Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-85-2013.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky: D. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., XXX X.., t.č. bytom R., XXX XX M., štátna občianka SR, proti odporcovi: N. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. t.č. bytom KlZ. štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky D. rod. R. nar. XX.XX.XXXX a odporcu N. nar. XX.XX.XXXX., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v T. vo zväzku X ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X., sa rozvádza.
Maloletá C., nar. XX.XX.XXXX., sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa bude o maloletú starať s tým, že maloletú budú na čas po rozvode zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 180,-eur mesačne, a to vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Súd upravuje styk odporcu s maloletou C. v neobmedzenom rozsahu.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 66,-eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 v znení doplnenia návrhu na začatie konania doručeného tunajšiemu súdu dňa 28.11.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa XX.XX.XXXX v T. okres Q. rozviedol a súčasne, aby rozhodol o zverení maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 180,-eur mesačne a upravil stretávanie sa odporcu s maloletou podľa jej možností. V návrhu na začatie konania navrhovateľka poukázala na to, že z predmetného manželstva pochádzajú dve deti, a to v súčasnosti už plnoletý I. nar. XX.XX.XXXX. a maloletá C., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že
manželstvo uzatvorila s odporcom po krátkej známosti a hneď začali medzi nimi vznikať rozpory. V spoločnej domácnosti nežijú spolu 7 rokov. Manželstvo účastníkov konania je teda čisto formálnym zväzkom.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil.
V rámci dokazovania sa súd okrem výsluchu navrhovateľky oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi zo dňa 18.12.2013 zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, pričom pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode zotrvala na svojom pôvodnom návrhu, t.j. aby bola maloletá C. na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhla, aby bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 180,-eur mesačne a súčasne, aby súd upravil stretávanie sa odporcu s maloletou C. v neobmedzenom rozsahu. Na doplnenie poukázala na to, že maloletá C. bola už v minulosti rozsudkami súdu zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporcovi bola naposledy určená povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 180,-eur mesačne. Na doplnenie poukázala navrhovateľka na to, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahov v manželstve bolo to, že odporca bol sukničkách, avšak napriek tomuto stavu manželstvo účastníkov konania pomerne dlhú dobu fungovalo, a to cca 20 rokov. Pred 8-mi rokmi však odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom on sa presťahoval ku svojej bývalej švagrinej, t.j. manželke jeho zosnulého brata, a s ňou žije doposiaľ. Potom, ako on opustil spoločnú domácnosť, sa účastníci konania už nesnažili obnoviť manželské spolužitie a každý z nich viedol svoj vlastný život, pričom tento stav pretrváva doposiaľ. Z uvedeného dôvodu je ich manželstvo čisto formálne, a preto navrhovateľka po takej dlhej dobe podala aj návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka svoj návrh, aby bola maloletá C. na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti odôvodnila tým, že ona sa o maloletú už od jej narodenia stará, pričom aj potom, ako odporca opustil spoločnú domácnosť pred cca 7-mi rokmi zostala maloletá bývať s ňou a ona aj zabezpečuje všetky potreby maloletej. Navrhovateľka býva spolu s maloletou C. ako aj už plnoletým synom I. v 2-izbovom mestskom nájomnom byte v H., kde platí nájomné vo výške 273,69 eur mesačne a súčasne zálohovú platbu za elektrinu vo výške 38,-eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka navrhla, aby bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 180,-eur mesačne, tak túto výšku dôvodila tým, že v uvedenej výške bolo výživné zo strany odporcu na maloletú určené aj rozsudkami, pričom ona sa s odporcom rozprávala, či bude schopný platiť výživné v uvedenej výške s čím on súhlasil. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že odporca sa v auguste roku 2013 zamestnal, pričom on pracuje ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave a on jej sám povedal, že on dosahuje príjem okolo X.XXX. až X.XXX,-eur mesačne, pričom tieto sumy v sebe zahŕňajú jeho diéty. Navrhovateľka súčasne poukázala na to, že ona iný príjem ako príjem zo zamestnania nemá. Je zamestnaná v spoločnosti G. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky navrhovateľky, tieto sú spojené s cestovaním maloletej C. do školy, kde spiatočná cesta stojí 0,70 eur. Maloletá má taktiež zdravotné problémy so štítnou žľazou, a preto jej navrhovateľka musí pravidelne kupovať lieky, za ktoré dopláca mesačne sumu cca 15,-eur. Vzhľadom k zhoršenému stavu maloletej, má dcéra osobitné nároky na stravu, s čím sú taktiež spojené zvýšené výdavky. Okrem uvedených výdavkov má navrhovateľka aj ďalšie výdavky spojené so splácaním úverov, ktoré vznikli za trvania manželstva účastníkov konania, pričom sa jednalo o úvery, ktoré si zobral odporca, avšak vzhľadom k tomu, že on nebol dlhšiu dobu zamestnaný, začali vykonávať exekučné zrážky z príjmu navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka navrhla, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok na čas po rozvode obidvaja rodičia, tak v tejto súvislosti poukázala na to, že ani u nej ani u odporcu nie sú žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť jeden z nich z výkonu tohto rodičovského práva vylúčený. Pokiaľ ide o stretávanie sa maloletej s odporcom, tak maloletá sa aj doposiaľ stretávala s odporcom a s odporcom nemá žiadne problémy, a preto najvhodnejšiou úpravou stretávania sa navrhovateľke javila úprava stretávania sa odporcu s maloletou C. v neobmedzenom rozsahu.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom a účinnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v T.i, okres Q. Obidvaja sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva účastníkov konania sa narodili dve deti, a to v súčasnosti už plnoletý syn I., nar. XX.XX.XXXX a maloletá C. nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v M., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok na toto súdne konanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ani jeden z účastníkov konania neprejavil vôľu po obnovení manželského spolužitia, keď navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a odporca napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľky sa ona s odporcom rozprávala ohľadne podaného návrhu na začatie konania, pričom odporca vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka s odporcom už cca 7 až 8 rokov nezdieľajú spoločnú domácnosť, keď odporca opustil spoločnú domácnosť, presťahoval sa ku svojej bývalej švagrinej a s ňou býva doposiaľ. Pokiaľ ide o hlavnú príčinu rozvratu vzťahov v manželstve, túto súd vzhliadol práve v opustení spoločnej domácnosti zo strany odporcu, keď manželstvo účastníkov konania predtým, ako odporca opustil spoločnú domácnosť fungovalo cca 20 rokov a práve opustenie spoločnej domácnosti zo strany odporcu malo za následok vznik manželského odlúčenia medzi účastníkmi konania a následný úplný rozvrat vzájomných vzťahov. Keďže účastníci konania spolu už niekoľko rokov nežijú a odporca má mimomanželskú známosť, s ktorou niekoľko rokov vedie spoločnú domácnosť, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je čisto formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom k tomu, že z manželstva účastníkov konania pochádza v súčasnosti ešte maloleté dieťa, a to C., s konaním o rozvod manželstva účastníkov konania bolo zo zákona spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode. Pokiaľ súd maloletú C. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že maloletá po opustení spoločnej domácnosti zo strany odporcu zastala bývať s navrhovateľkou, ktorá sa o ňu starala, a u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky pri výkone tejto starostlivosti, pričom uvedený stav bol potvrdený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/312/2008-30 zo dňa 02.04.2009, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd súčasne pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletej, ktorý vyjadril súhlas so zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku na čas po rozvode, súd ani u jedného z účastníkov konania nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť z tohto rodičovského práva vylúčený, a preto rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok na čas po rozvode, čo zodpovedá návrhu matky maloletej a s čím vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník maloletej.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov, z ich odôvodnených výdavkov a z odôvodnených potrieb maloletej C. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti G. kde dosiahla v období od januára 2013 do októbra 2013 čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX eur. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, ona spolu s maloletou dcérou C. a v súčasnosti už plnoletým synom I. býva v 2-izbovom mestskom nájomnom byte v H., kde platí nájomné vo výške 273,69 eur a súčasne uhrádza aj zálohovú platbu za elektrinu vo výške 38,-eur mesačne. Pokiaľ s ňou žije v súčasnosti už plnoletý syn I. on jej v minulosti, keď bol zamestnaný na dohodu, prispieval na chod spoločnej domácnosti sumu cca 40,-eur mesačne, avšak v súčasnosti on nedosahuje žiadny príjem a teda navrhovateľke neprispieva na domácnosť ani na bývanie žiadnou sumou. Pokiaľ ide o maloletú C., ona je študentkou G. školy na ulici G. v M., kde navštevuje 2. ročník. V škole sa nestravuje, avšak niekedy do školy dochádza autobusom, keď cestovné stojí 0,70 eur, a to za spiatočnú cestu. Maloletá má v poslednom období zdravotné problémy so štítnou žľazou, a preto jej navrhovateľka kupuje lieky, za ktoré dopláca v priemere mesačne sumou 15,-eur a taktiež vzhľadom k zhoršenému zdravotnému stavu maloletej ona má osobitné požiadavky na stravu, s čím sú spojené zvýšené výdavky s jej stravovaním. Navrhovateľke sú súčasne zrážané z jej mzdy exekučné zrážky, a to z dôvodu nesplácania úverov, ktoré
vznikli za trvania manželstva s odporcom, a ktoré si podľa tvrdenia navrhovateľky zobral sám odporca. Pokiaľ ide o príjem otca z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že odporca sa v auguste t.r. zamestnal, keď on spolu s cestovnými náhradami dosahuje príjem vo výške X.XXX,- až X.XXX,-eur, pričom odporca sa mal navrhovateľke vyjadriť, že je v jeho schopnostiach platiť na výživu maloletej výživné vo výške 180,- eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že do rozvodu manželstva bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4P/253/2009-31 zo dňa 14.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.03.2010, výživným vo výške 180,- eur mesačne, počnúc od 01.12.2009, keď odporca do dnešného dňa nepodal žiadny návrh na zníženie predmetného výživného. Navyše z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletej vyplynulo, že odporca sa v rámci kontaktu s kolíznym opatrovníkom vyjadril, že on v minulosti prispieval na výživu maloletej aj vyššími sumami výživného, a to aj vo výške 400,- prípadne 600,-eur mesačne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 180,-eur mesačne, pričom uvedené výživné zodpovedá potrebám maloletej C.. Pokiaľ ide o úpravu styku maloletej C. s odporcom, súd s poukazom na výpoveď matky maloletej, ktorá poukázala na to, že maloletá odporcu neodmieta, a aj doposiaľ sa navzájom stretávali, v súlade s návrhom na začatie konania upravil styk odporcu s maloletou C. v neobmedzenom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka, ktorej návrhu súdu vyhovel, bola od súdneho poplatku za návrh na začatie konania o rozvod manželstva oslobodená, súd s poukazom na dôvody rozvodu, keď hlavnou príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania bol odchod odporcu zo spoločnej domácnosti, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 66,-eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacoch po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).