Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Cb-107-2022.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Subarea
38Cb/107/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: T.. L. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Tibor Bicko, advokát, so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 938 183, proti žalovanému: GOEX, s.r.o., so sídlom Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 31 378 676, právne zastúpený: Grand Oak Legal, s.r.o., so sídlom Na Vŕšku 8, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 51 673 541, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 30.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil účasť žalobcu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca spolu so žalobou súčasne navrhol vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný nie je oprávnený scudziť, zaťažiť vecným bremenom alebo zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam CKN parcela č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavbe I. O. V. V. L. súpisné č. XXX na CKN parcela č. XXX/X v katastri obce L., zapísaných na LV XXX a nie je oprávnený scudziť, zaťažiť vecným bremenom alebo zriadiť záložné právo k osobným motorovým vozidlám značky Q. D., EČV: J. XXXIJ, Z. M., EČV: J. XXXIH a Q. D., EČV: J. a je povinný vydať technické preukazy od vozidiel do úschovy na súde, a to do právoplatného skončenia konania vo veci tohto návrhu. Uznesením č.k. 38Cb/107/2022 -73 zo dňa 07.12.2022 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2021.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.04.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez špecifikácie dôvodov, navrhol konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť v súlade s ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa ktorých by súd nemal žiadnej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania, žalobca videl v okolnostiach, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. Uviedol, že žalovaný nemôže poprieť vzájomné neznesiteľné osobné vzťahy, ktoré vyústili do zdravotných komplikácií žalobcu; jeho dôchodkový vek; nespochybniteľnú absolútnu ignoráciu a nespoluprácu majoritného spoločníka a konateľa spoločnosti, Q.. A., ktorý sa schováva za žalovanú spoločnosť; jeho lživé tvrdenia; ako aj evidentné konania na škodu spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku konania Q.. A. dramaticky klesla hodnota žalovaného a dochádza k likvidačným škodám, čo mieni žalobca ako spoločník od konateľa Q.. A. vymáhať.
4. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Späťvzatie žaloby je dispozičný procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/.Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu písomné podanie /č.l. 185 spisu/, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, a to bez uvedenia dôvodu. Hoci zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby, dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko ust. § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Súd konštatuje, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo bez uvedenia dôvodu, pričom z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by žalobca svoj návrh vzal späť v súvislosti so správaním žalovaného. Vzhľadom na uvedené nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalobca a žalovanému svedčí nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň konštatuje, že okolnosti /neznesiteľné osobné vzťahy medzi stranami konania, ktoré vyústili do zdravotných komplikácii žalobcu, dôchodkový vek žalobcu, nespolupráca majoritného spoločníka a konateľa žalovaného so žalobcom, ako aj jeho konanie na škodu spoločnosti/, na základe ktorých žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 257 CSP, nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov konania. Súd uvádza, že relevantnosť uvedených skutočností mohla byť posudzovaná v súvislosti s prípadným meritórnym rozhodnutím v prejednávanej veci, kedy by súd pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti žaloby
vo veci samej, avšak v štádiu konania, kedy žalobca na základe dispozičného úkonu vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť, nie je možné tieto okolnosti vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP nemožno interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na primárne zásady rozhodovania o trovách konania. Aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti spočívajúce v danej veci, resp. v okolnostiach na strane strán sporu. Vychádzajúc z uvedeného súd v danom prípade nevzhliadol v žalobcom tvrdených skutočnostiach nejaké zásadne a svojou povahou výnimočné okolnosti naplňujúce ust. § 257 CSP, ktoré by mohli odôvodniť nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.