Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/60/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: LEPASTAV, s.r.o., so sídlom Československej armády 16/A, 040 01 Košice, IČO: 44 834 306, právne zastúpeného JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, AK so sídlom Moyzesova č. 46, 040 01 Košice, IČO: 42 093 210, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101385842/2022 zo dňa 13.05.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.07.2022 bola Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“), doručená správna žaloba žalobcu LEPASTAV, s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101385842/2022 zo dňa 13.05.2022, ktorým tento na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100020365/2022 zo dňa 10.01.2022, ktorým mu bol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane v sume 8 789,50 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 28.07.2022 navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia . Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí reálne začatie daňového exekučného konania, v daňovej exekúcii mu tak hrozí nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Uviedol, že nikdy nebol daňovým dlžníkom a jeho finančná a daňová disciplína je príkladná. Žalobca ako hlavný dôvod uviedol, že by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu, dorubenie dane vo výške 8 789,50 eur je pre neho neprimerane vysoké, je rovno likvidačné. Má za to, že dorubená daň je mimoriadne vysoká a len čiastočná úhrada by mala za následok úplný zánik žalobcu. Poukázal na to, že z verejne dostupných registrov má súd k dispozícii prehľad o jeho finančnej situácii. Žalobca je toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodné a účelné, nijakým spôsobom nebude zasiahnuté do práv štátu a oprávnených záujmov iných osôb, na jeho základe sa zamedzí hrozbe závažnej ujmy a súčasne dostatočne chráni práva a oprávnené záujmy žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný môže pokutu vymáhať exekučne, požiadal súd, aby o návrhu odkladného účinku žalobe rozhodol v čo najkratšom čase a navrhol, aby súd priznal odkladný účinok správnej žalobe.

3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie , podľa ktorého správny súd môže návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Žalovaný správny orgán – Finančné riaditeľstvo SR sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 28.07.2022 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 26.01.2023. Vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za neopodstatnený a neodôvodnený. Navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa ustanovenia , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia až .

6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu ( ). Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať závažné pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.

9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia . Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. -196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správcu dane mu hrozí začatie daňového exekučného konania spojené s nenapraviteľnou ujmou na jeho právach a majetku.

11. Tvrdenia žalobcu o nenapraviteľnej ujme, je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku, avšak žalobca ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým konkrétnym spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho terajšiu majetkovú situáciu.

Samotné tvrdenie žalobcu o nenapraviteľnej ujme, ktorá mu hrozí tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom na to sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné ( a contrario, )