Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-137-2013.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/137/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom V.N. XXXX/X, Q., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou G. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom V.N. XXXX/X, Q., proti odporcovi: A. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom E. XXX, prechodne bytom D. XX/XX, F. N., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa od 29.10.2013 zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Zameškané zvýšené výživné, ktoré vzniklo odporcovi voči navrhovateľovi od 29.10.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 161,45 eur súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/247/2008-44 zo dňa 12.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoP/25/2009-59 zo dňa 29.4.2009 v časti o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jeho výživu zvýšeným výživným vo výške 200,- eur mesačne od septembra 2013.
Navrhovateľ svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že odporca je jeho otcom, pričom rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/247/2008 zo dňa 12.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoP/25/2009 zo dňa 29.4.2009 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 93,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci k rukám jeho matky. Túto povinnosť si plní odporca nezodpovedne, platí rôzne finančné čiastky veľmi nepravidelne. Výživné musí jeho matka vymáhať exekučne a formou náhradného výživného cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Od septembra 2013 je študentom 1.ročníka na Vysokom učení technickom FIT v Brne, pričom finančné prostriedky sú nepostačujúce. Býva na internáte, pričom štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nemá žiadny majetok ani iné príjmy, pričom vyživovacia povinnosť odporcu trvá až do doby, pokiaľ nebude schopný sám sa živiť. Doplnil, že jeho matka pracuje ako zubný
technik vo ÚVN SNP Ružomberok, pričom zabezpečuje všetku jeho starostlivosť a finančné náklady na štúdium, bývanie, stravu, oblečenie a záujmy. Často si požičiava peniaze, keďže jej mesačný príjem je cca 460,- eur v čistom vrátane daňového bonusu.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.12.2013 v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané s poukazom na ust. § 47 ods. 2 OSP.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného uplynuli 4 roky, určené výživné je neadekvátne potrebám navrhovateľa, nakoľko nastúpil na vysokú školu, jeho výdavky mimoriadne vzrástli, tak ako to bolo uvedené v prehľade nevyhnutných mesačných životných nákladov. Doplnila, že je v silách odporcu, aby prispieval na výživu navrhovateľa vyšším výživným.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s potvrdením o štúdiu navrhovateľa na vysokej škole, s prehľadom nevyhnutných mesačných životných nákladov navrhovateľa, s potvrdením o výške príjmu matky navrhovateľa, s potvrdením zamestnávateľa odporcu o jeho čistom priemernom mesačnom príjme a vyplatených cestovných náhradách, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi (ktorý bol v tom čase maloletý) rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/247/2008-44 zo dňa 12.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoP/25/2009-59 zo dňa 29.4.2009, na základe ktorého bol odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa od 1.1.2009 výživným vo výške 93,- eur mesačne, zároveň bolo rozhodnuté o zameškanom zvýšenom výživnom, ktoré bolo povolené odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25.6.2009. V tom čase bol navrhovateľ žiakom 9.triedy na základnej škole, odporca pracoval vo firme Techno s.r.o. Podunajské Biskupice od 18.11.2008, jeho hrubý príjem predstavoval 12.000,- Sk. V súčasnej dobe je navrhovateľ od 18.9.2013 študentom 1.ročníka Vysokého učení technického v Brne - Fakulta informačných technológií, odporca je zamestnancom spoločnosti Rýchly, s.r.o. so sídlom Ružinovská ulica 1, Bratislava, pričom podľa potvrdenia od jeho zamestnávateľa bola jeho celkovo priemerná mzda za posledných 12 mesiacov 693,50 eur a za uvedené obdobie mu boli vyplácané aj cestovné náklady v priemere 993,95 eur na mesiac.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania konania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/247/2008 zo dňa 12.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoP/25/2009 zo dňa 29.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25.6.2009. Týmto rozsudkom bola odporcovi stanovená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa od 1.1.2009 výživným vo výške 93,- eur mesačne. V tom čase bol navrhovateľ žiakom 9.ročníka základnej školy. V súčasnej dobe je študentom 1.ročníka vysokej školy (Vysoké učení technické v Brne). Štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom jeho výdavky sú podstatne vyššie ako pri poslednom určovaní výživného, od ktorého uplynula značná doba. Podľa navrhovateľom predloženého vyčíslenia nevyhnutných mesačných životných nákladov súd zistil, že za ubytovanie na internáte platí 130,- eur, za cestovanie v Brne 13,- eur, na vreckové a povinné pomôcky minie cca 20,- eur mesačne, okrem toho musí platiť aj za pripojenie na internet, za mobilný telefón, stravu a cestovné do miesta bydliska. Celkové nevyhnutné mesačné náklady navrhovateľa teda predstavujú sumu cca 390,- eur. Matka navrhovateľa je zamestnaná v ÚVN SNP Ružomberok, pričom jej čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 460,- eur vrátane daňového bonusu.
U rodičov detí sa vyžaduje zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb dieťaťa. Odporca je povinný vyvinúť všetko úsilie pre zabezpečenie a udržanie príjmu, z ktorého bude schopný platiť výživné. Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú pritom reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča.
Vykonaným dokazovaním súd teda zistil, že na strane oprávneného, teda navrhovateľa došlo k zmene pomerov. Od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného je navrhovateľ vekovo starší, navštevuje 1.ročník vysokej školy, s čím sú spojené nepomerne vyššie náklady ako v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, keď navštevoval 9.ročník základnej školy. Súd mal teda za preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Zhodnotiac príjmové pomery otca ako aj matky navrhovateľa súd dospel k záveru, že je v silách odporcu, aby prispieval na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že navrhovateľ študuje na vysokej škole v zahraničí, s ktorým štúdiom sú spojené zvýšené životné náklady navrhovateľa. Samotná matka ako jeden z rodičov nestačí pokrývať všetky jeho oprávnené potreby a požiadavky, a preto súd ustálil, že je v silách odporcu, aby prispieval na jeho výživu zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne od podania návrhu navrhovateľa na súd, teda od 29.10.2013. Je nepomerný rozdiel medzi nákladmi navrhovateľa počas štúdia na základnej škole a počas jeho štúdia na vysokej škole. Prihliadnuc na uplynutú dobu od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, zhodnotiac nevyhnutné mesačné životné náklady navrhovateľa ako aj príjem odporcu súd ustálil, že je v silách odporcu, aby prispieval na výživu stanoveným zvýšeným výživným od podania návrhu na súd.
Súd zároveň rozhodol aj o zameškanom zvýšenom výživnom, ktoré vzniklo odporcovi voči navrhovateľovi od podania návrhu na súd, teda od 29.10.2013 do vyhlásenia rozsudku (t.j. do 18.12.2013
vo výške 161,45 eur mesačne), ktoré povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (rozdiel medzi zvýšeným výživným a doposiaľ plateným výživným (170 - 93 = 77), teda zameškané výživné za 3 dni mesiaca október a mesiace november a december spolu 161,45 eur).
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu výživným vo výške 200,- eur mesačne od septembra 2013, súd uložil povinnosť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným až od podania návrhu, teda od 29.10.2013 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine a nie od septembra 2013 ako si to podaným návrhom navrhovateľ uplatnil a sumou 170,- eur mesačne. V prevyšujúcej časti súd teda návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko odporca má takisto svoje nevyhnutné mesačné životné náklady, pričom i matka je povinná podieľať sa na výžive navrhovateľa. Z tohto dôvodu preto súd ustálil, že odporca je povinný prispievať zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne.
Týmto zároveň došlo aj k zmene rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4P/247/2008 zo dňa 12.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoP/25/2009 zo dňa 29.4.2009 v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, trovy si neuplatnil a úspech odporcu bol vo veci takisto len čiastočný, nakoľko súd návrhu v prevažujúcej časti vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.