník, ktorý mal väčší úspech v spore, si náhradu trov konania neuplatnil. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).