Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/191/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľov: X. C. Č., H.. XX.XX.XXXX, X. G. Č., H.. XX.XX.XXXX, X. C. E. XX, C., obaja zastúpení spoločnosťou Studio Legale, s.r.o., Červeňova 20, Bratislava, proti odporcovi: X. T. E.H., H.. XX.XX.XXXX, C. A. E. XX, C., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, X. B. E., C. A. E. XX, C., X. A. E., C. A. E. XX, C., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, o bezdôvodné obohatenie, takto

rozhodol:

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 80.000 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy od 17.02.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh voči odporcom v 1. a 3. rade z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.10.2010 sa navrhovatelia pôvodne domáhali proti odporcovi v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80.000 € titulom uzatvorenia neplatnej kúpnej zmluvy. Návrh odôvodnili tým, že dňa 16.10.2009 uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s odporcom, na základe ktorej sa mali stať bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, na S.. Č.. XXXX, M. S. T. S. B. H. X. L. N. XXX Z. B. S.. Č.. XXXX M. S. T. S. B. H. X. L. N. XX Z., T. N. E.. Ú. S. C. na F. Č.. XXX s tým, že odporca v 1. rade bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Navrhovatelia pred podpisom kúpnej zmluvy zaplatili odporcovi v 1. rade kúpnu cenu vo výške 80.000 €. V rámci kúpnej zmluvy bola uzavretá aj dohoda o zániku vecného bremena, zriadeného na nehnuteľnosti v prospech odporcu v 2. rade a odporkyne v 3. rade. Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a dohoda o zániku vecného bremena zo dňa 16.10.2009 bola podaná do katastra nehnuteľností pod č. N.-XXXXX/XXXX, avšak kataster nehnuteľností katastrálne konanie prerušil, nakoľko v zmluve bola nesprávna uvedená kúpna cena v číselnom označení 140.000 Sk pričom slovným vyjadrením bola označená 80.000 €. Rozhodnutie o prerušení vkladového konania bolo doručené odporcovi v 1. rade dňa 7.12.2009 a oprávnenému z vecného bremena - odporcovi v 2. rade až dňa 16.6.2010. Odporcovia v 1. a 2. rade na výzvu notára A.. Q. N., ktorý osvedčoval podpis odporcov nereagovali. Správa katastra z dôvodu neodstránenia nedostatkov v zmluve katastrálne konanie zastavila. Vydania sumy 80.000 € sa navrhovatelia domáhali s poukazom na neplatnosť právneho úkonu, a to predmetnej kúpnej zmluvy s následkom vydania bezdôvodného obohatenia.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to ,že zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 16.10.2009 je neplatná, išlo o simulovaný právny úkon, kde navyše kúpna cena za prevod vlastníctva nehnuteľnosti nebola nikdy odporcovi v 1. rade vyplatená. Zároveň bol odporca v 1. rade uvedený do omylu. Ďalej odporca v 1. rade poukázal aj na neplatne uzatvorenú zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a otcom navrhovateľa a matkou navrhovateľa, keď uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neboli otec navrhovateľa a matka navrhovateľa manželmi.

Na návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade súd dňa 07.02.2012 pripustil, aby na strane odporcu v 1. rade vstúpili do konania otec navrhovateľa ako odporca v 2.rade a matka navrhovateľa ako odporkyňa v 3. rade, uznesenie č.k. -66 nadobudlo právoplatnosť spolu s uznesením Krajského súdu Bratislava XCo/XXX/XXXX-XX dňa 18.7.2012. Súd vo veci dňa 26.10.2012 rozsudkom č.k. -98 návrh zamietol a doplňujúcim rozsudkom č.k. -116 zo dňa 16.01.2013 zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade k náhrade trov konania. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. X L. XXX/XXXX-XXX predmetnú vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie za účelom rozhodnutia o pripustení navrhovaných zmien zo strany navrhovateľov v konaní.

Súd vo veci dňa 12.08.2013 uznesením č.k. -137 pripustil zmenu petitu v znení : Odporca v 1, 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 80.000 € s úrokom z omeškania 9% p. a. z dlžnej sumy, pričom odporca v 1. rade je povinný zaplatiť úrok z omeškania od 09.12.2010 až do zaplatenia a odporca v 2. rade a 3. rade odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o pribratí do konania pod sp. zn. až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v 1,.2. a 3. rade sú povinní nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 16.10.2009, rozhodnutím správy katastra č. V-XXXXX/XX zo dňa 9.9.2010, rozhodnutím správy katastra č. N.- XXXXX/XX zo dňa 27.11.2009, výzvou zo dňa 3.3.2010, výpisom z LV č. 390, zmluvou o pôžičke zo dňa 16.10.2009, výpoveďami svedkov : A.. Q. N., Z. E., F. E., M. C. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 16.10.2009 uzatvoril odporca v 1. rade ako predávajúci a navrhovatelia v 1. a 2. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, na S.. Č.. XXXX, M. S. T. S. B. H. X. L. N. XXX Z. B. S.. Č.. XXXX M. S. T. S. B. H. X. L. N. XX Z.. N. E.. Ú. S. C. T. na F. Č.. XXX.

Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti účastníci si dohodli kúpnu cenu vo výške 140.000.-Sk (slovom osemdesiattisíc eur) a podľa bodu 2 tohto článku kúpna cena bola vyplatená pred podpisom zmluvy, čo predávajúci (odporca v 1. rade) potvrdil svojím podpisom.

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vydala dňa 27.11.2009 rozhodnutie č. V-XXXXX/XXXX, ktorým návrh na vklad k predmetnej nehnuteľnosti prerušila z dôvodu odstránenia nedostatkov t.j. zosúladenia číselného a slovného vyjadrenia kúpnej ceny a rozhodnutím zo dňa 9.9.2010 predmetný návrh na vklad zastavila, z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky v kúpnej zmluve spočívajúce v označení kúpnej ceny.

Dňa 16.10.2009 navrhovatelia v 1. a 2. rade ako veritelia a odporcovia v 2. a 3. rade uzatvorili zmluvu o pôžičke peňazí, pričom podľa článku 1 bod 1 sa dohodli na požičaní sumy vo výške 140.000 Sk, ktoré boli v zmluve vypísané slovom ako suma 80.000 € a uvedenú sumu sa zaviazali odporcovia v 2. a 3. rade vrátiť navrhovateľom do 23.11.2009.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že dňa 23.09.2009 boli navrhovatelia a odporca v 1. rade u notára A.. Q. N. a malo dôjsť k podpísaniu kúpnej zmluvy, avšak odporca v 1. rade nemal u seba potrebné doklady, ale finančnú čiastku navrhovateľovi v 1. rade odovzdal a táto bola zabezpečená zmenkami. K podpisu zmluvy došlo až 16.10.2009, kedy odporca v 1. rade podpisom potvrdil prevzatie finančnej hotovosti. Zmenky boli pravdepodobne skartované.

Navrhovateľ v 1. rade súdu uviedol, že sumu 80.000 € odovzdával odporcovi v 1. rade priamo do rúk u notára s tým, že si tieto finančné prostriedky zapožičal od M. C.., ktorý mu poskytol pôžičku.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že u notára bola tiež, ale priamo pri odovzdávaní finančnej čiastky 80.000.-eur prítomná nebola.

Svedok M. C., priateľ navrhovateľa v 1. rade súdu uviedol, že v roku 2009 ho oslovil navrhovateľ v 1. rade s tým, že má možnosť kúpiť nehnuteľnosť - rodinný dom a potreboval zapožičať hotovosť. K zapožičaniu sumy 86.000.-eur došlo u notára A.. Q. N., kde bolo spísané aj uznanie dlhu.

Svedok A.. Q. N., notár súdu uviedol, že účastníci konania sa dostavili na jeho úrad dva krát v roku 2009. Prvýkrát malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy dňa 23.09.2009, ale došlo k nejakej nezrovnalosti a k realizácii nedošlo. V tento deň ale podpisoval zmluvu o pôžičke navrhovateľ v 1. rade s M. C. na sumu asi 80.000 €, má o tom záznam, lebo robil k tomu aj exekučný titul. Dňa 16.10.2009 boli overované podpisy na zmluve o prevode nehnuteľnosti, zmluva nebola spisovaná u notára. Svedok odporcovi v 1. rade pomáhal vypisovať zmenku, finančnú hotovosť na stole videl, ale nevidel, že by táto bola odovzdávaná v kancelárii notára.

Svedok Z. E. uviedol, že je kamarát účastníkov konania a odporca v 1. rade ho požiadal o pôžičku, lebo chce predávať dom aj s pozemkom. Povedal mu, že má k domu užívacie právo, už si nespomínal, či dom mal byť na dcéru alebo syna. Oznámil mu, že peniaze nemá a zavolal navrhovateľovi v 1. rade, ktorý sa s odporcom v 2. rade stretol, pôvodne to malo byť 100.000.-eur a nakoniec sa dohodli na poskytnutí 80.000.-eur. Má vedomosť, že táto suma bola odporcovi v 2. rade poskytnutá. Odovzdávanie hotovosti nevidel.

Odporca v 2. rade uviedol, že je otcom odporcu v 1. rade, v tom čase potreboval finančnú hotovosť kvôli obchodným aktivitám a tieto mu navrhol požičať navrhovateľ v 1. rade. Požiadal teda bývalú manželku a syna, aby mu ručili. Súdu potvrdil, že finančnú hotovosť 80.000.-eur od navrhovateľa v 1. rade prevzal. O tom, že by odporca v 1. rade chcel nehnuteľnosť predať nevedel.

Odporkyňa v 3. rade súdu uviedla, že je matkou odporcu v 1. rade a s odporcom v 2. rade je už 10 rokov rozvedená. Odporca v 2. rade ju požiadal, aby mu išla ručiť pri pôžičke. Keďže syn je vlastníkom nehnuteľnosti, mal ručiť aj on. Navrhovateľa v 1. rade nikdy nevidela a nikdy nebol na obhliadke rodinného domu. Papiere, ktoré jej predložili podpísala, ale ich nečítala. Na otázku, či videla odovzdávať nejakú hotovosť, uviedla, že nevidela, že by niekto nejaké peniaze niekomu dával.

Svedkyňa F. E., K. odporcu v 1. rade súdu uviedla, že v septembri 2009 jej do práce volal odporca v 2. rade - otec a uviedol, že chce založiť rodinný dom, Chcel, aby mu ručil odporca v 1. rade a potrebovali aj jej podpis, lebo v tom dome bývala aj ona. V kancelárii u notára bola spolu s bratom, otcom, notárom a navrhovateľom v 1. rade. Notár predložil bratovi zmluvu, brat si ju prečítal s tým, že v zmluve bolo, že má ručiť za pôžičku pravdepodobne 60.000 € alebo 66.000 €. Brat zmluvu podpísal. U notára zostal otec, navrhovateľ v 1. rade a ju zobral brat do práce. Pri odovzdávaní peňazí nebola. K notárovi išla za účelom ručenia a nie predaja nehnuteľnosti, lebo v rodinnom dome bývajú skoro 3 rodiny. Keby brat veľký dvojpodlažný dom predával, určite by to nebolo za takú cenu. K rodinnému domu patrí priľahlý pozemok, ktorého vlastníčkou je ona.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa právne úkony právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa právne úkony právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa právne úkony právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vl. č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na uvedené ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný, keďže žalovanú sumu prevzal odporca v 2. rade.

Medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 1. rade nebolo sporné, že dňa 16.10.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s odporcom s odporcom v 1. rade, na základe ktorej sa mali stať bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, na S.. Č.. XXXX, M. S. T. S. B. H. X. L. N.Z. XXX Z. B. S.. Č.. XXXX M. S. T. S. B. H. X. L. N. XX Z., T. N. E.. Ú. S. C. na F. Č.. XXX a výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol odporca v 1. rade. Taktiež v konaní nebolo sporné, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebola určitá, k čomu dospeli aj účastníci konania.

Sporná zostala otázka, či z takto neurčitého právneho úkonu došlo k plneniu t.j. k vyplateniu kúpnej ceny, kým a v akom rozsahu. V danej veci počas konania súd zistil, že medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 2. a 3. rade došlo na Notárskom úrade A.. N. dňa 16.10.2009 aj k podpisu zmluvy o pôžičke. Spolu s kúpnou zmluvou preto súd posudzoval aj platnosť zmluvy o pôžičke. Z obsahu oboch listín mal súd preukázané, že spolu súvisia, keďže zmluvou o prevode vlastníctva navrhovatelia mali dňa 16.10.2009 vôľu nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť : Q. M. K..Č.. XXXX na S.. Č.. XXXX B. S. na S.. Č.. XXXX X. N. XXX Z. B. S.. Č.. X. X. N. XXmX N. E..V.. S. C. T. K. E. pre D.. Z. C. na F. Č.. XXX, kým z predloženej zmluvy o pôžičke a z výsluchu svedkov vyplynulo, že dôvodom kúpnej zmluvy bola akási zábezpeka vo forme ručenia pre zapožičanie hotovosti v sume 80.000 € pre odporcu v 2. rade. Z výpovede a neskôr z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že tento pôžičku od navrhovateľa v 1. rade v sume 80.000 € nepopiera. Na pojednávaní dňa 11.02.2011 odporca v 3. rade ako svedok po poučení o následku krivej výpovede súdu uviedol, potreboval financie na obchodné aktivity a kontakt na navrhovateľa v 1. rade mu odporučil Z. E., bola to suma 80.000 €. Odporca v 3. rade za týmto účelom požiadal syna - odporcu v 1. rade , odporkyňu v 2. rade - bývalú manželku, aby mu ručili. U notára boli druhýkrát aj s jeho dcérou. Neskôr odporca v 2. rade tvrdil súdu, že pôžičku v sume 67. 000 € od navrhovateľa v 1. rade prevzal u notára, avšak sumu 12.000 € si od navrhovateľa prevzal na stretnutí na ulici.

Úmysel zapožičať si sumu 80.000.-eur zo strany odporcu v 2. rade pre iné účely (podnikateľské aktivity) vyplýva aj z obsahu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej pôžička bola zabezpečená prevodom nehnuteľnosti spätne, ak bude dlh splatený. Uvedenú skutočnosť preukázali súdu i odporcovia v 1. až 3. rade ako aj svedkyňa (F. E.). Odporcovia v 1. a 3. rade podpisovali zmluvy za účelom poskytnutia finančnej hotovosti v sume 80.000.-eur odporcovi v 2. rade pre podnikateľské aktivity a z tohto dôvodu boli na notárskom úrade podpisovať právne úkony ako ručitelia. Pre takýto záver svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia si neboli vôbec nehnuteľnosť prehliadnuť pred kúpou a aj keď vedeli, resp. mali vedieť z listu vlastníctva a kúpnej zmluvy, že vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne odporca v 1. rade, pristúpili k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s odporcami v 2. a 3. rade, ktorí uzatvorili zábezpeku zmluvou o prevode nehnuteľnosti neplatne ako oprávnení z vecného bremena.

Z výsluchu svedkov súd následne zistil, že navrhovateľ v 1. rade si zapožičal dňa 23.09.2009 od svedka M. C. sumu vo výške 86.000.-eur a že odporca v 1. rade kúpnu cenu vo výške 80.000.-eur dňa 23.09.2009 od navrhovateľa v 1. rade u notára skutočne neprevzal, ako aj, že takúto sumu odporca v 1. rade neprevzal od navrhovateľa v 1. rade ani dňa 16.10.2009.

Keďže v konaní pred súdom odporca v 2. rade priznal, že sumu 80.000.-eur od navrhovateľov prevzal, súd skúmal, či k bezdôvodnému obohateniu došlo u odporcu v 2. rade. Súdu boli však uvádzané rozporné tvrdenia, ktoré založili pochybnosť v akej výške navrhovatelia poskytli odporcovi v 2. rade pôžičku a kde došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti. Odporca v 2. rade najskôr tvrdil, že pôžičku prevzal v sume 80.000.-eur, neskôr súdu uviedol, že od navrhovateľa v 1. rade prevzal sumu 67.000.-eur u notára a osobitne na stretnutí na ulici sumu 12.000.-eur. K tejto skutočnosti sa navrhovatelia nevyjadrili a i keď rozšírili návrh na zaviazanie vrátenia sumy 80.000.-eur od odporcov v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne, napokon v konaní žiadali vrátiť túto sumu len od odporcu v 1. rade, keď navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.10.2012 súdu uviedol, že sumu 80.000.-eur odovzdal odporcovi v 1. rade.

V predmetnej veci súd dospel k záveru, že v obe zmluvy sú neplatné, pretože v nich absentuje dohodnutá určitá (myslená a reálna) výška sumy, ako aj, že absentuje vôľa účastníkov konania realizovať úmysel t.j. odporca v 1. rade nemal úmysel nehnuteľnosť predať, ale mal len ručiť.

Súčasne mal súd nepochybne zistené, že sumu 80.000 € poskytli a odovzdali navrhovatelia v 1.a 2. rade ako manželia len odporcovi v 2. rade dňa 16.10.2009 u notára A..Q. N., preto súd zaviazal odporcu v 2. rade k úhrade žalovanej sumy 80.000 € spolu s 9% úrokom z omeškania od 17.02.2012 t.j. odo dňa keď mu bolo doručené uznesenie č.k. -66 zo dňa 07.02.2012, ktorým súd pripustil, aby odporca v 2. rade vstúpil na stranu odporcu v 1. rade. Pri výške úrokov z omeškania súd vychádzal z ust. §517 Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods. 3 nar. Vl. č. XX/XXXX Z.z..

Tvrdenie odporcu v 2. rade, že finančnú hotovosť z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2009 prevzal fakticky od navrhovateľa v 1. rade v dvoch splátkach, považuje súd za účelové tvrdenie, ktorému nenasvedčuje výpoveď odporcu v 2. rade ako svedka v tomto konaní, ani výpovede ostatných svedkov a sled udalostí, ktoré odôvodňujú prevzatie finančnej hotovosti odporcom v 2. rade v jednej sume vo výške 80.000 € dňa 16.10.2009 na notárskom úrade. Opak odporca v 2. rade súdu nepreukázal, na prejednanie veci sa nedostavil, písomne sa k návrhu nevyjadril a neprítomnosť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa .

Konanie voči odporcom v 1. a 3. rade súd zamietol ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca v 1. rade podľa neplatnej kúpnej zmluvy finančnú hotovosť v sume 80.000 € dňa 16.10.2009 prevzal a túto sumu si aj ponechal, ako aj, že odporkyňa v 3. rade, ktorá zmluvu o pôžičke zo dňa 16.10.2009 síce podpísala, ale z neplatnej zmluvy nie je povinná plniť navrhovateľom v 1. a 2. rade, pretože finančnou hotovosťou fakticky nedisponovala.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.